Málotriedky a ochrana menšín
Most sa hrdí tým, že úspešne presadil záchranu málotriedok. Škoda, že novela zákona vlastne vôbec nič nemení a národnostné menšiny nechráni o nič viac než doteraz.
Málotriedky sú základné školy s ročníkmi prvého stupňa. Podľa zákona musia, tak ako aj iné školy, splniť minimálny počet žiakov na triedu. 60 z nich na budúci školský rok nedosiahne minimálny počet žiakov. Hoci v málotriedkach sú viaceré ročníky spojené do jednej triedy, v tejto šesťdesiatke sú školy, ktoré nemajú viac ako 12 žiakov. Ich záchrana má byť pre Most akýmsi úspechom v koaličných rokovaniach.
Keď sa pozrieme na 60 škôl, ktorých sa zákon dotýka (na väčšine sa učí v slovenskom jazyku), zistíme, že viac ako polovica má klasickú ZŠ v blízkosti do 6 km. Čiže je otázne, či sú tieto školy potrebné a či by nebolo koncepčnejšie riešenie zriadiť špeciálne školské autobusy s dozorom na zvážanie detí do škôl, v ktorých budú začlenené do kolektívu a budú sa učiť s rovesníkmi. Toto, mimochodom, považuje za lepšie riešenie aj vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bukovszky.
Okrem toho je problémom aj financovanie. Málotriedky sú nákladné: dostávajú viac peňazí na žiaka a navyše k tomu bývajú špeciálne dofinancovávané. Na druhej strane, klasická ZŠ musí vyžiť z dotácií v bežnej výške a musí naháňať žiakov, aby mala dostatok financií. Na jednej strane nie sú peniaze na platy učiteľov či na vybavenie škôl a na druhej strane sa nájde 12 miliónov eur na zachovanie 60 finančne nákladných škôl. A to nevieme, či o rok takých škôl nebude už 120.
OECD nás nedávno upozornilo, že máme priveľa malých škôl. Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová povedala, že čim je menšia škola, tým sú horšie výsledky. A napriek tomu si tu ideme opačným smerom. Ide o politické body, sleduje sa kvantita a nie kvalita škôl. Naozaj rozumné by bolo monitorovať úroveň málotriedok a vedomosti žiakov na nich. Mohlo by sa potom postupovať na základe skutočne relevantných údajov, ktoré budú presvedčivejšie. Hlavne v čase, keď sa hovorí o nízkej kvalite školstva a o racionalizácii. K tomuto sa schválil aj pozmeňovací návrh, ktorý ruší minimálne počty žiakov na bežných ZŠ s vyučovacím jazykom menšín.
Najlepšie je, že novela zákona vôbec nič nemení. Už dnes môže zriaďovateľ podľa svojho uváženia zachovať školu, ak nemá dostatok žiakov. Dokonca ako jeden z dôvodov uvádza zákon výučbu v jazyku menšín.
Takže, čo priniesla táto novela zákona? Neprináša pre národnostné menšiny vôbec nič. Nie je to žiadna zmena stavu ani pre málotriedky ani pre základné školy.
Ak má byť toto ochrana menšín, ktorú Most úspešne vyrokoval, tak ja si viem predstaviť hneď niekoľko lepších alternatív. Napríklad také dvojité občianstvo, ktoré sa pred mesiacom Most rozhodol nepodporiť.
