Rozprávky pána Kaliňáka

Ešte si nepamätám, že by verejný činiteľ v osobe ministra a podpredsedu vlády poskytoval prostredníctvom médií verejnosti listiny tak osobného charakteru, akou je výpis zo svojho osobného bankového účtu a účtu zo Strediska cenných papierov. Žiadal svoju banku, aby mu písomne potvrdila, že v konkrétne uvedený deň mu ako fyzickej osobe poskytla vysoký kontokorentný úver s uvedením jeho presnej výšky a dokonca aj to, že v presne uvedený deň bola z jeho bankového účtu uhradená taktiež vysoká suma (údajne nadobudnutá  z prijatého úveru-toto je vyjadrenie dotknutej osoby, nie banky).  A následne aj tieto potvrdenia banky predložil médiám a prostr. nich celej verejnosti. Dôvodom takého konania p. Kaliňáka bola jeho snaha vysvetliť finančné operácie na svojom účte, ktoré boli zistené p. Rybaničom, konaním ktoré je podľa polície v súčasnosti kvalifikované ako porušenie bankového tajomstva.  Opozícia a časť verejnosti vrátane mňa totiž tieto finančné operácie považuje za podozrivé pretože prostredníctvom  nich mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu. To, že spáchanie trestného činu v súvislosti s uvedenými finančnými operáciami nemožno v tejto chvíli úplne vylúčiť potvrdil aj špeciálny prokurátor, ktorý dal riaditeľovi NAKA dňa 13. 10. 2016 „písomný pokyn na bezodkladne vykonanie úkonov v zmysle Trestného poriadku“.

Z dôvodu, že svoje vyjadrenie k týmto finančným operáciám prezentoval p. Kaliňák verejne a teda adresoval celej verejnosti vrátane mňa, mám  právo k jeho vyjadreniam vyjadriť svoj názor a to tiež verejne. Tu je:

Hneď na začiatku je potrebné zdôrazniť, že nikto a najmä nie p. Kaliňák nemohol predpokladať, že predmetné finančné operácie budú zverejnené. Ak sa teda rozhodol na ne verejne reagovať tým, že  predložil „dôkazy“ a prezentoval vyjadrenia, tak s cieľom všetkých presvedčiť, že sa veci stali tak ako to uvádza. Nikto nemohol očakávať, že p. Kaliňák bude vedome predkladať dôkazy a uvádzať skutočnosti, ktoré mu môžu spôsobiť ujmu, či už trestnoprávnu, alebo spoločenskú (nútený odchod z verejnej funkcie). V jeho „príbehu“ je však niekoľko nelogických postupov, otáznikov a prekvapivých zistení.

Ak začneme kontokorentným úverom. Takto sa všeobecne nazýva povolené prečerpanie účtu o bankou povolenú sumu. Banka, ktorá p. Kaliňákovi takýto úver poskytla ho podľa zoznamu úverov a ich úrokových sadzieb uverejnených na svojej web. stránke (Úrokové sadzby) ponúka pod identickým názvom „kontokorentný“ iba podnikateľom t.j. pre klientelu ktorú označuje ako Business a to pod názvom Business Úver TB expres kontokorentný, alebo Business TB Garant kontokorentný s úrokovou sadzbou od 8,5% ročne. Do kategórie Business banka všeobecne zaraďuje  podnikateľov t.j. buď obchodné spoločnosti, alebo FO podnikateľov. P. Kaliňák však nie je FO podnikateľ. Špecifikom tohto úveru, je to, že je zabezpečený finančnými prostriedkami, a nie napr. akciami nejakej spoločnosti, čo tvrdil p. Kaliňák. Pre kategóriu FO nepodnikatelia označenú ako Personal ponúka banka produkt nazvaný „Voliteľné prečerpanie v rámci balíka Tatra personal“ s úrokovou sadzbou od 18,5 % ročne.  Uvádzané úrokové sadzby platia v súčasnosti a v r. 2013 mohli  byť aj vyššie.  Z povahy úveru, jeho vysokej ceny a jednoduchosti vybavenia vyplýva, že sa používa na krátkodobé účely  t.j. na preklenutie  krátkeho časového obdobia. Je zjavné, že nie je vhodný na dlhodobé investičné zámery. Banka môže samozrejme p. Kaliňáka považovať za svojho VIP klienta a poskytovať mu služby Private banking. Skutočnosťou však je, že poskytnutý úver je podľa sadzobníka banky, ale aj všeobecne považovaný za jeden z najdrahších bankových úverových produktov.

P. Kaliňák tvrdí, že „v r. 2013 dostal ponuku odkúpiť menšinový 16% podiel odchádzajúceho akcionára v spol. B.A.Haus, a.s.„, ktorá je vlastníkom dvoch susedných bytov v bytovom dome v ktorom býva a táto ponuka sa mu javila zaujímavá, pretože mu údajne umožnila „získať kontrolu nad dvoma susednými bytmi za účelom bezpečnosti, alebo získania kontroly nad nájomníkmi týchto bytov„.

Postačuje iba zdravý sedliacky rozum na to, by bolo jasné, že získaním 16% podielu, teda ani nie tretinového podielu v spoločnosti, ktorá vlastní dva susedné byty nemohol p. Kaliňák za bežných okolností získať žiadnu reálnu kontrolu nad týmito bytmi, pretože o  nakladaní s nimi rozhoduje štatutárny orgán spoločnosti B.A. Haus, a.s. t.j. predstavenstvo, ktorého členom p. Kaliňák nie je. A svojím podielom na hlasovacích právach vo výške 16% nemôže na valnom zhromaždení, alebo mimo neho sám zloženie, ani rozhodovanie predstavenstva spoločnosti B.A.Haus, a.s. akokoľvek ovplyvňovať. Mimochodom podľa výpisu z OR je predstavenstvo predmetnej spoločnosti neúplné nakoľko ma iba jedného člena a to predsedu! Jeho poukaz na to, že ním zaplatená cena cca. 430 tisíc € za nadobudnutie podielu v spoločnosti  „zhruba zodpovedá“ hodnote bytov je zjavne zavádzajúci pretože jeho nadobudnutý podiel v spoločnosti  vyjadruje iba mieru akou sa podieľa na výkone svojich hlasovacích práv a na prípadných ziskoch spoločnosti a na byty vo vlastníctve spoločnosti a ich kontrolu by za štandardných okolností nemal ako jej 16% akcionár žiadny reálny dosah. Tvrdenie p. Kaliňáka je rovnaké akoby 16% akcionár Volkswagenu tvrdil, že môže iba z toho  titulu užívať, alebo kontrolovať nakladanie s vyrobenými autami, čo je zjavný blud. P. Kaliňak ako právnik si je tejto skutočnosti nepochybne vedomý. Uvedené skutočnosti teda preukazujú, že p. Kaliňák nemohol za bežných okolností kúpou predmetného podielu získať to čo sám tvrdí „kontrolu nad predmetnými bytmi“. Ak by tu kontrolu chcel skutočne získať nič mu nebránilo vybaviť si hypotekárne úvery, ktoré sú mimochodom oveľa lacnejšie ako kontokorentný úver a byty nadobudnúť do svojho vlastníctva. Mohol ich prenajať komu chcel a mať z toho aj príjem. Naplnil by tým ním tvrdené dôvody „kontroly bytov“ a nebolo by na tom nič nelogické a ani neštandardné. Prečo si namiesto hypotekárneho úveru za cca. 3% úrok bežne ponúkaný v r. 2013 zobral úver, ktorý banky teraz ponúkajú za úrokové sadzby 8-9%? To je otázka na ktorú presnú odpoveď nepoznáme. Logickým vysvetlením jeho konania však môže byť skutočnosť, ktorú vo svojom vyjadrení sám neuviedol, hoci ju následne potvrdil, keďže ju zistil p. Rybanič. A to prijatie platby od predmetnej spoločnosti v medializovanej výške až 260 tisíc €, ktorú mal získať ako vrátenie pôžičky akcionárovi. Na otázku prečo tieto peniaze od spoločnosti B.A.Haus, a.s. boli označené ako splátka pôžičky odpovedal: “Pretože spolu s obchodným podielom som prevzal aj pohľadávky, ktoré sa k tomuto obchodnému podielu viazali“. Z tejto odpovede vyplýva, že pán B. previedol na p. Kaliňáka spolu s jeho obchodným podielom aj svoje pohľadávky, ktoré mal voči spoločnosti B.A.Haus, a.s.. Ak teda p. Kaliňák tvrdí, že od pána B. žiadne platby neprijal tak toto tvrdenie je pravdivé, avšak od pána B. podľa svojho vlastného vyjadrenia okrem obchodného podielu  prijal majetkové plnenie vo forme pohľadávky viažucej k tomuto podielu a ktorá mu bola následne prostr. spoločnosti B.A.Hause čiastočne aj reálne vrátená a to vo výške uvádzaných 260 tisíc €.  Ak p. Kaliňák tvrdí, že hodnota podielu za ktorý zaplatil sumu viac ako 430 tisíc € približne zodpovedá hodnote tých dvoch bytov, tak  pohľadávky ktoré sa k tomuto podielu viazali musel logicky v takom prípade prijať bez primeraného protiplnenia, teda fakticky zadarmo. V takom prípade vychádzajúc z jeho vlastného hodnotového vyjadrenia nadobúdaného obchodného podielu bez primeraného protiplnenia prijal aj vrátenie ich časti v sume 260 tisíc €.

V tomto kontexte urobil p. Kaliňák „super obchod“ za 430 tisíc € získal pod svoju kontrolu dva byty v tejto hodnote a k tomu bonus vo forme 260 tisíc €, ktorý ešte nemusí byť konečný. V tamto prípade p. Kaliňák skutočne nemusel „riešiť“ hypotéku. Do dvoch rokov polovicu úveru mohol pohodlne splatiť. Natíska sa však otázka, prečo mu pán B. dal takú výhodnú ponuku a sám v podstate prerobil. Otázkou je aj to,  prečo dal p. Kaliňákovi takú výhodnú  ponuku  práve v r. 2013, keď v tom, alebo v roku 2012 mal pán B. resp. jeho spoločnosť obdržať od štátu vysokú vratku DPH, pričom  ministrom financií bola zhodou okolnosti osoba, ktorá je v predmetnej spoločnosti B.A. Haus,a.s. jej väčšinovým akcionárom? 

        Naviac p. Kaliňák vec prezentuje tak, akoby do r. 2013 nemal zo spoločnosťou B.A.Haus, a.s. nič spoločné, iba to, že ich byty sú v susedstve. Z LV č. 8520 na ktorom sú tieto byty zapísané pritom vyplýva, že spoločnosť B.A. Hause, a.s predmetné byty nadobudla dňa 28. 04. 2008 a p. Kaliňák hneď na druhý deň 29. 04. 2008. To by musela byť super náhoda na ktoré však ja neverím. Prijateľnejšie vysvetlenie je to, že p. Kaliňák a spoločnosť B.A. Hause, a.s. nadobúdali tieto byty súčasne a teda mali medzi sebou nadštandardné vzťahy.

Z uvedených skutočnosti možno podľa môjho názoru  vyvodiť záver, že legenda o úvere z ktorého mala byť zaplatená cena za obchodný podiel, ktorý sa mal kupovať aby „zabezpečil ochranu p. Kaliňáka nad jeho susednými bytmi“ je iba formálne vytvorená, aby prekryla skutočný dôvod tejto transakcie na konci ktorej navonok legálnym spôsobom obdržal p. Kaliňák platbu v prezentovanej výške 260 tisíc €, ktorú získal bez nejakého protiplnenia . Bez tejto legendy by mal nárok na vyplatenie tejto sumy, ktorá mimochodom  bola vyplatená aj druhému akcionárovi a bývalému ministrovi, pán B.

 

Kto je ochotný tejto legende uveriť. Patríte medzi nich aj Vy bývalí opoziční a súčasní koaliční poslanci?