Denník N

Ľubo Huďo – táraj, grafoman, konšpirátor

„Učarovalo mi medzinárodné dianie a zákulisie zahraničnopolitických udalostí. Vzhľadom na sklon plávať proti prúdu a nepodliehať davovej psychóze rád poznávam, čo sa skrýva za vonkajšou pozlátkou reality okolo nás.“ Ľubo Huďo
„Každý má práve toľko samoľúbosti, koľko mu chýba rozumu.“ Friedrich Nietzsche

Zbabelec Huďo ako M. Morés

20.1.2013 Norbert Lichtner na stránke Slobodného vysielača odpovedá poslucháčovi, ktorý sa dožaduje účasti Huďa vo vysielaní: „…teraz som s ním volal, príde rád, ale musí dostať povolenie od šéfa, len aby si vedel aká je sloboda v STV.“

Nakoľko Huďo „povolenie od šéfa“ na šírenie konšpiračných nezmyslov nezískal, začína publikovať pod pseudonymom M. Morés, pričom svojvoľne porušuje interné predpisy verejnoprávnej inštitúcie. Sám to odôvodňuje v súzvuku so svojim pokriveným videním sveta takto: „Meno M. Morés som musel používať, pretože v takzvanej verejnoprávnej televízii sa ľuďom predurčí, čo majú vedieť a čo nie, kto je pozitívny hrdina demokracie a kto jej hrozbou, čo je čierne a čo biele, čo je korektné a čo už nie. Divákom sa nedáva na výber z rôznych informačných zdrojov, ale vyrábajú sa z nich konzumenti CNN a Fox News, prípadne rovnako zavádzajúcej BBC, aby poslušne verili trhu a zaoceánskemu Demokratickému Otcovi z Washingtonu. Vedenie súčasnej RTVS, rovnako neverejnoprávnej ako v minulosti, si poslušnosť mediálnych prisluhovačov poistilo novými pracovnými zmluvami, podľa ktorých akýkoľvek mediálny výstup na verejnosti, aj keď sa netýka RTVS, vopred posúdi nadriadený. V praxi som teda mal svojmu šéfredaktorovi – figúrke, ktorá došla zo SMEtí a MARKÍZY/MRZÁČKY (mrzačí vysielaním všetko, čo zostalo v ľuďoch dôstojné, šľachetné a hrdé) predkladať na schválenie všetko, čo vyjadrím ako slobodný človek nielen na pracovisku, ale aj vo svojom súkromí. Aj predtým existoval nátlak a teraz sa ešte viac vystupňoval.“ (4.10.2013)

Presstitút Huďo síce dodatočne tvrdí, že „Presstitúti majú čo stratiť. Trasú sa o výšku platu, o kariéru, o pozíciu, o služobné cesty, kam sa až hore môžu dopracovať a snažia sa držať toho trendu, ktorý je úspešný, vynáša. Česť výnimkám, ktorí sú o tom aj presvedčení, ale tam zase sa obávam, že tam nie je snaha aj o iné informačné zdroje alebo nejaký objektívny pohľad, pretože z toho by mohli byť problémy. Alebo je už tak posadnutý tou svojou propagandou, že už nič iné nedokáže posúdiť a zvážiť.“, sám však v obave o teplé miestečko a plat v RTVS bez hanby zbabelo podvádza a píše pod pseudonymom.

„Tajomný“ M. Morés v Zem & Vek

4.6.2013 začína v Z&V seriál „Bez masky . V prvej časti sa M. Morés venuje Winstonovi Churchillovi.

17.6.2013 Z&V avizuje, že M. Morés si v rubrike Bez masky „podá Henryho Kissingera“.

ch-a-k

20.7.2013 je témou Einstein. M. Morés k nemu okrem iného píše: „Fyzik Evans Harris Walker a filologička Senta Troemel-Ploetzschová v roku 1990 na výročnom stretnutí Americkej vedeckej asociácie prišli s mimoriadnym odhalením. Nezávisle na sebe a podľa kritérií vlastnej disciplíny analyzovali Einsteinov článok a súkromnú korešpondenciu medzi Einsteinom a jeho ženou Milevou Maričovou, srbskou matematičkou (priateľkou Nikolu Teslu), ktorá ako jediná žena študovala rovnaký smer ako Einstein. Obaja dospeli k záveru, že Einsteinovi pripísané geniálne nápady ako aj ich matematické vypracovanie treba v skutočnosti pripísať pani Einsteinovej, rodenej Maričovej.“ Čo už dodať k Huďom citovaným „objavom“.

21.9.2013 Tibor Rostás na stránke ZEM & VEK pri svojej kresbe Tomáša Garrigue Masaryka píše: „Tak a je hotový – do októbrového čísla. Tento krát Mores do rubriky bez masky napísal: „Prezident Osloboditeľ mal zvláštne chápanie politickej morálky, etiky a všetkých ušľachtilých princípov spájaných s jeho konaním. Prejavilo sa to v troch smeroch – vo vzťahu k Rakúsko–Uhorsku, ruským boľševikom a slovenskému národu. Neboli mu cudzie klamstvá, machinácie, prechmaty i zúrivá nenávisť k odporcom jeho koncepcií.“ Naozaj odvážne tvrdenia od údajného (ex?)nácka Huďa.

Odstavený Huďo našiel azyl u Rostása

21.10.2013 sa Tibor Rostás na svojej stránke vedľa kresby Václava Havla, pochválil: „Do novembrového čísla Zem&Vek som nakreslil pána, ktorého netreba zvlášť predstavovať, v rubrike Bez masky o ňom píše Mores alias Lubo Huďo. Lubo už môže písať pod vlastným menom, nakoľko ako redaktor zahraničných správ odchádza z STV a pôsobí v Zem&Vek.“

skr-rostas-havel-hudo

Odchod Ľubomíra Huďa z RTVS pravda nebol celkom dobrovoľný, ani hrdinský, hoci sa tam očividne držal zubami – nechtami. Výpoveď dal až v dobe, keď jeho pozícia v RTVS bola neudržateľná a mal zaistené miesto v Rostásovom plátku. Jednoducho skončil tam, kde mali už dávno plné zuby jeho paranoických koncepcií, jeho skresleného videnia sveta, ktorý bol nezlučiteľný s pôsobením v demokratickej verejnoprávnej inštitúcii. Akiste, každý má právo na vlastný názor. Paranoja však nie je názor ale duševné ochorenie.

Huďo sa v Zem&Vek, predstavuje takto: Učarovalo mi medzinárodné dianie a zákulisie zahraničnopolitických udalostí. Vzhľadom na sklon plávať proti prúdu a nepodliehať davovej psychóze rád poznávam, čo sa skrýva za vonkajšou pozlátkou reality okolo nás. Väčšina sa zvykne väčšinou mýliť a preto pochybovať o „jasných“ pravdách je pre mňa povinnosťou a výzvou, aj keď to okolie považuje za neprijateľné.“

Huďo sa tu opäť štylizuje do svojej obľúbenej dramatickej pózy večného rebela. Jeho slová však nič nemenia na fakte, že je iba skrachovaným presstitútom a lúzrom, ktorý našiel azyl v Rostásovom konšpiračnom plátku.

O kvalite a obsahu Rostásovho mediálneho projektu Zem & Vek si môžeme urobiť úsudok aj na základe štúdií, ktoré sa bližšie pozreli na jeho obsah a podrobili kritickému rozboru niektoré v ňom publikované tvrdenia. Matúš Ritomský sa mu venoval v článku „Zem a vek nebezpečných konšpirácií“. Marián Jánoš v dvoch blogoch „Tibor. E. Rostas šíri nebezpečné klamstvá o liečbe rakoviny“ a „Krutý čardáš s onkologickými pacientmi“, venovaných problematike liečby  rakoviny.

zem-vlek-spzjem-aj-vlek

Politrukovia nenávisti

A hoci má Huďo v Rostásovom plátku priestoru koľko mu len hrdlo ráči, spávať mu očividne nedajú iní. A tak v článkuProjekt N – Politrukovia Nenávisti, Pohrobkovia Novembra“ naplno prikladá pod kotol plný bublajúcich negatívnych vášní. „Projekt N sú politrukovia nenávisti. Ich duchovné, politické a ideologické dedičstvo sa s nimi ťahá zo SMEtí ako povestný nepríjemný zápach… Presstitúti zo SMEtí a rovnako ich pokračemtmi“ovatelia v Projekte N udržiavali občanov v bdelosti proti nepriateľom demokracie. Podnecovali nenávisť, pohŕdanie a zosmiešňovanie každého, kto čo i len trošku zapochyboval o politike Láskavého Otca z Washingtonu, úprimnosti izraelských vlád, prezieravosti európskych integračných projektov, o liberálnych ekonomických reformách v duchu – čím menej štátu, o to viac zahraničných vlastníkov, o zbytočnej poníženosti k zahraničným investorom a udržiavaní zamestnancov v ekonomickom otroctve. Politrukovia nenávisti, dnes N projektanti, onálepkovali každý nesúhlas ako prejav extrémizmu, eštebáctva, komunizmu, neonacizmu, najnovšie konšpirovania spätého s nevedomosťou, obmedzenosťou, zakomplexovanosťou a bláznovstvom.“ Nick s názvom „Serdahelan“ na to reagoval takto: „Môže niekto takýto článok publikovať a myslieť aspoň trocha vážne? A ešte označiť niekoho iného za Politruka Nenávisti? Veď tento článok nie je nič iné, len pľuvanie nenávisti na všetky strany. Nenávisť z neho srší nielen v každom slove, ale snáď aj v medzerách medzi nimi.“

Nie je bez zaujímavosti, že podobne ako Huďo v RTVS, skončila aj jeho manželka Zuzana v týždenníku ŽIVOT a začala publikovať v Z&V. Napríklad o údajnom antiruskom šovinizme, či multi-kulti a Rómoch.

Spanilé jazdy redakcie Zem & Vek

Najčastejšie spolu s Tiborom Rostásom a Mariánom Benkom podniká nesvätá trojica nájazdy namierené najmä proti zdravému rozumu na slovenské knižnice. V kníhkupectve Panta Rhei pravidelne Rostás predstavuje svoje kompiláty. Naposledy pri tom nechýbal ani Huďo. Obchádza s nimi však aj iné miesta, knižnice nevynímajúc.

kniz-spkniznice

Pravidelne poriadajú talk shownázvom Svet za oponou v divadle Malá scéna v Bratislave. Od februára v klube Babylon.

Okrem známej trojky mávajú aj hostí. A tak v show vystúpil napríklad Palestínčan Nidal Saleh, ktorý je mimoriadne obľúbený u našich náckov a rád sa s nimi aj fotografuje. Alebo ekonóm Peter Stanek, bývalý poradca Vladimíra Mečiara aj Roberta Fica a štátny tajomník v Mečiarovej vláde, ktorý si podobne ako Huďo dobre rozumie s predstaviteľmi SSI Korene a má podobne ako Huďo vybrané spôsoby.

Na margo poriadania Rostásovej talk show v priestoroch Malej scény sa vyjadril aj Peter Getting, ktorý leží v žalúdku mnohým našim nahnedlým „národovcom“: „Spolupracoval som s Divadlom Malá scéna. Keď títo konšpirátori, kryptonacisti a antisemiti začali robiť akcie v tomto divadle – bolo to v septembri 2013 – hovoril som s vedením divadla a poskytol som im všetky podklady, z ktorých vyplýva, aká je to žumpa, skutočný mentálny odpad. Napriek tomu im, žiaľ, poskytli pravidelný mesačný priestor, takže kreatúry ako Huďo a Rostás sa naparazitovali nielen do kníhkupectiev, ale aj na dosky, ktoré majú ľuďom otvárať svet. Je problém, že – nielen pre intelektuála – to nie je partner na diskusiu, už len pripustiť diskusiu s týmto suterénom, ktorý len papagájuje stokrát zrecyklované predsudky, by značilo ponížiť zmysel ľudskej komunikácie, zradiť zdravý rozum – už vôbec pripustiť diskusiu s týmito bludármi by značilo priznať ich bludom akúkoľvek relevantnú hodnotu. To je práve tá hra, ktorú sa snažia rozohrať a na ktorú im toľkí (aj nevedomky) skáču – tento suterén sa vždy bude snažiť otráviť slobodný priestor a zamoriť ho. Z tohto dôvodu som spoluprácu s divadlom úplne prerušil. Zhrozené zostali aj mnohé osobností kultúrneho života, ktorí podporovali tamojšie aktivity. Avšak jedinou cestou je zastaviť tento nenávistný kal, aby nevytiekol z potrubia na ulicu, jedno do akej podoby sa snaží zamaskovať.“

Od februára sa Rostásova show presúva do ateliéru Babylon a jej prvou témou bola „homosexualizácia“ spoločnosti a vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenska z NATO.

babylon-sp

Huďo v Slobodnom vysielači

Norbert Lichtner, ktorý sa sťažoval, že Ľubomír Huďo nemôže prijať jeho pozvanie pre zákaz vydaný vedením televízie sa konečne dočkal a Huďo sa stal pravidelným hosťom v Informačnej vojne Slobodného vysielača. Ako odborník na všetko sype z rukáva údaje, čísla, tvrdenia. Božeuchovaj aby si niekto dovolil poukázať na to, že mnohé jeho tvrdenia sú skreslené či dokonca lživé. Pokúsil sa o to napríklad Peter Farárik vo svojom blogu „Slobodný vysielač. Neschopnosť, alebo cielené šírenie nezmyslov?“ keď poukázal na flagrantné omyly, ktorých sa Huďo s Lichtnerom vo vysielaní dopustili. To však očividne nemal robiť, lebo následne mu podarená dvojica, bez reálnych argumentov na potvrdenie vecí, ktoré kritizoval, vyliala na hlavu doslova vedrá pomyjí. Na ich kanálne spôsoby reagoval Peter Farárik ďalším blogom „Ospravedlnenie Slobodnému vysielaču.“

Treba povedať, že spôsoby a nekorektné komentovanie udalostí či osôb, na ktoré Peter Farárik poukázal nie je v prípade dvojice Huďo – Lichtner žiadnou výnimkou, ale zaužívanou normou a štandardom.

Rok 2014 ukončili naozaj štýlovo, keď jednou z tém bolo „URINETOWN – ako hlboko je zastrčený slovenský mainstream v korporátnych zadkoch?“. To síce neviem, ale tuším ako hlboko a v čích zadkoch je zastrčený slovenský konšpiračný mainstream na čele so skrachovaným presstitútom Huďom, Rostásom a Lichtnerom.

iv-a

Huďo – grafoman konšpiračného mainsteramu

V roku 2013 vydal Huďo vo vydavateľstve EZEN knihuZamatovo nežná tyrania“ (Od pravdy a lásky ku klamstvu a poslušnosti). V predslove, ktorý ako anotáciu z pohodlnosti či neschopnosti, preberajú aj distribučné firmy, Huďo tvrdí: „Nežná revolúcia dospela do štádia zamatovej tyranie. Krásne ideály o slobode, spravodlivosti a dôstojnom živote boli od začiatku účelovou manipuláciou na ovplyvnenie davu, ktorý mal robiť potrebnú kulisu. Na moc už čakali hyeny z tábora disidentov i komunistov, aby vytvorili pre seba raj a pre ostatných trhové otroctvo. Revolúcie zamatového typu sú totiž vopred naplánované a štedro financované, výsledkom je systém, ktorý vyhovuje ich sponzorom. Profesionálni revolucionári a ich lokaji si užívajú výslnie trhu a ostatných držia v poslušnosti a nevedomosti kazajkou politickej korektnosti. Myšlienka francúzskeho filozofa Voltaira je stále aktuálna: „Kto nám vládne, zistíme podľa toho, koho nesmieme kritizovať“.

Huďovu knihu pochválil aj známy antisemita Stanislav Jurík na svojom blogu Afinabul, PROP – protiprudu.org (12.10.213). Aj české Britské listy (10.11.2013), Mea Patria (1.11.2013), Nadhľad (22.11.2013) a Národ sk. (21.8.2014).

zamatovo-n

V roku 2014 vychádza ďalší Huďov opusPresstitúti versus konšpirátori“, ktorú knižná distribúcia Martinus ponúka s takouto anotáciou: „Nová kniha známeho slovenského novinára Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori opäť ponúka čitateľovi zaujímavé a jedinečné informácie, odhaľujúce pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slobodu slova sa bojuje každý deň, no mnohí novinári už dávno prestali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá mocných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe, z toho 17 rokov v RTVS, autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére.

kons

Ponúka ju aj Z&V. Nasleduje už tradičná pochvala na viac ako hnedom Beo.sk (20.9.2014), aj chválospev od Kataríny Lorenčíkovej na blogu iDNES cz. (10.8.2014).

Nie všetci však vnímajú Huďovu knihu rovnako. Napríklad Peter Malec to vidí takto: Dnes vychádza nová kniha bývalého redaktora RTVS a terajšieho redaktora smiešno konšpiračného časopisu Zem a Vek Ľuba Huďa Presstitúti verzus konšpirátori, v ktorej autor údajne odhaľuje pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. A prezradí nám aj ako to funguje vo verejnoprávnej televízii. Tešíme.“

Epilóg

Na aké hlboké dno je schopný klesnúť Huďo a plátok Zem&Vek, dokumentuje záver jeho článku v deň masakru v redakcii Charlie Hebdo, pri ktorom zahynulo dvanásť ľudí: Paríž žne iba to, čo zasieval ako americký spojenec na Blízkom východe, na Arabskom polostrove a v Strednej Ázii. K tomu ešte platí daň za presadzovanie multikulturalizmu a falošnej tolerancie k názorovým prúdom a náboženským smerom, ktoré toleranciu chápu ako slabosť. Islamskí fanatici, štedro podporovaní a podnecovaní Západom a jeho arabskými spojencami, rozvrátili Irak, Líbyu, Sýriu, tak prečo neudrieť aj na Paríž? Teraz za to životmi zaplatili karikaturisti a novinári, kto to bude zajtra?“ (7.1.2015)

Na záver predsa len poruším svoj sľub z úvodu a hoci som si vedomý, že určitým tvorom sa výroky slávnych citovať nemajú, urobím výnimku a cynickému, samoľúbemu konšpirátorovi Huďovi, predsa len odcitujem výrok Friedricha Nietzscheho: „Každý má práve toľko samoľúbosti, koľko mu chýba rozumu.“

 

Časť prvá tu

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .