24 foto-tipov ako si odmyslieť dav vo fašiangových Benátkach

Neopakovateľná atmosféra
„Z nezdravej izolovanej oblasti močarísk sa narodilo jedno z najkrajších miest na svete.“
sprievodca Venice od Michelinu
Do Benátok určite nepotrebujete ísť, aby ste to tam nafotili. Zdokumentovali ich už z každej strany stáročia generácií pred vami. Je teda ešte hodné sa tam tralágať? Nájde sa tam ešte niečo neopozerané? Nepokazil už malomeštiacky turizmus všetko pôvodné čaro?
Ani náhodou!
V Benátkach máte zažiť na vlastnej koži v nevídanom starodávnom prostredí vašu vlastnú atmosféru, ktorá sa už nikdy nezopakuje.
A takto to funguje:
1. Ak už cesta nemôže byť pohodová alebo plynulá, je dôležité, aby bola aspoň napínavá!
Pod Mont Blanc-om je 19 stupňov. Hneď za ním nám obrovitánske vločky narážajú do očí a až do rána s tým neprestanú. Najlepšie panini z celého Taliánska robia na zabudnutej benzínke krátko pred polnocou. Na GPS sa každé 3 minúty posunieme o minútu.

2. Keď sa raz z tej kalamity vymotáte, nepísané pravidlo je, že máte vyzerať šik! Zožeňte si elegantné gumáky.
My sa radi necháme prekvapiť, čo nám v tomto prípade bolo takmer osudným. Žiadne záplavy sme nečakali, len šťastnou zhodou okolností sme nemohli prebrodiť cestu do lode bez toho, aby sme si kúpili krikľavé turistické sáčky. Ešte pred oficiálnym vstupom do mesta. Rýchlo som si opravila názor na plast a úctu k nemu.

3. Očakávajte adrenalín.
Vystúpili sme na Piazza San Marco a vstúpili priamo do rieky. Všetci, ktorých sme pred chvíľou videli v poltopánkach mali už čižmy.

4. Nerobte vlny.
Vyparádená černoška s veľkou žltou batožinou, ktorá jej ladila s čapicou, okolo nás prefrnkla, ponorená po kolená. My sme sa zatiaľ učili chodiť po vode.

5. Pozerajte sa nad hlavu. Je tam krásne a nikto nezavadzia v ceste.

6. Netrápte sa príliš tým, čo bude s vašimi ponožkami o hodinu.
Zatiaľ každý suchý krok bol dobrodružný. Tu vysoká blondína na opätkoch s chladnou hlavou vymetala vodu z luxusného butiku. Tam staršia kučeravá pani dohliadala na pokojné vypúšťanie potoka hadicou z jej obchodíku.

7. Verte v nevyspytateľnosť.
Keď už sme začínali potrebovať pevninu, na kraji zaplavenej ulice sme otvorili dvere do 1-ého z mála nespoplatnených kostolov. Cítili sme sa tajomne, zablúdení, boli sme v centre.

8. Všetko aktuálne je vzácne, už zajtra to tak nemusí byť.
Veľká voda nás najprv pohoršila, ale keby nebola bývala bola, nikdy by sme Benátky skutočne nespoznali. Keď sa sem už vychystáte, zaručene pri poriadnom prílive.

9. Slepé sú skoro všetky uličky.
Bývajú aj pekne označené… užite si, že si nepamätáte ako. Potrebujete si to tu pochodiť!

10. Keď kráčate po pobreží spokojní so svojou nepremokavosťou, vždy vás ešte môže zasiahnuť jedna dve prílivové vlny. Alebo veselé špliechajúce americké deti.

11. Nakúkajte výhradne do zaprášených výkladov.
A nenechajte sa obalamutiť, že masky s drevenými držiakmi sú nepraktické. Nič nemôže byť viac in.

12. Objavovať tu môžete od oka úplne všetko. Okrem jedenia. Rýchlo by ste sa popálili.
Preslávili sa tu kuchynskými zdieračmi. Na dobré jedlo za rozumnú cenu treba ísť k Tonymu a jemu podobným, nechajte sa navigovať kvalitnou brožúrkou.

13. Po obede je na čase upratať vlniak do ruksaku.
Voda nenávratne odišla. Aj s hučiacim vetriskom a mrholením.

14. Niektoré veci sú chutnejšie na pohľad, nezadlžujte sa až príliš zelenými biscottmi, okolo pistácií ani neprebehli.

15. Objavujte divy vďaka svojej nevedomosti.
Vybrali sme sa peši na sever, do židovskej štvrte. Plán bol ísť bez mapy a nechať sa ohúriť, ohromiť, vydesiť. Kde inde už by sme si to mohli dovoliť, ak nie v meste nekonečných uličiek plných skvostov.

16. Nemôžete sa stratiť. Usmerňujte sa podľa umeleckých mreží na oknách…

17. …hebrejských názvov obchodov, a zrazu bude mať na hlave viac ľudí namiesto brmbolca kipu.

18. Všímajte si smetiarov a poštárov.
Nie dav. Takto sme sa pomaly ocitli na námestí ghetta. Bolo tu ticho, izba na modlenie, ktorá vítala harmonogramom ako reštaurácia, antikvariát 7-ramenných svietnikov, kabínka pre hliadku.

19. Počkajte si na tmu.
Bol už podvečer, keď sme sa vracali k lodným zastávkam. Vzápätí tu bol zase iný svet, hýbal sa, trblietal, džez-bar už tancoval s otvorenými dverami.

20. Karneval zahajujú prvé masky v predvečer, čakajú pod mostom s cigaretou.
Aj na lodi bolo nepochopiteľne teplo, čím ďalej zapadalo slnko, tým menej vlhkosti sálalo. Stavby vyzerajú v noci čistejšie a mesto živšie ako ráno. Ale ako sa tak pozeráte, zbadáte, že viac sa svieti vonku ako vnútri. Že každý druhý domov je opustený. Že Veneziin príbeh bol vždy napriek jej ohromnej sláve tak nepríjemne tragický.

21. Slnečné rána sú nečakané.
Opiercingovaná revízorka v teniskách s dieslovským vakom to vie, dnes bude Venice pevninou. 5 minút po nej vstúpi jej nadriadený v baranici s koženou aktovkou.

22. Za 24 hodín je z vás jasný Benátčan. Na všetko ste si zvykli.
Vtedy nezabudnite, že váš čas sa kráti. Pozorujte lode plné mechov, vodné ambulancie, sklo vychladzujúce pece.

23. Pozrite si rozpis maškarného defilé a netlačte sa dopredu. Špalier sa okamžite vytvorí tam, kde práve ste.
Sú to južania, vždy so všetkým primerane meškajú. Keď sme už mysleli, že žiaden zástup nebude, za rohom sa objavil bubnujúci vyskakujúci húf vyobliekaných obyvateľov z minulosti.

24. Masky nie sú vaši podriadení. Bavte sa na ich nekonvenčnosti.
Rómeo z defilé zbadal svoju známu, tak sa s ňou vybozkával, zastavil celú procesiu, kým sa nedohodli, kedy a kde sa zajtra stretnú, a mohlo sa pokračovať.

Šťastnú cestu plnú ne-obyčajných okamihov. A cestou domov si prečítajte históriu, pospája sa s vašimi historkami. A pochopíte, prečo sa tu cítite ako v Oriente.
Foto logo : Mária Bruneau