Denník N

Štátne IT: ako nafúknuť zákazku

Štátne IT je často kritizované najmä ako čierna diera, v ktorej miznú peniaze a nevychádza z nej žiadny úžitok. Mnohé projekty však dávajú zmysel a majú šancu ušetriť občanovi čas a peniaze. Len samotná cesta k nim je často pokrivená a hrozia pri nej predraženia. Taký je aj príbeh Registra právnických osôb a podnikateľov.

Už žiadne behanie s jedným potvrdením do piatich dverí – sľuboval štát v roku 2012. Jedenkrát a dosť! Podnikateľ odovzdá svoje údaje len raz a ktorýkoľvek úrad si ich potom vytiahne z nového registra, sľubuje v byrokratickej slovenčine Štúdia uskutočniteľnosti.

Štúdia plánovala stovky dní na robotu, ktorá samotná toľko trvať nemôže

Štúdia je akýmsi rodným listom každého eurofondového IT projektu. Krok za krokom opisuje, čo je potrebné urobiť, aby na samom konci stála služba uľahčujúca občanovi život. A vyčísľuje, aké zložité to bude i koľko času to asi zhltne. Pri Registri právnických osôb je takýchto krokov 22.

Jedným z najprácnejších má byť „Poskytnutie zoznamu IPO so zmenenými údajmi“. Dovoľuje zistiť, čo sa v registri zmenilo od ľubovoľného dátumu. Podľa štúdie je riešenie také komplikované, že vyžaduje 11 človekomesiacov práce (prácu, ktorú by jeden človek robil 11 mesiacov) a stálo by vyše 180 tisíc eur.

ramcek-podstata-riesenia

V skutočnosti sú jeho podstatou štyri riadky programátorského kódu. Pri projekte otvorenesudy.sk sa podobná služba zmestí na šestnásť riadkov. V slovenskej úradníckej praxi môže byť riešenie rádovo komplikovanejšie. Stále je však ťažké čo i len priblížiť sa predstave, že by mohlo trvať stovky pracovných dní. Vysvetlenie otázneho odhadu sme nenašli ani v neskoršej zmluve k projektu.

Štúdia uskutočniteľnosti prešla cez ruky niekoľkých odborníkov. Ministerstvo financií si ju objednalo od expertov z externej firmy. Štatistický úrad im ju nechal ešte raz dopracovať. Pri žiadosti o eurofondy ju odobrili dvaja hodnotitelia. Nakoniec ju jednohlasne schválil Riadiaci výbor pre OPIS. Ako prišli na odhad prácnosti 11 človekomesiacov? Čo hovorí toto číslo rozmenené na drobné?

Príprava projektu podliehala metodike MF SR, ktoré projekt validovalo a schvaľovalo“, uviedol Štatisticky úrad Aliancii Fair-play. Na konkrétne otázky k projektu odpovedať odmietol. Označil ich za „parciálne otázky a konštatácie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a nie sú korektne interpretované“. Kde otázky skresľujú skutočnosť, úrad nevysvetlil. Ministerstvo financií nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie vôbec.

Prehnaný odhad prácnosti pri jednom z 22 krokov nemusí znamenať, že štát za riešenie aj prehnane zaplatil. Štúdie ako je táto však nastavujú očakávania na to, koľko pracovného času a peňazí IT projekt zhltne. Finálna suma, s ktorou štúdia na projekt počíta, je podobná ako predpokladaná a neskôr aj skutočne vysúťažená suma.

Nafúknuto vyzerajúce položky v štúdiách, ktorým chýba rozumné vysvetlenie, sú preto varovaním. Môžu naznačovať hroziace predraženia už pri plánovaní projektu. Je preto kľúčové, aby štúdie obsahovali uveriteľné a overiteľné odhady, ktoré tomu zabránia.

S touto štúdiou začal Štatistický úrad hľadať dodávateľa.

O 13 miliónovú zákazku sa na veľkom IT trhu pobili – dvaja

V lete 2011 toho už malo Ministerstvo financií plné zuby. Peniaze, ktoré štát dáva na IT, by mali byť „prospešné pre daňovníkov a nielen pre úzky okruh dodávateľov a sprostredkovateľov“, píše v materiáli, ktorý poslalo na vládu. Nahnevaní úradníci v ňom hovoria o desiatich „neduhoch“, ktoré IT služby predražujú.

Hneď prvým sú mizerné súťaže. Trh dodávateľov je dostatočne pestrý, štát by si nemal vyberať len z jednej či dvoch ponúk. „Nízky počet účastníkov súťaže, a teda slabé konkurenčné prostredie je výsledkom i zle pripravenej súťaže,“ konštatovalo ministerstvo. Obstarávateľom radilo, aby si dali pri príprave viac záležať.

Keď hľadal Štatistický úrad o rok a pol neskôr firmu, ktorá by mu postavila Register právnických osôb, vyberal iba z dvoch ponúk. Oproti odhadovanej cene 11 miliónov eur, ušetril 5 percent. Zle pripravená súťaž? Verejné obstarávanie podliehalo kontrolám Riadiaceho orgánu OPIS“, uviedol úrad Aliancii Fair-play.

Štát platil za balíčky služieb: inštalácia hardvéru akoby stála 266 pracovných dní technika

Začiatkom roku 2014 mali štatistici v ruke zmluvu s víťazmi súťaže, po pár mesiacoch už platili prvé faktúry. Jednou z nich bolo aj 200 tisíc eur (bez DPH) za spojazdnenie 14tich serverov a ďalšej techniky, na ktorej mal register bežať. Pridrahé, pochybuje diskutér na platforme Slovensko.Digital. Zmluva však verejnej kontrole nepraje.

Štatistický úrad totiž platil za práce ako za balíčky služieb. Keď technici skončili inštaláciu serverov, úrad za ňu zaplatil pevnú sumu bez ohľadu na to, koľko času na nej dodávateľ skutočne odpracoval. Fakturoval cenu za balíček, výkaz prác s počtom odrobených hodín prikladať nemusel.

Hrubý odhad toho, čo by občan mal za 200 tisíc eur dostať, však možný je. Zmluva totiž myslí aj na situácie, keď by dodávateľ nevedel dodať celý balíček, ale iba jeho časť. Štatistici súhlasili, že v takom prípade zaplatia 750 eur za každý skutočne odpracovaný človekodeň. Aby vyčerpali 200 tisícový strop, museli by práce trvať 266 človekodní.

Inštalovať techniku jeden človekorok? Na otázku k primeranosti tejto investície Štatistický úrad neodpovedal. Nereagoval ani na otázku, či by nebola verejná kontrola jednoduchšia a výsledok lacnejší, keby platil za skutočne odpracovaný čas a nie za balíčky.

Jedenkrát a dosť – dvakrát?

Na jeseň 2014, boli už práce na Registri niekoľko mesiacov v plnom prúde, ukázalo Ministerstvo financií „rodný list“ ďalšieho IT projektu – Informačného systému centrálnej správy referenčných údajov (IS CSRU). Štát naň vyčlenil ďalších 13 miliónov eur. IS CSRU má byť akýmsi registrom registrov. Údaje o právnických osobách budú len malou časťou toho, čo bude v novom superregistri.

Vyššie popísaný Register právnických osôb (RPO) zbiera roztrúsené údaje o právnických osobách. Každej pridelí špeciálne číslo, vďaka ktorému ju úrady budú vedieť rozoznať. Potom ich sprístupní na jednom mieste pre všetkých. Úrady ich viac nemusia hľadať po celej verejnej správe – alebo ich žiadať od podnikateľa. Jedenkrát a dosť.

IS CSRU chce tento posledný krok – sprístupňovanie údajov – robiť vo veľkom. Plánuje centrálne zozbierať všetky údaje referenčných registrov, ktoré verejná správa má. Daňové subjekty, uchádzači o zamestnanie, geodáta – a aj zozbierané údaje z RPO. Všetky skončia na konci dňa v IS CSRU, odkiaľ si ich úrady budú môcť zobrať. Jedenkrát a dosť – ale druhýkrát.

Dnes tak máme dve miesta odkiaľ vziať údaje o právnických osobách – IS CSRU a RPO. Zákon predpokladá, že v konečnej fáze by úrady mali využívať to najcentrálnejšie – IS CSRU. Kto čerpal dáta z RPO, bude musieť časom prehodiť výhybku a pripojiť sa na IS CSRU. To pre úrady znamená dodatočné náklady, aby sa nanovo dostali k tým istým údajom o právnických osobách.

Prečo ich štát plánoval dopravovať na úrady cez RPO, ak má úlohu dopravcu dát nakoniec plniť IS CSRU? Keby to štát vedel skôr, mohol ušetriť na hardware plánovanom pre RPO.

Ministerstvo financií, ktoré je stavbárom štátneho IT, na žiadosť o vysvetlenie nereagovalo. Zo štúdie uskutočniteľnosti vyplýva, že štát zistil zrejme až za pochodu, že „sa javí ako potrebné a efektívnejšie realizovať riadenie a distribúciu referenčných údajov VS centrálne”.

Ako z toho von

„Chcem do toho vniesť nielen transparentnosť, ale – čo je dôležitejšie vzhľadom na objem prostriedkov vynakladaných na IT – efektívnosť toho vynakladania,“ sľubuje vicepremiér Peter Pellegrini (SMER-SD). Pellegrini má byť staronovým úradníkom č. 1 pre informatizáciu – tentoraz so silnými kompetenciami. Od neho do veľkej miery závisí, či sa štátu podarí zlepšiť poškrabaný imidž IT projektov v očiach verejnosti.

Príklad Registra právnických osôb ukazuje, kde by mohol začať.

  • Zverejňovanie kľúčových dokumentov už pri plánovaní IT architektúry by zmenšilo riziko duplicít a pomohlo tlačiť na efektívne a funkčné riešenia.
  • Zverejňovanie Štúdií uskutočniteľnosti k projektom ešte pred ich schválením by pomohlo nájsť a odstrániť chyby, ktoré môžu stáť neskôr milióny.
  • Rozumnejší prístup pri nakupovaní IT služieb a techniky by štátu pomohol ušetriť. Napríklad rozbitie megazákazok na menšie a jednoduchšie manažovateľné časti by mohlo zlepšiť súťaž a stlačiť dole výsledné ceny.
  • Nastavenie benchmarkov pre základné IT služby môže úrady ochrániť pred nafúknutými cenami za práce, pri ktorých sú odkázaní na expertízu firiem a ktorých zložitosť sami nevedia odhadnúť.
  • Transparentnejšie zmluvy, faktúry a dodacie listy, ktoré by umožnili porovnávať ceny za človekohodiny odborných prác, by zlepšili verejnú kontrolu.

Lepšie plánovanie, viac súťaže, väčšia transparentnosť, benchmarky. Štát o týchto receptoch vie dlho. Ministerstvo financií ich naposledy sľubovalo v roku 2011 – pred piatimi rokmi.

Najnovšie mu ich Slovensko.Digital ponúkla ako pripomienku k novému konceptu informatizácie, ktorý Kažimírov rezort finišuje v týchto dňoch. Peter Pellegrini má práve teraz šancu ukázať, ako vážne to s reštartom štátneho IT myslí.

Pavol Lacko, Aliancia Fair-play
Ján Suchal, Slovensko.Digital

Tento materiál vznikol aj vďaka podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a bežných občanov. Ak aj vy chcete prispieť k lepšej verejnej kontrole, môžete veľmi jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme.

Darujte

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní.

Teraz najčítanejšie