Denník N

M. V. Maximianus – rímsky veliteľ táboriaci v Laugariciu

Rímsky nápis na trenčianskej skale je všeobecne známy, ale meno a život veliteľa, ktorý ho dal vytesať už pozná oveľa menej ľudí.

Na prelome rokov 166/167 vtrhli barbari zo slobodnej Germánie na územie Rímskej ríše. Tento akt bol začiatkom konfliktu, ktorý sa najčastejšie nazýva ako germánsko-sarmatské alebo markomanské vojny. Jeden z popredných germánskych kmeňov – Kvádi bol usadení prevažne na dnešnom juhozápadnom Slovensku, takže vojenské výpravy rímskej armády smerovali aj k nám. Príprav na protiofenzívu proti útočníkom sa osobne ujal cisár Marcus Aerelius (žil 26. 4. 121 – 17. 3. 180, cisár od 161), ktorý sa zdržiaval aj na území nepriateľa. Vojnu ukončil v roku cisárovej smrti jeho nástupca, syn Commodus (žil 31. 8. 161 – 31. 12. 192), ktorý bol od roku 177 spoluvládcom.

Ale vráťme sa k Laugariciu. Hrozilo, že kmeň Kvádov ustúpi hlbšie na sever. Rimania sa tomu rozhodli zabrániť obsadením horských priesmykov, ktoré boli na trase úniku. Jedna z takýchto posádok v počte 855 vojakov sa utáborila v Laugariciu, ktorého polohu stotožňujeme s Trenčínom. Zmienku o svojom pobyte počas zimy 179/180 zanechala vytesanú na hradnej skale. Jednotke velil Marcus Valerius Maximianus.

Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, Trenčín
Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, Trenčín

Okolo autenticity nápisu sa viedli rôzne diskusie, ktoré boli definitívne vyvrátené až v druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia, keď sa v alžírskej Zane (antické mesto Diana Veteranorum) pri odkrývaní byzantskej pevnosti našiel kamenný blok s nápisom, ktorý pôvodne slúžil ako podstavec sochy. Podstavec bol vyhotovený pre Marca Valeria Maximiana a okrem iného sa na ňom píše: „bol veliteľom zvláštnych oddielov, ktoré prezimovali v Laugaricione“. Veliteľ oddielu bol definitívne identifikovaný a z nápisu sa dozvedáme ďalšie podrobnosti z jeho života.

Podstavec z alžírskej Zany
Podstavec z alžírskej Zany

V. Maximianus pochádzal z provincie Panónia z Poetovia (dnešné mesto Ptuj v Slovinsku). Vojenskú kariéru začínal ako veliteľ I. kohorty Trákov a postupne zastával množstvo ďalších vojenských funkcií. Bol vyznamenaný za svoje činy vo vojne s Parthmi. Cisár Marcus Aurelius ho vybral, aby dohliadal na dodávku obilia pre vojská v provinciách Horná a Dolná Panónia. Počas markomanskej vojny ho osobne pochválil Marcus Aurelius a daroval mu koňa, medaily a zbroj, pretože vlastnou rukou zabil náčelníka kmeňa Naristov Valaona. Neskôr dostal ďalšie vyznamenania z germánsko-sarmatskej vojny a bol veliteľom jazdy Markomanov, Naristov a Kvádov, s ktorými tiahol potlačiť vzburu na Východe. Ďalej spravoval viacero provincií, bol vymenovaný za senátora a následne bol veliteľom I. a neskôr II. pomocnej légie. Ako veliteľ špeciálnej jednotky II. légie prezimoval v Laugariciu. Opätovne bol vyznamenaný, teraz už cisárom Commodom za boje proti barbarom. Na konci vojenskej kariéry velil postupne ešte štyrom rôznym légiám a vrcholom jeho kariéry bol post konzula v neprítomnosti (mimo Ríma) asi v rokoch 183 až 185.

Životná dráha M. V. Maximiana podľa H. W. Bohmeho
Životná dráha M. V. Maximiana podľa H. W. Bohmeho

Toľko len základ z mimoriadne úspešného života skúseného a vyznamenávaného veliteľa, ktorý strávil jednu zimu na území alebo v blízkom okolí dnešného Trenčína.

 

Použitá literatúra:

JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.

KLEIN, Bohuš – RUTTKAY, Alexander – MARSINA, Richard. 1994. Vojenské dejiny Slovenska I. diel Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : MO SR v Redakcii účelovej produkcie VITA, 1994. 177 s. ISBN 80-967113-1-8.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

Zdroje obrázkov:

Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale:
Wikipedia [online]. [cit. 22. 4. 2016]. Dostupné na internete:
https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmsky_n%C3%A1pis_v_Tren%C4%8D%C3%ADne

Podstavec z alžírskej Zany:
DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.

Životná dráha M. V. Maximiana podľa H. W. Bohmeho:
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

Teraz najčítanejšie