„Zázračný dážď“ – rímske dejiny písané na Slovensku

Podľa rakúskeho archeológa Wernera Jobsta sa presne v dnešný deň (11. 6.) v roku 172 odohrala u nás udalosť, ktorá nezanedbateľne zasiahla do histórie vtedajšieho Rímskeho impéria. Ide o tzv. „zázračný dážď“.
Rímska ríša viedla už šiesty rok vojnu s barbarmi zo slobodnej Germánie. Išlo hlavne o dva germánske kmene – Markomanov, ktorí boli usadení najmä na území dnešnej Českej republiky a Kvádov, ktorí žili prevažne na dnešnom juhozápadnom Slovensku. Ďalším významným kmeňom boli sarmatskí Jazygovia žijúci medzi riekami Dunaj a Tisa (Maďarsko). Antickí autori uvádzajú celkovo 26 kmeňov. Vojenský konflikt sa zvykne podľa barbarských kmeňov najčastejšie nazývať ako germánsko-sarmatské alebo markomanské vojny.
Pokým počiatočná fáza vojny mala obranný charakter a boje prebiehali na území Rímskej ríše, do ktorej vtrhli prví barbari niekedy na prelome rokov 166/167, tak od roku 172 sa konflikt presúva na územie nepriateľa.
V jednej z bitiek sa dostali rímske légie do nevýhodného bojového postavenia. Kvádi ich obkľúčili a navyše im zamedzili prístup k vode. Rimania boli ukonaní a vystavení slnku a smädu. Keď už nevládali bojovať ani ustúpiť, len ostali stáť zoradení v šíku spaľovaní horúčavou. Vtom sa zhluklo množstvo oblakov a spustil sa hustý lejak, vďaka ktorému sa Rimania zachránili.
Historik Cassius Dion (žil približne v rokoch 155 až 235) o udalosti napísal:
„Keď sa dážď spustil, sprvoti všetci dvíhali tváre k nebu a zachytávali si vodu do úst. Potom jedni nastavovali štíty, iní aj prilbice, sami lačne hltali a dávali piť aj koňom. A hoci k nim pribehli barbari, neprestali piť a súčasne sa usilovali bojovať. Ba niektorí ešte aj zranení chlípali odrazu vodu i krv, čo im stekala do prilbíc. A boli by azda utrpeli strašnú pohromu, lebo nepriatelia do nich dobiedzali, zatiaľ čo oni boli väčšinou zaneprázdnení pitím, keby sa proti nepriateľom nestrhlo mocné krupobitie s množstvom bleskov. Tu bolo vidno z neba dopadať na to isté miesto vodu i oheň. Tak jedných premáčalo a pili, druhých spaľoval oheň a zomierali. A Rimanov sa oheň ani nedotkol, ba ak sa dakde k nim dostal, zaraz zhasol, kým barbarom nebol na osoh ani dážď, ale dokonca ešte väčšmi sťa olej roznecoval na nich plamene, takže dažďom premáčaní hľadali – vodu. Tu sa jedni zraňovali, aby oheň zahasili hoc aj krvou, druhí zase utekali hoc aj k Rimanom, lebo vraj len oni majú spásnu vodu.“

Táto udalosť mala nielen vojenský, ale i veľký propagandistický význam. Razili sa mince, pripomínajúce tento „zázrak“, ktorými sa informácia o ňom šírila po celej ríši. Avšak už v časoch tejto bitky sa ľudia nevedeli zhodnúť, ktorému božstvu majú byť vďační. Oficiálne verzie hovorili o Merkúrovi, Jupiterovi a egyptsko-orientálnom vládcovi ovzdušia Hermovi, ktorý vypočul prosby egyptského mága Arnufia, člena cisárskeho sprievodu. Kresťania zase pripisovali pomoc kresťanským vojakom, ktorí vzývali Kristovo meno.

Reverz: Socha boha Merkúra na podstavci uprostred priečelia chrámu.
Zdĺhavú vojnu, ktorú viedol cisár Marcus Aurelius (žil 26. 4. 121 – 17. 3. 180, cisár od 161) ukončil ešte v roku 180 po smrti otca jeho syn Commodus (žil 31. 8. 161 – 31. 12. 192, cisár od 177). Rimania sa stiahli z územia barbarov, ktorí museli dodržiavať podmienky mierovej zmluvy.
Netreba zabúdať, že celý čas hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrávali aj na našom území, pričom miesto „zázračného dažďa“ sa umiestňuje niekde do oblasti povodia rieky Hron.
Keď budete niekedy v Ríme, nezabudnite na našu históriu. Na námestí Piazza Colonna stojí takmer 30 m vysoký stĺp Marca Aurelia, ktorý zobrazuje výjavy z markomanských vojen. Replika tejto slávnej scény vyhotovená zo sadry a dreva sa nachádza napríklad aj v Museum of Antiquities (Saskatoon, Kanada). Niekoľko odliatkov, vrátane „zázračného dažďa“ je vystavených aj v Archeologickom múzeu SNM v Bratislave.
Použitá literatúra:
KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.
TURČAN, Vladimír (zostavovateľ). 2014. Stĺp Marca Aurelia a stredné Podunajsko. Štúdie. Zborník Slovenského národného múzea. Archeológia Supplementum 8. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum, 2014. 184 s. ISBN 978-80-8060-335-9.
Zdroje obrázkov:
Reliéf „zázračného dažďa“, stĺp Marca Aurelia:
[online]. [cit. 21. 4. 2016]. Dostupné na internete:
http://www.tesoridiroma.net/luoghi_roma/piazza_colonna.html
Minca (sestercius) Marca Aurelia:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 1980. Rímske mince na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1980. 116 s.