Denník N

Kaliňákova šedá garda

Hovorí sa, že smotana vždy pláva po povrchu. V politike registrujeme priezračné fluidum, ktoré kóduje správanie všetkých súčastí štátu najmä podľa nepísaných pravidiel a hierarchie. V zákone o policajnom zbore sa hneď v prvom paragrafe dočítame, že „Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná“, a že je kontrolovaný Národnou radou Slovenskej republiky a vládou.

Stránka policajného zboru stroho konštatuje, že Policajný zbor Slovenskej republiky je podriadený ministrovi vnútra. V zjednodušenom myslení občana a vlastne aj mnohých policajtov sa nevynára žiadna úvaha o tom, ako riadenie prebieha, ani ako zohľadňuje takzvanú procesnú samostatnosť vyšetrovateľov polície, na ktorú sa vehementne pán minister aj predseda vlády tak často odvolávajú najmä v prípadoch, keď sa im to hodí.

Praktický policajt vie, že má svojho priameho nadriadeného, ktorý kontroluje dodržiavanie predpisov, dochádzku, dovolenku,  diéty a bežné služobné vzťahy, čiže riadi, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby (keďže policajt nie je v pracovnom, ale v služobnom pomere na základe zloženia prísahy podľa osobitného zákona) a vie,  že ako vyšetrovateľ zodpovedá za správny priebeh, právny postup a právny názor počas vyšetrovania najmä prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad trestným konaním . Okrem toho sú zákonné pravidlá pre územnú  a vecnú príslušnosť policajta, ktoré jednak odvodzujú miestnu príslušnosť podľa miesta činu a príslušnosti zákonného príslušného súdu, sudcu a prokurátora,  ale aj vecnú príslušnosť podľa charakteru a závažnosti trestného činu danú aj výškou trestu a špecializácie odboru  polície podľa §4 zákona o PZ.

Práve tu začína zábava s neviditeľným fluidom, ktorá je oveľa mastnejšia ako tá smotana a predsa nepláva na povrchu. Konšpiračné teórie o štb-koch, o všade prítomnom veľkom bratovi a o nejakej organizovanosti skutočne nie sú potrebné. Slovákov je tak málo a z toho mála je v politicko – policajnom  krvnom obehu tak málo vedúcich kádrov, že tí podľa princípu najmenšieho odporu sami vedia ako, kedy, komu a najmä čomu je potrebné sa prispôsobiť. To je začiatok príbehu Kaliňákovej šedej gardy, ktorá cez rotujúcich policajných funkcionárov prežila aj dočasnú Radičovej vládu.

Keď som pred nejakým časom videla uznesenie policajnej vyšetrovateľky z Nitry, ktorá vlastnú adresu polície v záhlaví začína tým, že najprv uvedie inštitucionálne Ministerstvo vnútra SR, názvom pokračuje Prezídiom policajného zboru, Okresným riaditeľstvom PZ, pokým sa dostane ku okresnej kriminálke,  uvedomila som si,  že už nič nechýba, len vedľa uznesenia položiť akékoľvek rozhodnutie z inšpekcie MVSR, ktoré tiež začína rovnakou hlavičkou  a môžeme sa vrátiť k právnemu názoru JUDr. Harabina o neústavnosti inšpekcie, ale aj k tomu, že samostatnosť výkonu policajnej praxe podľa spomenutých  preambúl zákona dostane na frak.

Policajt skladá prísahu, ktorú je v zmysle zákona povinný dodržiavať .  „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“

Nachádza sa v prísahe termín  nadriadený, minister alebo ministerstvo? Aké čarovné médium zmení  policajta na záhadného politického avatara, ktorému prúdia pohnútky na jeho rozhodovanie cez nejaké neznáme fluidum?

Čarovné médium má jednoduchý recept: Neznámy pomer existenčného strachu, servility, totalitných prežitkov  v systéme, absolútne žiadny spoločenský rešpekt a úplná absencia osobnostnej formálnej autority. Jeden z posledných vyšetrovateľov, ktorý sa snažil  objasniť  prípad zavlečenia Kováča mladšieho, bol verejne kopnutý do g…lí. Desiatky boli odídení, ďalší poučení a skrotení. Nedivme sa, že na Slovensku podobne  ako v romantickom románe Alexandra Dumasa, vzniká šedá garda jeho svätosti kardinála Kaliňáka,  štát v štáte.

Elitná policajná jednotka NAKA  zriadená na vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti je cez výberovú príslušnosť poverovaná prípadmi, ktoré štandardne riešia skrátení vyšetrovatelia na obvodných oddeleniach.  Nešťastníkov z obvodných oddelení  sajúcich  avatarské fluidum politiky  zvládne bez problémov pohodlne  priamy  nadriadený s  dozorujúcim prokurátorom a minister hrdo tára o nezávislosti vyšetrovateľov a vlastnom odstupe od vyšetrovania, do ktorého zo svojej pozície nemôže vstupovať ani zasahovať.

Ako blízko má Kaliňák ku kauzám súvisiacich s tzv. so záujmovými  osobami, respektíve k vyšetrovateľom a spôsobu vedenia vyšetrovania predviedol nie raz. Na jednej strane brutálnym spôsobom, porušovaním všetkých právnych noriem ničia cez trestné konania  oponentov zvrátenej moci a na strane druhej kryje útvar závažnú trestnú činnosť vlastných  a zakrýva.

Kto by si nespomenul na mávanie Kaliňáka s blúzkou Hedvigy Malinovej – Žákovej, keď na tlačovke prezentoval závery vyšetrovania, ktoré v tom čase nepoznal ani vyšetrovateľ.  Vyšetrovateľ, ktorý nemá oprávnenie poskytnúť dôkazové materiály nikomu,  odovzdal dôkazný predmet  jeho veličenstvu Kaliňákovi ako by to bola rekvizita k divadelnému predstaveniu.

Pred voľbami veličenstvo JUDr. Róbert Fico bohorovnosťou nesmrteľného šamana oznámil občanom, že Matovič je podvodník.  Jedinečnými rekvizitami v predstavení boli listiny a informácie podliehajúce daňovému tajomstvu. Zneužitie informácií do dnešného dňa nebolo vyšetrené a veličenstvo Fico dodnes nezodpovedal na základnú otázku ako sa sporné materiály ku nemu dostali. Odhliadnuc však od toho ako sa k nemu dostal, ako osoba s právnickým vzdelaním mal vedieť vyhodnotiť  ako má s materiálmi naložiť, nakoľko podliehajú daňovému tajomstvu a uvedomiť si, že zverejnením informácií sa dopúšťa trestného činu.

Keď pred niekoľkými dňami veličenstvo Kaliňák vyhlásil o Matovičovi, že je usvedčený daňový podvodník, okamžite mal byť vypočutý pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, a vyzvaný k povinnosti svoje tvrdenie dokázať predložením právoplatného rozsukdu alebo byť obvinený z trestného činu ohovárania, pretože ako právnik pozná význam slova usvedčený podvodník. Termín, ktorým sa označuje osoba právoplatne odsúdená za trestný čin podvodu. Keďže do dnešného dňa Igorovi Matovičovi nebolo vo veci údajných daňových podvodov vznesené ani obvinenie a JUDr. Kaliňák nevie rozhodnutím súdu preukázať svoje tvrdenia, čiže je evidentné, že trestný skutok spáchal.

Veličenstvo  Kaliňák  informácie zo spisov a tvrdenia o procesnej samostatnosti vyšetrovateľov hádže  verejnosti a médiám ako ohlodanú kosť a priama zodpovednosť finančnej polície, daňového úradu je zaplavená endorfínmi moci z napojenia na zázračné fluidum, ktoré metabolizuje šedú gardu. Šedú gardu korupcie, klientelizmu, bohorovnosti a nedotknuteľnosti.

Teraz najčítanejšie