Denník N

„Básnička“ opäť v kurze – civilná sudkyňa otvorila 5 rokov právoplatne skončenú trestnú vec

Trestnú vec právoplatne skončenú v roku 2011 tretíkrát posudzuje civilná sudkyňa. Posudzovanie a rozhodovanie o trestnej veci, právoplatne skončenej v občianskom súdnom konaní civilnou sudkyňou, je natoľko zvrátené, protiústavné a nezákonné, že súdny človek nie je schopný abnormalitu stráviť.

Tentokrát konanie nezačalo podnetom na trestné stíhanie, vznesením obvinenia,  podaním obžaloby, či obnovy konania na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Impulzom na opätovné posúdenie „zákonnosti jednotlivých rozhodnutí vydaných v trestnej veci“ bola žaloba o náhradu škody za nezákonné, takmer dvanásťročné trestné konanie vedené od 14.2.2000 do 7.11.2011 v právoplatne skončenej veci 7.10.1999 podanej  voči Slovenskej republike právnym zástupcom – JUDr. Davidom Zahumenským.

Predstava, že v roku 2016 civilná sudkyňa  vydá tretie rozhodnutie v trestnej veci právoplatne skončenej v roku 2011, bola absurdná, pretože po ukončení skúmania a dokazovania by podľa obsahu reálne vydala rozsudok v trestnej veci. Ale prvé pojednávanie bolo skutočnou terapiou šokom.

V úvode prvého pojednávania zákonná sudkyňa rozhodla, že najskôr bude posudzovať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov činných v trestnom konaní, ktorými bolo duplicitné konanie  v trestnej veci ČVS OUV 345/PB –98  zastavené a až následne zváži, či je potrebné vypočutie žalobkyne, predvolanie svedkov a skúmanie rozsahu spôsobenej škody.

V čase prvého pojednávania mala v spise štyri podstatné rozhodnutia prokuratúr, ktoré viedli k zastaveniu konania, odôvodnené nesprávnym „výkladom“ zákona orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vo veci právoplatne skončenej v roku 1999 viedli v rozpore so zákonom od roku 2000 do roku 2011 trestné konanie, ako aj právoplatný  rozsudok zo dňa 7.11.2011  o zastavení trestného konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, ktorý mala vziať na vedomie a nie skúmať, spochybňovať alebo posudzovať jeho zákonnosť a platnosť. Na základe rozhodnutí, ktorými bolo jedenásťročné konanie zastavené mala vykonať dokazovanie v zmysle podanej žaloby.

V prvom momente po prevzatí zápisnice som uvažovala nad tým, čo chce posudzovať, keď súčasťou žaloby o náhradu škody nie sú trestné spisy a rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní mohli  posudzovať iba orgány činné v trestnom konaní a trestný sudca v priebehu konania pred súdom. Päť rokov po právoplatnom rozhodnutí zákon nepripúšťa ani obnovu konania na základe mimoriadneho opravného prostriedku, rozhodnutia v trestnej veci vydané v priebehu konania posudzuje trestný sudca  na základe obžaloby, ktorá  evidentne absentuje. Toto a množstvo triviálnych drobností bránilo sudkyni, čo i len komentovať jednotlivé rozhodnutia vydané vo veci právoplatne skončenej.

Scenár vedenia konania z dielne  zákonnej sudkyne  nepripúšťal  vypočutie  navrhovateľa,  ani predvolanie  navrhovateľom predvolaných svedkov. Staval  iba na akceptovaní  nepravdivých  tvrdení zástupcu žalovaného ministerstva. V  prípade, že by som súd neatakovala stanoviskami s relevantnými prílohami ku každej nezákonnosti prezentovanej ministerstvom, vážená sudkyňa  by po troch hodinových pojednávaniach v prospech odporcu vydala rozsudok, ktorý by bez znalosti obsahu spisov vedených v súvislosti s dvomi trestnými konaniami voči mne dokonca vykazoval známky zákonnosti.

Aby si počestná pani sudkyňa uvedomila, že zo mňa po šestnásťročnom šikanovaní nebude robiť hlupáka, netradičné pojednávanie popísala som v blogu  a očakávala primeranú reakciu – teda, že začne posudzovať podanú žalobu a skúmať spôsobenú ujmu.

Zákonná sudkyňa  vie, že  zákonnosť rozhodnutia v trestnej veci  nie je teda možné riešiť  ani skúmať v konaní o náhradu škody! Právoplatným rozsudkom, ktorým bolo trestné konanie  z dôvodu nezákonnosti  zastavené,  je  súd viazaný rovnako, ako ktorýkoľvek štátny orgán, včítane Ministerstva spravodlivosti, ktoré je žalovanou stranou . Meritórne rozhodnutie, ktorým trestné konanie voči mne bolo zastavené súdom,  je právoplatne záväzné pre každého a v tej súvislosti aj súd rozhodujúci o náhrade škody je ním viazaný.  

Zákonná sudkyňa nepochybne vie, že trestné konanie v zmysle trestného zákona a trestného poriadku vedie na základe obžaloby trestný sudca a občianskoprávne konanie na základe žaloby vedie civilný sudca, čiže ak by aj bola celkom hlúpa musí predsa vedieť, v ktorej sekcii je zaradená – v civilnej alebo trestnej.

Právny zástupca Ministerstva spravodlivosti  prezentoval bludy použité aj v predchádzajúcom období v stanovisku,  že som si jedenásť ročné trestné konanie privodila neprimeranou obranou proti trestnému konaniu, podávaním sťažností, námietok a využívaním opravných prostriedkov, ktoré mi ako účastníkovi konania vyplývali z platnej legislatívy. Pokiaľ by som sa v zmysle zákona intenzívne nedomáhala zastavenia trestného konania využitím všetkých dostupných prostriedkov, čiže sťažností, námietok, vtedy by bolo možné čiastočne spochybniť môj nárok o primerané obdobie. Právny zástupca ministerstva na pojednávaní prezentoval presný opak toho, čo ukladá zákon.

Ministerstvu akosi úmyselne unikol základný princíp spravodlivosti a vymožiteľnosti práva, že aj pre štátny orgán zastupujúci Slovenskú republiku sú právoplatné rozsudky súdu a ich závery záväzné a nesmú ich ani vykladať ani popierať.

Zákonná sudkyňa nie je hlupaňa, ktorá nevie, že o právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní nemôže rozhodovať, ale právne vzdelaná osoba s justičnou praxou, ktorá sa rozhodla zahrať na debila, ktorý nevie,  že právoplatné rozhodnutia súdu musí bez výhrad akceptovať.

Z pozície navrhovateľa pre mňa vyplývala jediná možnosť – právo v priebehu konania vyjadrovať sa písomne k stanoviskám odporcu, ako aj k vyjadreniam odporcu na pojednávaniach, a zároveň jeho nepravdivé tvrdenia vyvracať listinami z trestných spisov, na ktoré súd ňou zastúpený musí prihliadať. Mimochodom, písomné vyjadrenie bolo  jedinou zábezpekou  proti svojvoľnému interpretovaniu vyjadrení v zápisniciach z pojednávaní.

Môj právnik opätovne požiadal o moje vypočutie pred súdom v Českej republike, o predvolanie nami navrhnutých svedkov, ktorých sudkyňa opäť odmietla predvolať a decentne pani sudkyni pripomenul, že právoplatné  rozhodnutie súdu je záväzné nielen pre sudkyňu, ale aj ministerstvo spravodlivosti a zdôraznil, že rozsudok, ktorým bolo zastavené duplicitné konanie vedené v rokoch 2000-2011  v trestnej veci právoplatne skončenej  v roku 1999 , musia rešpektovať.

Keďže predstava, že civilná sudkyňa vydá rozhodnutie v trestnej veci právoplatne skončenej a rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie z nezákonného zmení na zákonné, bola šialená, po pojednávaní som na každú vetu zápisnice reagovala písomným  stanoviskom  potvrdzujúcim moje tvrdenia, podaným cez podateľňu súdu.

Pojednávanie č. 2…

Zákonná sudkyňa pritvrdila  – opäť prezentovala, že posudzuje zákonnosť rozhodnutí v trestnej veci právoplatne skončenej v roku 2011 a právny zástupca ministerstva odôvodňoval zákonnosť konania voči mne rozhodnutiami, ktoré evidentne neboli správne a ani zákonné.

1 – Pokyn na vznesenie obvinenia bol daný na základe sťažnosti poškodenej JUDr. Loduhovej  a rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ministerstvom prezentovanú sprostosť  vyvracalo rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, podľa ktorého rozhodnutie vyšetrovateľa nebolo napadnuté žiadnou sťažnosťou JUDr. Loduhovej ani v lehote, ani po lehote. Loduhová rozhodnutie nenapadla sťažnosťou a generálny prokurátor nerozhodoval, pretože nebolo o čom.

2 – Podľa ministerstva rozhodnutie prokuratúry z roku 2000, že  som spáchala útok na štátny orgán s následkom smrti bolo zákonné a správne. Ak by bolo zákonné a správne, JUDr. Loduhová by musela byť mŕtva, pretože prokurátorka v uznesení uviedla, že som podľa rozhodnutia spáchala útok na štátny orgán s následkom smrti. Zo zrejmej banálnej chyby v písaní tragicky smiešny argument.

3– Podľa ministerstva konanie voči mne bolo v roku 2011 zastavené z dôvodu mojej smrti – každý súdny človek, ktorý prišiel s rozsudkom do kontaktu musí pochopiť, že sa jedná o pisársku chybu, pretože zdôvodnenie zastavenia je riadne zdôvodnené prekážkou rozhodnutej veci z roku 1999, čiže vo veci právoplatne skončenej v roku 1999  nebolo možné vydať pokyn na vznesenie obvinenia v roku 2000.

4 – Podľa ministerstva  legislatíva, ktorou som od začiatku druhého trestného konania namietala zákonnosť,, nebola  v roku 2000 prijatá. Uvedenou legislatívou sa trestné konania riadili od roku 1962 .

Hoci sme plne si uvedomovali, že môj výsluch pred súdom v Českej republike z dôvodu poškodenia dobrého mena  predstaviteľov justície Slovenskej republiky neprichádza do úvahy, JUDr. Zahumenský opäť požiadal o moje vypočutie v Českej republike. Rozoberať jedenásťročné trestné konanie v právoplatne skončenej veci, o ktorej rozhodovalo v rozpore s platnou právnou úpravou dvadsaťsedem sudcov a prokurátorov, ktorí zastávajú v justícii Slovenska nezanedbateľné pozície,  by bolo blamážou akú Slovenská republika doposiaľ v zahraničí neabsolvovala. Najmä ak sa prokurátori a sudcovia rozhodnutiami zdegradovali nielen ako odborníci na trestné právo, ale na ľudí bez základnej právnej gramotnosti.

Právny zástupca požiadal o predvolanie nami navrhnutých svedkov, ktorých sudkyňa opäť odmietla predvolať a  decentne pani sudkyni pripomenul, že právoplatné  rozhodnutie súdu je záväzné nielen pre sudkyňu, ale aj ministerstvo spravodlivosti a zdôraznil, že rozsudok, ktorým bolo zastavené duplicitné konanie vedené v rokoch 2000-2011  v trestnej veci právoplatne skončenej  v roku 1999, musia rešpektovať.  V duchu  zvyklostí  ku každej vete z pojednávania som opäť vypracovala stanovisko.

Pojednávanie č. 3…

Aj keď  zákonná sudkyňa pokračovala   podľa vopred dohodnutého scenára a aj naďalej prezentovala, že posudzuje zákonnosť rozhodnutí v trestnej veci, z jej konania vyplývalo, že si uvedomuje enormný nárast listín v súdnom spise, ktoré nie je možné spochybniť, a ktoré po vydaní rozsudku nemôžu byť súčasťou súdneho spisu.

Vžitá do pozície trestného sudcu, ktorý posudzuje pôvodnú trestnú vec, v úvode skonštatovala, že je presvedčená o tom, že chcem oddialiť rozhodnutie súdu, doručujem stanoviská k zápisniciam z pojednávaní bez príloh a z dôvodu spôsobovať prieťahy  navrhujem výsluchy svedkov.

Vyjadrenie sudkyne o doručovaní mojich stanovísk bez príloh potvrdzujúcich moje vyjadrenia malo pre konanie nezanedbateľný význam – sudca nemusí prihliadať na nepodložené vyjadrenia účastníka konania ak nie sú podložené listinami. Jednoducho zákonná sudkyňa sa rozhodla ignorovať podstatné rozhodnutia, vydané Generálnou prokuratúrou SR, Krajskou prokuratúrou Trenčín, Okresnou prokuratúrou Trenčín a Okresným súdom,  ktorými bolo konanie zastavené z dôvodu nezákonnosti od vznesenia obvinenia. Prílohy, ktoré som údajne nedodala boli doručené súdu v predchádzajúcom období – od podania žaloby niekoľko krát mojim právnym zástupcom a tri krát ako prílohy k mojim stanoviskám.

Zákonná sudkyňa nezaregistrovala, že stanoviská spolu s prílohami sú  súdu doručované cez podateľňu okresného súdu a pracovníčka po prijatí vydá potvrdenie o počte strán stanoviska a počte strán príloh . Nezaregistrovala, že   konanie, ktoré  vedie, nie je trestným konaním kde je bežné, že páchateľ má záujem odďaľovať rozhodnutie súdu,  ja nie som obžalovaná, ale že vedie konanie o náhradu škody a  ja som v procesnom postavení navrhovateľa – poškodenej … moje procesné postavenie v tomto  konaní a dlhodobo zlý zdravotný stav vylučuje akýkoľvek záujem spôsobovať prieťahy, ale je v mojom záujme reagovať na nezmyselné nepravdivé tvrdenia odporcu a jej predstavení, že posudzuje zákonnosť rozhodnutí  vydaných v trestnej veci právoplatne zastavenej z dôvodu nezákonnosti.

Na pojednávaní právny zástupca Ministerstva spravodlivosti nakoniec priznal, že duplicitné trestné konanie nemalo oporu v zákone avšak pri zapisovaní tohto výroku do zápisnice zdôraznil, že je potrebné skúmať, či konanie začalo zákonne. Právoplatné rozhodnutie v trestnej veci  je nielen pre  sudkyňu, ale aj pre ministerstvo spravodlivosti záväzné.

Súdnemu človeku – a to  nemusí mať ani právnické vzdelanie  – je jasné, že duplicitné trestné konanie vedené od 14.2.2000  do roku 2011, v trestnej veci právoplatne skončenej 7.10.1999, ktorá nebola napadnutá riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom nebolo možné viesť od dátumu nadobudnutia právoplatnosti.

Aby som si uvedomila, že posudzuje trestnú vec vedenú voči mne a jej rozhodnutie môže mať vo vzťahu k mojej osobe „ďalšie neblahé následky „ na pojednávaní bohorovne vyhlásila, že „pre objektívnosť posúdenia zákonnosti trestnej veci vyžiada spis vedený na Generálnej prokuratúre a  ukončí dokazovanie.“  

Generálna prokuratúra na súd zaslala stanovisko, že spis vedený v trestnej veci bol  skartovaný, čo bolo prirodzené  – prečo by sa mal niekto hrabať v svinstvách prokurátorov GP SR . V konečnom dôsledku sudkyňa podstatné rozhodnutia vydané Generálnou prokuratúrou mala už trikrát dodané v súdnom spise.

Sudkyni s právnickým vzdelaním musí byť jasné nielen to,  že v jednej trestnej veci nie je možné viesť duplicitne konanie, ale najmä fakt, že právoplatný rozsudok z roku 2011, ktorým dvanásťročné zverstvo bolo zastavené  nemôže posudzovať, hodnotiť a už vôbec o ňom rozhodovať. Rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorý  je pre ňu záväzný v roku 2016 nie je možné zmeniť a nie je možné napadnúť ani mimoriadnym opravným prostriedkom ani v trestnom konaní.

Po treťom pojednávaní bolo nespochybniteľné, že „po posúdení zákonnosti rozhodnutí v trestnej veci ČVS OUV 345/PB – 98“ rozhodla sa zamietnuť  žalobu s odôvodnením, že duplicitné konanie bolo zákonne a pokiaľ nevykoná dokazovanie výsluchom poškodenej a svedkov,  konanie odmietne s tým, že som nepreukázala spôsobenie ujmy, ktorej som sa domáhala žalobou.

Z tohto dôvodu som vypracovala a do súdneho spisu doložila moju rozsiahlu výpoveď s podrobným popisom priebehu duplicitného konania, vrátane  presných paragrafových znení  a  stanovisko ambulancie, ktorú som navštevovala od prvého pojednávania v roku 2004 do môjho odchodu zo Slovenska.

Zároveň som dodala súdu stanovisko  s prílohami k mimo kompetenčným úvahám sudkyne a druhé stanovisko s prílohami k vyjadreniam právneho zástupcu ministerstva spravodlivosti. Môj právny zástupca , podobne ako po každom pojednávaní zaslal stanovisko k postupu súdu.

Pojednávanie č. 4  …

Po prevzatí stanovísk sudkyňa pochopila, že nemôže ukončiť „ dokazovanie“ podľa predstáv, respektíve pôvodného scenáru a začala  riešiť, či predvolať ma ako poškodenú a predvolať navrhovaných svedkov, či vykonať dokazovanie alebo nevykonať  a rozvádzala polemiky o tom, že mám pocit, že je zaujatá a ona nechcela posudzovať vec a uložila môjmu právnemu zástupcovi zaslať otázky, ku ktorým ma žiada vypočuť a na základe otázok rozhodne, či je môj výsluch potrebný.

Po dodaní otázok nenabrala odvahu dať ma vypočuť pred českým súdom, už by to nebola iba výpoveď k položeným otázkam, ale aj o zverstvách a trestnej činnosti dvadsať sedmičky sudcov a prokurátorov, ktorý dvanásť rokov v rozpore so zákonom nesprávne a nezákonné rozhodnutia vydávali, ale aj o trestnej činnosti … Výsluchom mňa a Loduhovej by bolo minimálne nespochybniteľné, že rozhodnutia, podľa ktorých sme mŕtve, nie sú ani správne, ani zákonné.

Na zdokumentovanie neštandardného konania sudkyne bolo potrebné prijať jej hru na posudzovanie jednotlivých rozhodnutí vydaných v trestnej veci. Podávať stanoviská k zvráteným vyjadreniam zástupcu ministerstva spravodlivosti a pani sudkyne na pojednávaniach uvádzaných v zápisniciach, respektíve nepravdivé tvrdenia v súvislosti s priebehom trestného konania, podsúvané právnym zástupcom ministerstva  vyvracať stanoviskami doplnenými listinami z trestného spisu vedeného vo veci právoplatne skončenej .

Pokiaľ by som každý jeden nepravdivý výrok v rámci posudzovania zákonnosti konania nenapadla stanoviskom doplneným o listiny zo spisu … nikto by neuveril, že civilná sudkyňa v rámci žaloby o náhrade škody za nesprávne rozhodnutia  odmietla skúmať rozsah rozhodnutiami spôsobenej škody a v rámci civilnej žaloby rozhodla sa posudzovať právoplatne skončenú  a rozhodnutú trestnú vec.

 

Priebeh 18-ročného šikanovania

Prvé trestné konanie v trestnej veci ČVS OUV 345/PB – 98  :

14.12.1998 –  7.10.1999 – trestný čin –  útok na verejného činiteľa tlačou v súbehu s trestným činom ohovárania – trestný skutok  – dva verše anonymnej veršovanej satiry. Trestné konanie zastavené s odôvodnením, že trestného skutku som sa nedopustila  – veršovaná satira nenapĺňa materiálne ani subjektívne znaky trestného činu  –  uznesenie 18.10. 1999 nadobudlo právoplatnosť  a založilo prekážku res iudikata /vec rozhodnutá/.

Druhé trestné konanie v trestnej veci ČVS OUV 345/PB – 98  :

14.2 2000 – 7.11.2011 mi v rozpore so zákonom bolo na pokyn prokurátorky JUDr. Slabej, pre tie isté skutky opätovne vznesené obvinenie v trestnej veci  ČVS OUV 345/PB – 98  – útok na verejného činiteľa tlačou v súbehu s trestným činom ohovárania – trestný skutok  – dva verše anonymnej veršovanej satiry .

Oslobodzujúci rozsudok vydaný 7.11.2011 v trestnej veci ČVS OUV 345/PB – 98  sudca odôvodnil tým, že konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci spočívajúca v rozhodnutí vyšetrovateľa zo dňa 7.10.1999, respektíve tým, že konanie bolo od pokynu vznesenia obvinenia nezákonné. Sudca odôvodnil rozsudok paragrafmi, ktorými som takmer dvanásť rokov namietala zákonnosť trestného konania.

Tretie  trestné konanie ČVS: 390/1 /OVK-B4-2008 KK

28.5.2008 – 20.6.2014 –  trestný čin ohováranie  – Za výroky v súvislosti s dvomi trestnými konaniami dva roky po právoplatnom ukončení duplicitného konania vo veci právoplatne skončenej vydal JUDr.Šramko – prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pokyn na vznesenie obvinenia . Podľa uznesenia  trpím predstavou, že v rokoch 2000 – 2011 bolo voči mne vedené trestné konanie.  Prokurátorovi Šramkovi evidentne netrhali žily dva trestné spisy z dvoch trestných konaní, ale ani množstvo textov zverejnených o pojednávaní na webe. Po prevalení škandálu súvisiaceho s brutálnym zneužitím psychiatrie trestné konanie zastavili s odôvodnením, že som trestný skutok nespáchala.

Tretie konanie v pôvodnej trestnej veci ČVS OUV 345/PB – 98  :

Žiadny procesný postup podľa Trestného poriadku, žiadny vyšetrovateľ, žiadny prokurátor, žiadne rozhodnutie Generálneho prokurátora alebo trestného súdu o obnove konania, žiadne číslo vyšetrovacieho alebo trestné spisu, žiadne obvinenie, žiadna obžaloba. Ustanovenia trestného poriadku a zákonný postup sudkyňa nahradila vyhlásením, že bude posudzovať jednotlivé rozhodnutia v trestnej veci a po  prehodnotení v trestnej veci rozhodne, či je potrebné skúmať vzniknutú ujmu.

Posudzovanie a rozhodovanie o trestnej veci  právoplatne skončenej  v občianskoprávnom konaní civilnou sudkyňou je natoľko zvrátené, protiústavné a nezákonné, že súdny človek nie je schopný abnormalitu stráviť .

Slovensko podniká  ďalšie kroky k unikátnemu obrazu rozvráteného a skorumpovaného právneho systému,   v ktorom vymožiteľnosť práva, spravodlivosť a záväznosť rozhodnutí sú ignorované samotnými zástupcami štátu: Ministerstvom spravodlivosti a politicky riadenými súdmi.

 

Teraz najčítanejšie