Denník N

Nehaňte RTVS, nie je na tom tak zle

Monoskop už dávno nie je najlepší program na Dvojke
Monoskop už dávno nie je najlepší program na Dvojke

Potenciálne zvýšenie koncesionárskych poplatkov vyvolalo vlnu nevôle a častokrát aj volanie po ich zrušení. Kde sa berie vrodená averzia voči verejnoprávnemu médiu, je naozaj len výsledkom jeho úrovne za socializmu a znásilnenia za čias Mečiara? To neviem. Ale jej programová skladba dnes už vôbec nepripomína zlý vtip.

Moje asi najstaršie spomienky na ešte vtedajšiu STV zahŕňajú predovšetkým prehnane artikulujúce hlásateľky uvádzajúce prapodivné telenovely o dobytkároch z Južnej Ameriky, eskapády hráčov Maxihry s pevnými linkami či bábky ako Kuko a áno, aj desivý Raťafák plachta, náš prezident. Dni prázdnin u starej mamy vždy končili večernými správami a začínali ranným rádio žurnálom. Nič iné sme totiž v našich končinách ani nechytali.

S rodičmi sme však už v dobe ľadviniek presťahovali a využívali služby káblovky. Otec sa takmer okamžite naučil kompletne ignorovať prvý a druhý kanál, a keď sme namietali, frflal, že aj tak tam nič nedávajú. Neviem. Možno ani nedávali. Nepridával som tomu veľkú váhu a bolo mi to viac-menej jedno, ale časom som si všímal, že otec nie je jediný a aj rodičia spolužiakov verejnoprávnu TV automaticky ignorujú a samotní spolužiaci ju zase považujú za staromódnu a nudnú a každá spomienka na ňu vyvoláva posmešky. Práve po ohlásení zvýšenia poplatkov mi došlo, že táto averzia stále pretrváva, akoby bola dedičná.

Aj dnes sa stretávam s mojou generáciou, ktorá jednoducho ignoruje akýkoľvek program či už verejnoprávnej televízie alebo rozhlasu, lebo… no proste „lebo tam nič nedávajú“, pričom však o programovej skladbe zväčša ani nemajú šajn. Nechcel by som byť na mieste generálneho riaditeľa, ktorý nech dá do programu čokoľvek kvalitné, drvivá väčšina občanov to podvedome považuje za zlé a zbytočné, lebo STV, resp. RTVS.

John Reith, zakladateľ a prvý generálny riaditeľ BBC definoval úlohu britskej verejnoprávnej televízie stručne a jasne: informovať, vzdelávať a zabávať. Programy verejnoprávnych médií by sa nemali zameriavať len na čo najširšie publikum, ale poskytovať množstvo programov pre malé cieľové skupiny (napr. milovníkov umenia, hudby, divadla, dejín či politiky), menšiny a zdravotne indisponované osoby, ktoré by zo samotnej podstaty komerčných televízii vlastný program nedostali. Je však nutné podotknúť, že zároveň by mala RTVS ponúkať programovú ponuku pre všetky cieľové skupiny.

Či sa toto RTVS darí, sa dá jednoducho odskúšať. Porovnal som si výhradne televízny program z pred 3 rokov (starší sa mi na stránkach RTVS nepodarilo nájsť) z obdobia 01.06 – 15.06 s tohtoročným programom. Vyšlo mi, že pre moju cieľovú skupinu sa zvýšila ponuka programu o viac ako 60 %. V číslach mi teda na 15 dní pre rok 2013 padlo do očí jedenásť programov, ktoré ma zaujali a pre tento osemnásť, čo je veľmi slušná ponuka vzhľadom na to, že reálne nevyužijem ani pätinu, pretože televízia je len jedno z médií, ktoré na tieto účely využívam.

Nejaký program  tam teda pre moju cieľovku je. Dvojka dáva neotrelé európske kino, ruské filmy, Večeru s Havranom, Reportérov, občasne fajn dokument či sa dokonca nebojí hodiť do programu aj sčasti kontroverzné veci ako True Štúr alebo amatérsky film Socialistický Zombi Mord. Na Jednotke sem-tam prefrčí už zabudnutý veľkofilm, rok starý britský Sherlock a občas vymyslia aj reláciu, ktorá sa dá prežiť, pričom nemám na mysli desivý program pre deti s Leopoldom Haverlom odohrávajúci sa v stiesnených priestoroch ponorky.

Iste. Mnohé nechápem iné programy. Nerozumiem ako môže niekto robiť večernú tolkšou a založiť ju na neverbálnom humore, kto reálne pozerá francúzsky kriminálny seriál z 90. rokov, je Gregor Mareš naozaj úplne mimo, či to len hrá a prečo ešte stále existujú relácie, kde sa platí za tlieskanie. Ale niekto múdry raz povedal, že sú veci, ktoré sú nevysvetliteľné a potom sú veci, ktoré sú reálne.

Ale späť k veci. Osobne pozerám televíziu málo a keď už, tak je to verejnoprávna, lebo ostatné mi neponúkajú takmer vôbec nič. Nie som zástanca zvyšovania koncesionárskych poplatkov, lebo si myslím, že tretí program nie je to, čo momentálne RTVS musí mať. Ešte má pred sebou tŕnistú cestu, hoci z televíznych správ patrí možno k najlepším na našom trhu, ostatné spravodajské relácie však nie sú na takej úrovni, aby ma presvedčili, že mám vypnúť internetové zdroje. A čaká ju čoraz ťažšia úloha. Získať si mladých z jútubov.

Ale myslím si, že televízia je na dobrej ceste a je nutné si ju hýčkať a ochraňovať pred nebezpečnými záujmami napríklad z rôznych dvoj-krížových politických strán. Inak bude opäť pred demonštráciami bežať Angelika, čo by bola škoda, pretože premiérove označovanie televízie za protištátnu mi nielen prináša nenahraditeľnú slasť, ale je aj dôkazom, že RTVS niečo robí dobre. Áno, má, čo doháňať, Mika sa musí zodpovedať za kauzu „Čierna stavba“ (aj keď je podivuhodné, že vyšla na povrch dva týždne potom, čo jeden zo členov SNS nepriamo vyjadril túžbu stať sa novým manažérom), jej internetová stránka vyzerá a funguje ako Slovensko, ale je cítiť trvalá a poctivá práca, v ktorej treba len naďalej pokračovať.

Cieľom blogu vôbec nie je nabádanie k nekritickému obdivu verejnoprávnej, ale skôr ku konštruktívnej „nekrčmovej“ kritike, ktorá reálne môže viesť k zlepšeniu. Iste, zvykneme si pošomrať na to, čo je naše, ale dajme tomu trošku perspektívu. Koniec koncov je to služba ako každá iná, tak si ju formujme.

*Rozhlasové stanice sú na tom ešte o dva fúzy lepšie a ponúkajú skutočne rozmanitý program, ale o tom zas inokedy.

Teraz najčítanejšie