Denník N

Na Facebooku môžete vidieť stále viac živých prenosov. Bohužiaľ

Fotomontáž: autor
Fotomontáž: autor

Áno, facebookové live videá majú skvelý “reach”, ale v praxi to len znamená, že naše nevydarené a amatérske pokusy uvidí omnoho viac ľudí

Vizuálna zábava bola vždy populárnejšia ako tá textová. Zrejme len vďaka internetu sme mohli posledných 10 až 15 rokov hovoriť o renesancii textu. Čítali (!) sme, že ľudia stále viac čítajú, prišli smartfóny, tablety a čítačky elektronických kníh, objavili sme longformy a urobili z nich módnu záležitosť… A teraz sa zdá, že sa veci vracajú do starých koľají.

Nie, písanie neumiera. Tak ako televízia nezabila v minulom storočí tlač, nezabijú online videá text. Len vizuálna zábava je to, čomu ľudia venujú stále viac svojho času. Internet sa v podstate stáva televíziou, povedal jeden z prvých blogerov Andrew Sullivan, ktorý si tiež zobral od písania oddych.

Reč pritom nie je len o streamovacích službách typu Netflix a úspechoch mladých YouTuberov. Video je aktuálnym buzzwordom a tým, že Facebook pred pár mesiacmi umožnil robiť živé prenosy z mobilu, je video témou aj vo väčšine redakcií u nás a vo svete.

Slovenské živé vysielanie cez Facebook zatiaľ asi najviac preslávil Andrej Kiska. Jeho prvomarcová tlačovka s fanúšikmi zasiahla za jeden deň 410-tisíc ľudí. V jednom momente ju sledovalo viac ako 8000 divákov, čím prezident v sledovanosti hravo prekonal aj živé vystúpenia Andreja Danka na TA3.

Slovenské médiá začali živé vysielania na Facebooku využívať počas volieb a tesne po nich. Za posledné tri mesiace sme vďaka nim videli naživo kadečo: tlačovku s príšerným obrazom, tlačovku s príšerným zvukom, tlačovku s príšerným obrazom aj príšerným zvukom. Boli sme pri tom, ako politik vystúpil z auta a prebehol okolo, no nič nepovedal. Pozerali sme sa na tvár novinára z nelichotivej blízkosti a aj na tréning slovenských futbalistov s nulovou informačnou hodnotou.

Samozrejme, vzniklo aj množstvo obstojných a užitočných prenosov. Miera nevydarenosti je ale zatiaľ nepríjemne vysoká.

Prečo dnes väčšina médií skúša živé prenosy cez Facebook? Z časti preto, že je to novinka a každý ju chce vyskúšať. Ale najmä preto, že Facebook dáva videám stále väčší priestor. Manažéri sociálnych médií vedia, že priemerné facebookové video má často lepšie čísla ako odkaz na nadpriemerne dobrý článok na webe.

Facebook totiž chce, aby sme na ňom trávili stále viac času, a verí, že video má obrovský potenciál. Potrebuje však čo najviac kvalitného obsahu. Aj preto upravil algoritmy tak, aby sa videá zobrazovali väčšiemu počtu ľudí než čokoľvek iné. Na živé vysielanie upozorňuje fanúšikov notifikáciami. A niektorým zahraničným médiám dokonca platí zato, aby videoobsah vyrábali.

Avšak trend živých videí odhaľuje až na kosť technickú aj profesionálnu nepripravenosť redakcií na novú technológiu. Prirodzene, ak niektorí novinári robili doposiaľ najmä články do novín, nebude z nich s jabĺčkom v ruke automaticky dobrý videoreportér. Treba si to ale uvedomiť predtým, ako ich pošleme do terénu.

Pretože áno, facebookové live videá majú skvelý “reach”, ale v praxi to len znamená, že naše nevydarené a amatérske pokusy uvidí omnoho viac ľudí. Na konci mesiaca to môže dobre vyzerať v Exceli, ale z takýchto úspechov by sme sa veľmi tešiť nemali.

Teraz najčítanejšie

Filip Struhárik

Editor Denníka N. Pripravuje MediaBrífing - týždenný newsletter o novinkách v online žurnalistike a digitálnych médiách. O týchto témach aj prednáša a vedie workshopy. Pochádza z Martina, vyštudoval žurnalistiku, v rokoch 2009 - 2014 pracoval ako editor online spravodajstva a projektový manažér na SME.sk. V roku 2019 dostal na Novinárskej cene čestné uznanie „za prínos k rozvoju digitálnych médií a online žurnalistiky“ a za to, že sa stal „watchdogom sociálnych médií“. V roku 2020 získal Cenu otvorenej spoločnosti venovanú pamiatke Karola Ježíka. Je členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk a spolupracuje s medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc. Napísal knihu Co je nového v médiích (2022).