Denník N

Voňavý Kamil

Všetko začínalo ísť tak ako malo. Trieda utíchla. Terezka sa už skľudňovala po svojom nervovom záchvate zlosti, Matúš začínal počítať sám, Helenka, Tiborko, Viktorka a Maťka sa spokojne usmievali, že už je v triede pokoj, nikto nekričí a nikto sa nehádže o zem. Niektoré dni, naozaj vedia byť ťažšie ako olovnaté olovo s pridanou hodnotou nálad a diagnóz detí.

„Teraz sa nám naše ušká určite poďakujú,“ poznamenala som s úškrnom na, už kľudnú Terezku a usmievajúcu Helenku.

„Áno teta Kristínka….to je dobre, takto ticho a pokoj, to je dobre,“ dodala Helenka svojou kostrbatou gramatikou Nepočujúcich.

„Prosím, môžem ísť na záchod? Musím utekať kakať,“ prerušil naše rozplývanie sa v tichu malý prípravkár Kamil.

„Pravdaže, utekaj, aby si nič nezmeškal,“ usmiala som sa na neho a podala mu toaletný papier.

Prišiel o chvíľu. Dobehol neskoro. A slzy mal už skoro na krajíčku. Pošepkal nám, že to už nestihol a že sa celý pokakal, a že ho bolí bruško a že slipky aj pančuchy má úplne mokré. Po tejto svojej spovedi sa už úplne rozplakal.
Deti spozorneli. Majú radi takéto divadielka, keď sa niekomu niečo takéto prihodí. Sú to anjeli s rožkami…a asi takí akurát.

Pani učiteľke zostala trieda zvedavcov a ja som si vylosovala malého Kamilka, pokakaného Kamilka. A vôbec mi to nevadilo. Zobrali sme uterák, mydlo a kľúčik od skrinky, kde majú deti úbory na telesnú a išli sme sa trošku zvoňaviť.
Poriadne sme sa poumývali, hnedé slipky sa pod voňavým mydlom menili na belšie a ešte belšie, až zostali úplne biele. Navzájom sme si dali sľub sľubov : Nikto sa o ničom nedozvie. Dali sme si na to ruku a kamarátske objatie. A to sa predsa za žiadnych okolností nemôže porušiť.
Zatiaľ, ako sme sa my sprchovali a prali a prezliekali, pani učiteľka zavolala rodičom, aby si pre Kamilka prišli, lebo bolesť v brušku neprestávala.

Vyvoňaní sme prišli pred našu triedu, kde Kamilka už čakala jeho mamka. Nevoňala ani zďaleka tak ako Kamil.

Páchla po cigaretách a alkohole. A hlavne po alkohole. Zobrala ho za ruku s vyčítavým pohľadom.

Bolo mi ho ľúto. Voňavého Kamilka. Žmurkli sme na seba, že tajomstvo platí a už si cupital popri mamine.

Ktovie, či aj s ňou má takéto tajomstvá…tajomstvá prísne tajné, a hlavne však plné vzájomnej dôvery.

Teraz najčítanejšie