Slovensko – malá, čudná krajina.

Slovensko – malá, čudná krajina.

Na svete existuje veľa krásnych miest, malebných prírodných úkazov, historických pamiatok, moderných budov, nadčasových diel rôznych umelcov a množstvo iných vecí, na ktoré môže byť ľudstvo právom hrdé. Aj na Slovensku ich máme kopu. Možno aj väčšiu ako keď dáte na seba 12 melónov v 5 eurových bankovkách. Nie, pardon. Odbočil som od témy.

Slovensko je rozlohou malý štát, ktorý má jeho obyvateľom a návštevníkom čo ukázať. Krásna príroda, množstvo zachovalých hradov, zámkov, kostolov atď. Ale vieme im ponúknuť aj tzv. pridanú hodnotu, resp. DPH, vo forme rôznych priam exkluzívnych úkazov. Našu najdlhšiu, najvychýrenejšiu diaľnicu, rozostavanú od roku 1972. Áno. Dobre vidíte. Vyše 500 km, dokážeme stavať viac ako 44 rokov. To je priam svetový unikát, kvôli ktorému jednoducho Slovensko musíte navštíviť. Nezažiješ, nepochopíš.

Exkluzivít ale máme ešte oveľa viac. Naša tradične netradičná kultúra, folklór a nádherné kroje, sú lákadlom pre oči a uši mnohých turistov. Naše oči a uši ale deň čo deň „lákajú“ iné kroje. Obleky, kravaty… biele košele, vyhrnuté rukávy, drahé hodziny za 10 poslaneckých platov a rôzne iné diamanty, nám spestrujú náš už aj tak dosť pestrý život. Veľmi bohatú máme aj politickú kultúru. Kauza strieda kauzu, korupcia siaha do najvyšších poschodí politického mrakodrapu, ale v jeho kanceláriách stále sedia tí istí ľudia. Veď kam by aj predsa šli. Asi sa im tam hore pokazil výťah a my tu dole márne stláčame tlačidlo SUTERÉN.

A možno aj nie, pretože úroveň slovenskej politickej kultúry klesla na samotné dno. Klesli sme až tak hlboko, že sa od nás môžu učiť štáty nie len na starom kontinente.

Ukážkovým príkladom a vzorom pre učebnice výučby politickej kultúry je najhorúcejšia kauza, siahajúca až k samotným najznámejším Robom v našej malebnej krajine. Kráľ a jeho korunný princ si držia zubami nechtami svoje pozície, vychutnávajú si jazdu na svojich bielych koňoch a neochvejne kráčajú v ústrety ružovej budúcnosti. Niektorí z nich pokojne dožijú vo svojich skromných príbytkoch s príznačným názvom BONAPARTE. Veď predsa, kto by nechcel bývať v dome nazvanom po Napoleonovi. 

Na nižších poschodiach vládneho mrakodrapu bývajú legendy politickej scény, ako napríklad biela košeľa s vyhrnutými rukávmi, muž s charakterom, ktorý vždy rozhodne, národne cítiaci šéf parlamentu, najspravodlivejšia ministerka na svete a ďalšie filmové postavičky z parlamentných hviezdnych vojen. Asi ale majú odizolované steny v ich bytoch, pretože oni nepočujú nič a ani ich už dlho nikto poriadne nepočul. Čím to asi bude? Hm.

Každopádne žijeme vo veľmi zaujímavom štáte, kde pravidlá hry platia len pre poctivých občanov. Ten zvyšok je NEDOTKNUTEĽNÝ, ako diamanty v múzeu.

Pozor! Nechytať! Nepočuť! Nevidieť! Nekričať! Psssst!

Chýba Vám tam niečo? Aj mne.

NEKRADNÚŤ!

Ideme predsedať Rade EÚ a snažiť sa ju zjednocovať. Ideme upratovať vzťahy v EÚ, ale nevieme si urobiť ani domáce úlohy. Pokarhanie by malo prísť od ľudí. Už sa nemôžeme tváriť, že všetko je v poriadku a nič sa nedeje. Už nie. Už včera bolo neskoro. Nedovoľme, aby za nás robil poriadok niekto iný. Niekto, kto v tichosti čaká na svoju príležitosť.

Držme si všetci palce. Hor sa na Európu.

SLOVENSKO, DO TOHO!