Denník N

Ľubomír Huďo – nácko, tuzexák, presstitút ?

„Hovädu nemôžete čítať Senecu, či Nietzscheho, k hovädu sa musíte chovať ako k hovädu, síce láskavo, s pochopením, ale musíte si uvedomiť, že navždy ostane len a len hovädom.“Ľubomír Huďo. 16.12.2014, Informačná vojna Slobodného vysielača

Rešpektujúc názor Ľubomíra Huďa, nebudem mu citovať Senecu. Veď myšlienky Lucia Annaea Senecu, známeho rečníka, filozofa, politika, neskoršieho učiteľa a poradcu cisára Claudia Caesara Nera, nepomohli ani tomuto, použijúc Huďov slovník „hovädu“, k poľudšteniu. Naopak, práve na Nerov príkaz spáchal Seneca samovraždu. A nebudem mu citovať ani nemeckého filozofa Friedricha Wilhelma Nietzscheho, hoci časť jeho diela zneužitá ideológiou nacizmu, by vzhľadom na názorovú orientáciu mladého Huďa, mohla byť sympatická aj jeho staršej verzii. Menej by sa mu ale páčilo to, že Nietzsche odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby – vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach. Nuž a pristupovať k nemu budem rovnako láskavo a s pochopením, ako pristupuje on k svojim názorovým oponentom. Lebo Huďov citovaný výrok má pokračovanie:Jeden rozdiel je ten, že z hovädzieho dobytka je úžitok, z takých Michalkovcov a Farárikovcov nie je nijaký osoh.“ A ja sa nie neprávom domnievam, že nie z „Farárikovcov“, ale práve zo všetkých tých Huďovcov, Rostásovcov, Lichtnerovcov a spol., nielenže nie je úžitok, ale práve naopak sú škodnou.

Tuzexák“ Huďo – verný socialistickej vlasti!

V Huďovom životopise  je uvedené, že „sa narodil 20. septembra 1963 v Michalovciach. Maturoval v Banskej Štiavnici a úspešne zložil prijímacie skúšky na štúdium medzinárodnej žurnalistiky v Moskve. Na školu ho prijali, ale koncom letných prázdnin mu prišiel list, v ktorom mu oznámili, že sa stala chyba a pre nedostatok miesta ho neprijímajú. Neskôr sa dozvedel, že o žiadnu chybu nešlo, na jeho miesto sa dostala dcéra istého komunistického funkcionára…Napokon Ľubo vyštudoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získal aj PhDr.“ 

Stredná škola, na ktorej Huďo v Banskej Štiavnici maturoval, sa dnes volá Gymnázium Andreja Kmeťa. Predtým to bolo Gymnázium so špeciálnou prípravou pre štúdium v zahraničí. Študentov tejto školy volali „tuzexáci“, lebo tu absolvovali iba posledný ročník, ktorý bol zároveň prípravou pre štúdium v ZSSR, prípadne v NDR či Juhoslávii. Kapitalistická cudzina v tej dobe neprichádzala do úvahy. Predpokladom pre prijatie bol okrem prijímačiek aj správny kádrový pôvod. A podmienkou pre absolvovanie, bolo zloženie sľubu vernosti socialistickej vlasti v zväzáckej uniforme pred stužkovou. Bez toho absolvent mohol zabudnúť na pokračovanie štúdia v mátuške Moskve. Sľub teda zložil aj Huďo, ktorý dnes tvrdí, že „vždy plával proti prúdu“. Čo sa týka jeho schopností, bývalá učiteľka ho napriek značnému časovému odstupu jednoznačne označila slovom „lemroš“. Zrejme teda nebol žiadny lúmen, ako sa dnes pokúša naznačiť.

Mladosť a štúdiá špičkového nácka?

Na webe sa však o Huďovi dajú nájsť aj iné veci. V Dúbravke ho stretával aj Matúš, ktorý o tom hovorí: „stretával som ho pomerne často, osobne som ho nepoznal, ale vídaval som ho na zastávkach. Chodil vtedy oblečený v klasickom skinheadskom mundúre – martensky, bomber, holá hlava. Nepochybne bol súčasťou bratislavskej neonacistickej scény. Niekedy začiatkom 90. rokov, presne si nepamätám, ale dalo by sa zistiť, sa konala na námestí SNP v Bratislave demonštrácia proti fašizmu, ktorú prišli napadnúť neonacisti (niekoľko desiatok). Pamätám si, že na ich čele vtedy stál Huďo, ktorý im dával pokyny, ale detaily neviem.“

Na Huďa si spomínajú aj mnohí iní z jeho okolia: „Huďa som poznal už keď chodil na vysokú školu, bol to fašista už za komunizmu. Už vtedy mal odvahu povedať učiteľovi, že prvý, kto odstránil nezamestnanosť, bol predsa Hitler, takže je to človek s úprimným vzťahom k fašizmu, relatívne sčítaný, relatívne kreatívny pri vytváraní konšpirácií, slovom nebezpečný, a to na úplne inej úrovni ako nejaký radový holohlavý magor v martenskách.“

„V neonacistickej scéne pôsobí už od samého začiatku 90-tych rokov a otvorene nosil tričká „White power“. Rasistickým hnutím skinheads bol fascinovaný už v 80-tych rokoch na vysokej skole. A čože to študoval? Ako sa volal ten odbor? Marxisticko-leninská filozofia alebo vedecký komunizmus? Prezentoval sa už na začiatku svojej neonacistickej „éry“ ako fanatický zbožňovateľ násilia a Hitlera, Mein Kampf považoval za vynikajúce dielo. Bol pri útokoch na uliciach a neunikol ani monitoringu neonacistov, ktorý robila Antifa Bratislava. Celá neonacistická scéna ho rada počúvala keď parazitoval v STV v zahraničnom spravodajstve a na aute mal klasickú detinskú neonacistickú šifru 88. Na neonacistických serveroch písal pod rôznymi pseudonymami, v komentároch na prop.sk ho chválili známi neonacisti, písali, ako „raz zvíťazíme.“

prop

Zosumarizované – podľa uvedených zdrojov je mladý Huďo názormi, oblečením, správaním či aktivitami, údajne top nácko. Ako sa hovorí, keď niečo kváka ako kačka, chodí ako kačka, vyzerá ako kačka… Definitívny názor však ponechajme na čitateľa.

Huďove aktivity neunikli pozornosti Polície

K Huďovej minulosti sa vyjadril aj zdroj z protiextrémistického oddelenia Policajného zboru. „Bola to Bratislava, 90-te roky, neonacistické útoky boli na dennom poriadku. Prioritou bolo dostať uličné násilie pod kontrolu. Vtedy sme mali bitku každý večer a jednu ´bodačku´ v Bratislave tak raz do mesiaca. Ísť nočným spojom, tak to bola 90% istota, že buď dostaneš, alebo budeš svedkom nejakého konfliktu, kde sa nazi ´bojuvky´ šli na niekom vyvŕšiť. Nebolo študáka v Bratislave z 90- tych rokov, čo by nezažil bitku s nazi. To bol úplne iný čas a Huďo bol taký, že sa sám nezapájal – napríklad ako Rogel – on to organizoval, huckal a akože ´velil´. Takéto partičky boli asi tak 2-3 v každom okrese. Poznali sa v rámci mesta. V Bratislave bolo 30-40 partičiek, asi od 6 do 13 ľudí. Väčšina z nich šla každý víkend, alebo piatok na ´akciu´. A tam išlo len o to, aby si do niekoho udreli. A bolo jedno, kto im prišiel do cesty . Proste adrenalín, niekoho rozbiť. To boli úplne iné časy. On bol tvrdé jadro. Techo, Huďo, Rogel, to boli také slovenské legendy, každý z nazi scény ho v 90-tych rokoch poznal. Ono to nemalo nejakú tvrdú hierarchickú štruktúru, ale proste boli ľudia s väčšou autoritou a známejší. A to bol aj on. Ale keďže bol ´vychcaný´ a držal sa zásadne v pozadí, nebolo možné trestne ho stíhať. A čo sa týka demonštrácie, ktorú napadli náckovia, zdá sa mi, že to vtedy organizovala Mladá Demokratická Ľavica a stalo sa to myslím v roku 1995.“

Huďo ako typický socialistický mainstreamový novinár

Podľa vlastného životopisu Ľubomír Huďo „po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte, si novinárske začiatky odkrútil v roku 1988 v Slovenskom rozhlase. Neskôr pracoval v denníkoch Ľud, kde sa po roku práce na pozícii zahraničnopolitického redaktora stal vedúcim zahraničného oddelenia. V roku 1990 odišiel na rovnakú pozíciu do denníka Roľnícke noviny, bol redaktorom denníka Práca, Smena, písal pre Výber a Expres, v denníku Slovenská Republika pôsobil ako vedúci zahraničného oddelenia a od roku 1996 až do novembra 2013 bol vo verejnoprávnej televízii zahraničnopolitickým redaktorom.“
Pôsobiť počas socíku v médiách vyžadovalo aj patričnú dávku lojality k režimu. Kto nebol lojálny, išiel z kola von. Huďo nešiel, takže ak sa chce dodatočne štylizovať do úlohy nejakého rebela a odporcu, je to skôr úsmevné ako vierohodné. Dlhoročný mainstreamový konformista Huďo môže svojou štylizáciou presvedčiť naozaj iba naivných a neinformovaných.

Huďove pôsobenie v denníku Slovenská republika

Čo sa týka pôsobenia v promečiarovskom denníku Slovenská republika, ktorý úspešne prerazil aj najhlbšie dno slovenskej žurnalistiky a porovnanie s ním zniesli iba perly z najtemnejších 50-tych rokov minulého storočia, kde Huďo pôsobil ako vedúci zahraničného oddelenia, sa nemá príliš čím chváliť. Veď hlavnou náplňou toho plátku bolo obhajovať masívne rozkrádanie majetku nás všetkých prostredníctvom „prichmatizácie“ do rúk „statočných podnikateľov Mečiarovcov“. Zapierať nos medzi očami zatĺkaním kritiky a demaršov od predstaviteľov demokratických krajín. Osočovať, očierňovať a kriminalizovať kritikov Mečiara a jeho spôsobov.

9-5-a9-5-b

Človek si pri slovníku, ktorý bol v tomto plátku normou, nevdojak musel spomenúť na 50-te roky a žalobcu v hrdelných procesoch Jozefa Urválka, o ktorom koloval bonmot: „Když někdo urval kariéru tím, že někomu urval život, jmenuje se Urválek nebo neurvalec?“ V dobe únosu prezidentovho syna, vraždy spojky s nepohodlným svedkom únosu, participácii tajnej služby na zastrašovaní a únose, známeho telefonátu Lexa – Hudek, citovaný bonmot nevyzerá až tak odťažito.

V taviacom kotle Slovenskej republiky, kde sa z nedávno presvedčených internacionalistov stávali zápalistí nacionalisti ako šibnutím zázračného prútika, sa Huďo prefarbovať ani nemusel. Nacionalista bol aj predtým.

srhudo-20-10-199413-5-a13-5-b

Huďo v Slovenskej televízii

Určite nie je náhoda, že Huďo bol za verné služby odmenený a nastúpil práve v roku 1996 do Slovenskej televízie. Konečne v rovnakom období bola Huďova manželka Zuzana riaditeľkou odboru verejnej mienky HZDS a zostavovateľkou publikácie „Päť rokov HZDS v tlači“.

3-1-96-hudova5-rokov5-r

V Darmovskej a Kubišovskej televízii riadenej mečiarovskými poskokmi sa Mečiarovým verným darilo. Kapusta či Eremiášová by vedeli rozprávať. Vďaka dávno odskúšanej konformnosti však Huďo úspešne prečkal aj zmeny po páde Mečiara a vydržal v televízii až do novembra 2013. Hoci zavše vystrčil rožky, v hlavnej spravodajskej relácii bol skôr opatrný a neskôr sa z nej vytratil. Až koncom prvej dekády nového tisícročia sa objavil v Rannom magazíne. Tu už popustil naplno uzdu konšpiračnej paranoji.

hudo-v-stv-10-4-2008-4

Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko vo svojom blogu charakterizuje Huďove manipulatívne postupy takto Huďova argumentácia stojí na viacerých „zisteniach.“ Svet je podľa neho rafinovane ovládaný malou tajomnou skupinkou elít. Politici sú vlastne bábky, nitkami ťahajú bohatí, najmä bankári Rotschildovci (Huďo opakovane vyťahuje 200 rokov starý citát zakladateľa tejto bankárskej rodiny ako dôkaz ich nekalých úmyslov) či priemyselníci Rockefellerovci. Ale machrami manipulácií je aj americká a izraelská vláda. Bystrí sa z Huďových slov dovtípia, že často menovaní vládcovia sveta majú židovské mená a žijú najmä v USA. Hlavné svetové i naše médiá sú zaujaté, lebo sú ovládané bohatými bankármi a investormi. Taja nám podstatu, manipulujú nami.“ Pri hodnotení Huďových nezmyslov Gabriel Šípoš cituje výtvarníka Fera Guldana: „taký novinársky odpad.. by sa nezohrial v slušnej TV ani päť minút“. (20.11.2009)

Na článok reagovalo akési „nouzovesvetylko“ verklíkovaním otrepaných „huďovín“. (11.5.2011)

Publicista a spisovateľ Peter Getting, ktorý sa o. i. venuje témam nacionalizmu a ultrapravice, hovorí: „Keď sa zo svojej kutice v zahraničnom spravodajstve dostal až do „raňajok“, to bol fakt veľký prešľap verejnoprávnej televízie, nechať naživo komentovať situáciu vo svete človekom, ktorý podľa svedkov nosil tričká White power a už pred rokmi figuroval v zoznamoch bratislavských neonacistov ako obsedantný magor. Smial som sa, keď som videl že toto čudo rozdáva na neonacistických serveroch rady, ako byť údajne ´nezávislým´, v jeho súvislosti vôbec použiť slovo novinár je urážkou celého povolania, podobne ako pri Rostásovi hovoriť o spisovateľovi. Tomu vravím duo (tragi)komikov made in Slovakia.“

Na margo Darmovskej a najmä Kubišovskej éry v STV sa nedávno v rozhovore s Karolom Sudorom vyjadril aj súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika, ktorý sa napred zmienil o tom, že Darmo ho z televízie vyhodil a na otázku, ktorý riaditeľ televízie bol v ponovembrovej histórii najlepší, odpovedal: „Na túto otázku neodpoviem. Odpoviem však na to, ktorý bol suverénne najhorší – pán Kubiš. Poviem aj dôvody. Z hľadiska verejnoprávneho obsahu to za neho bolo najhoršie v histórii, ten výsledok sa ani nedá zopakovať. Televízia vtedy bola v najhoršom stave z hľadiska kvality programu aj spravodajstva, pričom robila neuveriteľnú služobníčku moci. S takou aroganciou a mierou neprofesionality sa už vlastne nikde nestretnete… Z toho, čo vtedy urobil Kubiš, verejnoprávna televízia krváca doteraz.“ (12.1.2015)

Huďo a spriaznené duše

Niet divu, že huďoviny si všimli aj duchovne spriaznené pamédiá. Priestor mu dal v dobe keď ešte pracoval v STV napríklad blog Slovenskej pospolitosti, ktorý o ňom píše ako o „reportérovi, ktorý sa odvážil vybočiť z hlavného mediálneho prúdu“. (6.12.2012)

sp

V roku 2010 stránka Jozef Tiso, katolícky kňaz a prvý slovenský prezident,“ cituje Huďove vyjadrenie z r. 1995 „Čo je dovolené susedovi, nie je dovolené Slovákovi. Veľmi čudné pravidlo, ale v strednej Európe má živnú pôdu. Ak chce Slováčisko upevňovať svoje národné povedomie aj prostredníctvom objektívneho poznania historického vývoja rodnej krajiny, tak dostane od jediných ´pravoverných˝ znalcov slovenských dejín také zaucho, že ho hneď prejde chuť na podobné veci… Bolože to kriku, keď pred piatimi rokmi (v roku 1990) chceli v Bánovciach nad Bebravou odhaliť pamätnú tabuľu prvému slovenskému prezidentovi Dr. Jozefovi Tisovi, ktorú museli po niekoľkých dňoch odstrániť…“

tiso-titulkatiso-hudo

Priestor v rokoch 2012 – 2013 dostáva aj na PROP – proti prudu.org aj na Slobodné médiá (2012 – 2013)

przamat

Natáča videá (tutu) s budúcim šéfom Slobodného vysielača Norbertom Lichtnerom.

hudo-lichtner

Vystupuje na konferencii Spolku slovenskej inteligencie (rozumej exkomunistov a neoľudákov) Korene.

hudo-korene

Široký priestor na prezentáciu mu ponúka aj „Nezávislý spravodajský blog – Myslete vlastní hlavou“.

Jeho videá ochotne zdieľajú obskúrne stránky ako New World Order Opposition (2014), Vox VictimsDolezite. sk (2014), OrgoNet, Revolta (8.9.2013), či Indymedia.

nwo

Inokedy zaperlí takto: Skutoční vládcovia sveta oficiálne nefigurujú vo vládach či mocenských štruktúrach, pretože nie sú tak hlúpi, na to majú svoje dobre platené a exhibicionistické bábky, zamilované do svojho falošného pocitu moci a vplyvu.“ (15.6.2013)

S čím možno súhlasiť je určite toto: „Nevedomosť je niekedy skutočne dar, pretože nevedomec neprežíva strasti, pochybnosti a obavy uvažujúceho človeka.“ Veď práve nevedomosť, neochota premýšľať a dávať veci do kontextu sú dôvodom popularity ľudí ako Huďo.

Pokračovanie v druhej časti. Časť druhá tu

Poznámka: Svedectvo Ivana B. sa po dodatočnom preverení ukázalo ako nedostatočne presvedčivé. A hoci dotyčný naďalej tvrdí, že ako žiak v Dúbravke si pamätá o niečo staršieho Huďa, ktorého tu vraj vídaval aj v spoločnosti starších spolužiakov okolo r. 1982, odsek som z blogu odstránil.

Poznámka č. 2 (29.3.2015) Ľubomír Huďo dlhodobo spolupracoval (tu) so stránkou Proti prúdu – Prop, čo je zaniknutá nacionalisticky orientovaná webová lokalita. Podstatnú časť stránky tvoria konšpiračné teórie. Na základe trestného oznámenia poslankyne Natálie Blahovej z mája 2010 začala polícia trestné stíhanie voči webovej lokalite. Skutok bol kvalifikovaný ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. (tutu)

prop-policiaproti-p
Prop sa 6.11.2013 podieľal aj na autogramiáde Huďovej knihy „Zamatovo nežná tyrania“ v Košiciach (tu).

proti-prudu
V roku 1996 Ľ. Huďo prispel do zborníka „Zamlčaná pravda o Slovensku, Dr. Jozef Tiso o sebe,“ ktorý glorifikuje prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa (tu). Voči vydaniu zborníka falšujúceho históriu protestoval aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorý to označil za provokáciu a publikáciu za neofašistickú (tu).

ht-sp

Poznámka č. 3, 19.10.2016 Nakoľko viaceré prekliky v blogu na odkazy uložené pôvodne na Image Upload prestali fungovať, doplnil som do blogu niekoľko fotografií.

Poznámka č.4, 1.11.2017: Ľubomír Huďo, ktorý tak alergicky reagoval na môj blog, že podal na mňa dokonca trestné oznámenie, nakoniec skončil ako „nezávislý“ kandidát extrémistickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Tej strany, ktorej rozpustenie navrhol Generálny prokurátor. Treba k tomu ešte niečo dodať?

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.