Denník N

Prečo si ľudia normálne kupujú rezidentské parkovacie karty?

Voľné parkovanie na verejnom priestranstve (rozumej napríklad aj pred vchodom do bytovky) je dlhodobo neriešený a tým pádom aj veľmi silne vžitý jav. Absolútna väčšina ľudí je preto prekvapená, že aj za takéto parkovanie sa má platiť: Pred vlastným domom a nedajbože ešte aj súkromnej firme? Ani náhodou!  Pritom je to úplne normálne a bežné všade vo svete.

Normálny model

Ročný poplatok pre obyvateľov s trvalým pobytom na území daného mesta alebo mestskej zóny vždy určí príslušná municipalita a spravidla (v absolútnej väčšine prípadov) pri tom uzavrie zmluvu so správcom, ktorý sa o daný systém stará a odvádza za to municipalite dohodnutý poplatok. Ten sa stanoví buď fixne, alebo je odvodený od obratu. Takto to funguje v normálnych, slušných a zabehnutých systémoch.

Takýto model je výhodný pre obe strany, pretože mesto získa fixný, predvídateľný a pevný príjem z činnosti, ktorá ho nestojí žiadne náklady. Pre parkovaciu firmu, ktorá musí do celého systému investovať, musí ho obsluhovať a udržiavať (vrátane klasickej letnej a zimnej údržby), je to zase podnikateľská príležitosť. Normálna. Také isté podnikateľské príležitosti využívajú firmy na odvoz odpadu, strihanie kríkov, kosenie trávy, verejné osvetlenie… Všetko, čo si len viete predstaviť v bežnom živote.

Model outsourcingu sa ukazuje dlhodobo výhodnejší najmä preto, že väčšina takzvaných mestských firiem, ktoré sa starajú o mestské veci, sa v rukách miestnych municipalít vždy po čase zmení na trafiky pre kamarátov aktuálne vládnucej garnitúry.  To nie je samoúčelná kritika, ale holý fakt, a keď sa nad tým poctivo zamyslíte, viete, že to je skutočne pravda. Kamarátske trafiky nikdy nevedia byť efektívne a preto sa často stáva, že náklady na ich fungovanie sa spravidla rovnajú ich príjmom. To je ten lepší prípad. Horší je, že kamarátske trafiky ešte aj vyrobia stratu a takých príkladov by som tu v oblasti komunálnych služieb z celého Slovenska vedel vymenovať desiatky a stovky.

To, že čaro outsourcingu iných ako kmeňových funkcií akejkoľvek firmy a organizácie už dávno-pradávno objavil komerčný sektor, len potvrdzuje, že je to efektívne. IT firma predsa nemusí zamestnávať kuchárov, aby jej zamestnanci mali teplý obed a hypermarket nezamestnáva strážnikov a správcov parkovísk, aby jeho návštevníci mali kde parkovať. V príkladoch by som mohol pokračovať ďalej.

Rezidentský systém parkovania a ochrana miestnych

Košický magistrát a poslanci nedávno rozhodli, že mesto zavedie rezidentský systém parkovania v nových desiatich zónach. Týka sa to približne 4 500 rezidentov (občanov s trvalým pobytom na území daných zón).  Motivácia mesta je úplne zrejmá a jasná. V daných zónach sú dlhodobo a hromadne obmedzované práva rezidentov, pretože verejné priestranstvá (rozumej miesta na parkovanie) sú hromadne obsadzované autami, ktorých majitelia tam nebývajú, nežijú, alebo tam iba nemajú trvalý pobyt.

Takéto niečo je pritom v normálnom svete nepredstaviteľné. Je nemožné, aby ktokoľvek parkoval na sídlisku v Linzi, Viedni, Prahe, Brne, alebo akomkoľvek štandardne fungujúcom meste.

Pritom platí, že čím väčšie mesto, tým je problém s cezpoľnými väčší. Pretože väčšie mesto láka ľudí za prácou alebo zábavou vo väčšej miere ako menšie. Cezpoľní, ktorí obohacujú mesto a prinášajú mu napríklad peniaze, ale zároveň vytvárajú tlak na miestnych a mesto ich musí chrániť. Právo mať možnosť slušne zaparkovať pred vlastným bydliskom je jedným zo základných práv občanov mesta a mesto im v tom musí pomôcť. Rezidentský systém je nástroj na takúto pomoc.

Dlhodobé neriešenie týchto javov v najväčších slovenských mestách, akými sú Košice a Bratislava, spôsobuje obrovské problémy tamojším ľuďom. Problémy, ktoré už majú aj svoje smutno-smiešne „riešenia“, kedy sa napríklad zúfalí susedia spoločne dohodnú, že budú parkovať na neutráloch tak, aby sa autá dali posúvať. Alebo parkujú rovno na trávnikoch, zablokujú vchody, smetné nádoby. Pretože (a toto vie každý obyvateľ väčšieho sídliska na Slovensku), keď sa zdržíte v práci, alebo niekde inde a prídete domov večer napríklad po šiestej, siedmej, parkovacie miesto v blízkosti bydliska hľadáte ťažko. A keď prídete po desiatej, skončíte napríklad na tráve. Je to bežná, ale zároveň absurdná vec.

Postupné riešenie

Rezidentský systém, respektíve jeho zavádzanie, je prvým krokom pre riešenie. V prvom rade zavádza systém do nesystémového a živelného parkovania. Pretože rezidentské karty získajú len tí, ktorí tam majú trvalý pobyt, čo je prvý krok k ich ochrane.

Pokiaľ sa ukáže, že napríklad rezidentov je viac ako dostupných parkovacích miest, musia sa nové dobudovať. To sa deje rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je určenie viacerých jednosmeriek, alebo využitie takzvaných hluchých miest (zničenej, zanedbanej zelene, rôznych rohov, zákutí a podobne). Vo veľkej väčšine prípadov tieto opatrenia stačia na naplnenie potrieb rezidentov. A pokiaľ ani tie nestačia, je jasné, že sa musí postaviť parkovací dom, alebo parkovisko ako také. Stavať ich len tak bez rozmyslu je hlúposť.

Čo sa dnes deje v Košiciach?

Pokiaľ by ste čítali iba blogy a diskusie na sociálnych sieťach, určite by ste nadobudli dojem, že nejaká tunelárska, zlodejská a neviem aká ešte firma EEI sa chystá obrať Košičanov o peniaze výberom parkovného pred „ich domami“. A občania sa proti tomu vzbúrili a kladú odpor.

Skutočnosť je pritom taká, že investujeme viac ako 2 milióny eur a na základe zmluvy s mestom ideme vybudovať zmysluplný, potrebný a občiansky komfortný systém rezidentského parkovania, ktorého sa mimochodom občania Košíc už dávno domáhali.

Na jeho konci bude poriadok v parkovaní a uspokojené práva rezidentov, pretože okrem vyznačenia parkovacích miest, dobudujeme približne 1 500 nových, zvýšime počet miest pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), ktorým dnes miesta chýbajú a odkloníme návštevníkov na parkoviská pre nich určené.

Mesto jednoznačne zarobí

Už som spomínal, aké výhody prináša zmysluplný outsourcing a teraz sa k tomu vrátim. Dnes odvádzame mestu zmluvne stanovenú sumu 516-tisíc za prenájom plôch v Starom Meste. Je to približne dvojnásobok toho, čo mesto vybralo na parkovnom, keď si to spravovalo samo. Od 1. júla 2016 do mestskej kasy pribudne 50 % z každej predanej karty rezidenta v nových desiatich zónach, čiže 17 eur a 50 centov z každej predanej karty. A pozor – hovoríme tu o polovičnom podiele z VÝNOSOV nie zo ZISKU. Čiže mesto berie polovicu výnosov z predaja, ale nemá žiadne náklady. O parkovacie miesta, ich údržbu a výstavbu sa staráme výlučne my a my to aj platíme. Pokiaľ niekto považuje toto za nevýhodné pre mesto, tak nevie, alebo nechce vedieť počítať.

V čom je biznis pre EEI?

Aby som tu nebol napadnutý, že sa sťažujem, pokojne poviem, že EEI poskytuje svoje služby preto, aby zarobila a áno na konci zarobíme aj v Košiciach. Tak ako zarábajú všetky firmy nášho druhu po celom svete a tak, ako musia zarobiť všetky súkromné firmy vôbec. Zarobíme preto, pretože vieme podnikať efektívne – a to žiadne mesto, ani štát nedokážu. Zarobíme aj preto, že najprv musíme veľa miliónov eur investovať. Naša služba pre mesto a jeho obyvateľov nie je ani umelo vymyslená, ani zbytočná. Naopak – je veľmi reálna a veľmi potrebná.

Tento týždeň (čiže týždeň po spustení predaja kariet) prekročíme počet 1 000 predaných kariet. Ďalšia takmer tisícka ľudí si rezervovala presný čas kúpy karty a termíny sú zarezervované až do konca mesiaca. Samotný predaj prebieha úplne v pokoji, čo je v príkrom rozpore s „katastrofou“, ktorú opisujú na sociálnych sieťach a internete odporcovia.

A viete prečo? Pretože ľudia, ktorí si karty kupujú, reálne vedia, aké  problémy s parkovaním na ich sídlisku denne riešia.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Tomanovič

15 rokov pracujem v oblasti parkovacích služieb. Pravidelne sa zúčastňujem medzinárodných konferencií, sympózií a workshopov o statickej doprave po celom svete. Som výkonný riaditeľ spoločnosti EEI, s.r.o., ktorá je dnes najväčším operátorom parkovacích služieb na Slovensku.