M. V. Maximianus – rímsky veliteľ táboriaci v Laugariciu
Rímsky nápis na trenčianskej skale je všeobecne známy, ale meno a život veliteľa, ktorý ho dal vytesať už pozná oveľa menej ľudí.
Na prelome rokov 166/167 vtrhli barbari zo slobodnej Germánie na územie Rímskej ríše. Tento akt bol začiatkom konfliktu, ktorý sa najčastejšie nazýva ako germánsko-sarmatské alebo markomanské vojny. Jeden z popredných germánskych kmeňov – Kvádi bol usadení prevažne na dnešnom juhozápadnom Slovensku, takže vojenské výpravy rímskej armády smerovali aj k nám. Príprav na protiofenzívu proti útočníkom sa osobne ujal cisár Marcus Aerelius (žil 26. 4. 121 – 17. 3. 180, cisár od 161), ktorý sa zdržiaval aj na území nepriateľa. Vojnu ukončil v roku cisárovej smrti jeho nástupca, syn Commodus (žil 31. 8. 161 – 31. 12. 192), ktorý bol od roku 177 spoluvládcom.
Ale vráťme sa k Laugariciu. Hrozilo, že kmeň Kvádov ustúpi hlbšie na sever. Rimania sa tomu rozhodli zabrániť obsadením horských priesmykov, ktoré boli na trase úniku. Jedna z takýchto posádok v počte 855 vojakov sa utáborila v Laugariciu, ktorého polohu stotožňujeme s Trenčínom. Zmienku o svojom pobyte počas zimy 179/180 zanechala vytesanú na hradnej skale. Jednotke velil Marcus Valerius Maximianus.
Okolo autenticity nápisu sa viedli rôzne diskusie, ktoré boli definitívne vyvrátené až v druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia, keď sa v alžírskej Zane (antické mesto Diana Veteranorum) pri odkrývaní byzantskej pevnosti našiel kamenný blok s nápisom, ktorý pôvodne slúžil ako podstavec sochy. Podstavec bol vyhotovený pre Marca Valeria Maximiana a okrem iného sa na ňom píše: „bol veliteľom zvláštnych oddielov, ktoré prezimovali v Laugaricione“. Veliteľ oddielu bol definitívne identifikovaný a z nápisu sa dozvedáme ďalšie podrobnosti z jeho života.
V. Maximianus pochádzal z provincie Panónia z Poetovia (dnešné mesto Ptuj v Slovinsku). Vojenskú kariéru začínal ako veliteľ I. kohorty Trákov a postupne zastával množstvo ďalších vojenských funkcií. Bol vyznamenaný za svoje činy vo vojne s Parthmi. Cisár Marcus Aurelius ho vybral, aby dohliadal na dodávku obilia pre vojská v provinciách Horná a Dolná Panónia. Počas markomanskej vojny ho osobne pochválil Marcus Aurelius a daroval mu koňa, medaily a zbroj, pretože vlastnou rukou zabil náčelníka kmeňa Naristov Valaona. Neskôr dostal ďalšie vyznamenania z germánsko-sarmatskej vojny a bol veliteľom jazdy Markomanov, Naristov a Kvádov, s ktorými tiahol potlačiť vzburu na Východe. Ďalej spravoval viacero provincií, bol vymenovaný za senátora a následne bol veliteľom I. a neskôr II. pomocnej légie. Ako veliteľ špeciálnej jednotky II. légie prezimoval v Laugariciu. Opätovne bol vyznamenaný, teraz už cisárom Commodom za boje proti barbarom. Na konci vojenskej kariéry velil postupne ešte štyrom rôznym légiám a vrcholom jeho kariéry bol post konzula v neprítomnosti (mimo Ríma) asi v rokoch 183 až 185.
Toľko len základ z mimoriadne úspešného života skúseného a vyznamenávaného veliteľa, ktorý strávil jednu zimu na území alebo v blízkom okolí dnešného Trenčína.
Použitá literatúra:
JIRKAL, Emanuel. 2015. Markomanské vojny Rímske vojenské ťaženia proti narušiteľom limes Romanus. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 42-47.
KLEIN, Bohuš – RUTTKAY, Alexander – MARSINA, Richard. 1994. Vojenské dejiny Slovenska I. diel Stručný náčrt do roku 1526. Bratislava : MO SR v Redakcii účelovej produkcie VITA, 1994. 177 s. ISBN 80-967113-1-8.
KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.
Zdroje obrázkov:
Rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale:
Wikipedia [online]. [cit. 22. 4. 2016]. Dostupné na internete:
https://sk.wikipedia.org/wiki/R%C3%ADmsky_n%C3%A1pis_v_Tren%C4%8D%C3%ADne
Podstavec z alžírskej Zany:
DOBIÁŠ, Josef. 1964. Dějiny československého území před vystoupením Slovanů. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 476 s.
Životná dráha M. V. Maximiana podľa H. W. Bohmeho:
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.