Denník N

Zastaviť zlodejov? To chce aj Kotleba

Ilustrácia: D.O.
Ilustrácia: D.O.

Prvá veľká demonštrácia proti Ficovej vláde po marcových voľbách dopadla dobre, aj keď asi nič nevyriešila. Ľudí pred komplex Bonaparte prišlo veľa a ani sa nebolo treba hanbiť za rečníkov či ostatných spoludemonštrantov. Nadšenie a optimizmus?

Nezazneli žiadne veľké vízie. Väčšina rečníkov to dokázala dať nekonfliktne, presne na prienik všetkých sympatizantov širokého protificovského spektra. Inými slovami, či ste boli liberál sulíkovského alebo poliačikovského typu, alebo hoci aj konzervatívec matovičovského, krajniakovského či pokojne aj kiskovského typu, žiaden z prejavov vás príliš nevyrušil a na väčšine sme sa v podstate všetci zhodli. Krajinu nesmú riadiť zlodeji a štátna moc nesmie kryť zločiny. Super. Niekam si to odložme vo veci neskoršieho brania za slovo.

Opäť však nik nezavadil o slona v miestnosti povolebnej slovenskej politickej krízy. Zatlieskali sme si k tomu, ako sme proti zlodejom a mafiánom, no nezaznel ani náznak ambície, aby budúcnosť krajiny nespadla rovno do lona fašistom. Presne v duchu slepoty, ktorú si k tejto téme pestuje slovenská politika už od marcových volieb. Lebo prekvapko, tí fašisti – hoci ešte stále tichí a trpezliví – na tej demonštrácii boli tiež.

Pritom existujú minimálne dva dôvody, prečo skôr či neskôr budú musieť minimálne dve najsilnejšie opozičné strany zaujať nielen akýkoľvek, ale konkrétny konfrontačný postoj proti nástupu kotlebizmu na Slovensku, ak chcú zostať relevantnou politickou silou aj naďalej.

Nech budú Richard Sulík a Igor Matovič schopní akokoľvek brilantne a trefne pomenovať problémy Slovenska, Marian Kotleba bude vždy o krok pred nimi v schopnosti vykresliť (akokoľvek hlúpe a absurdné) riešenie. Richard Sulík bude možno „ten, kto dokáže naložiť Merkelovej“, no nikdy nie „ten, kto nás pred utečencami ochráni priamo na slovenských hraniciach“. Igor Matovič zase možno nezlyhá ako najotravnejšia mrľa v zadku Roberta Fica, no v úlohe protestného a protisystémového kladiva na zlodejov má po marci taktiež definitívne veľkú konkurenciu, hlavne medzi jednoduchšími a obyčajnejšími (sic!) ľuďmi.

Kotlebovci sú v tomto všetkom momentálne nový Bugár. Nepotrebujú povedať ani slovo, stačí vyčkať s uviazanými podbradníkmi na budúcu porciu volebných hlasov, ktorá sa pre nich už teraz pečie – paradoxne aj protikaliňákovskými demonštráciami z dieľne SaS a OĽaNO, na ktorých zaznie iba to A.

„Nekradnúť“ je na morálnu obnovu európskej krajiny zúfalo málo, pretože v každej vyspelej západnej spoločnosti je čosi také samozrejmosť. Sulík a Matovič dokážu vymenovať, proti čomu stoja, no chýba im dostatočne presvedčivý argument, za čo vlastne sú a čím a ako presne ten skorumpovaný systém oligarchov hodlajú nahradiť. Medzi relevantnými slovenskými politikmi neexistuje väčšia antitéza konštruktívnosti než títo dvaja.

Postaviť sa fašizácii spoločnosti tým, že podvihnem zo zeme fangľu „slniečkárskych“ hodnôt rozumu, zodpovednosti, slobody a súcitu (*utiera si z čela pot, pretože sa mu podarilo nepoužiť slovo solidarita*)  je možno niečo, čo si čoraz viac populistický Richard Sulík už asi nemôže dovoliť, no o to viac by to mohlo lákať Igora Matoviča, ktorý sa sám v minulosti nepotreboval viezť na žiadnej veľkej bigotnej vlne a na rozdiel od Sulíka dokázal občas povedať aj čosi, čím svoj elektorát „vychovával“ a nie sa mu iba podlizoval. A okrem toho vyznáva ten istý kresťansko-konzervatívny svetonázor ako pápež František.

Nehovoriac o tom, že táto „kaviarenská“ diera na trhu by mohla osloviť konečne už aj niektorý z nových politických subjektov, ktoré sa do najbližších (predčasných) volieb nebodaj stihnú sformovať.

Seriózne. To sa fakt zdá, že je nás až tak málo? Takých, ktorým sa zapne kontrolka pri lacnom populizme, uznávame, že niektoré veci sú tu na to, aby sa im lepšie rozumel niekto iný, je nám trápne vybíjať si frustráciu nadávaním na Európsku úniu a NATO a okrem „kradnúť je fuj“ si myslíme aj to, že „fašizmus sa neignoruje ani netoleruje, proti fašizmu sa bojuje“ alebo že „byť súčasťou Západu znamená minimálne toľko zodpovednosti, ako výhod“? Prečo sa zrazu cítime ako uhrovitý pubertiak s nadváhou na maturitnom plese, s ktorým nikto nechce tancovať? Alebo ešte horšie, ako volič OKS pred pätnástimi rokmi?

Slovensko by malo ukázať, že mu záleží nielen na tom, aby sa zbavilo svojej rakoviny, ale aj na tom, akými prostriedkami ju zo svojho organizmu dostane. Predpoklady na to nemá úplne márne. O všetkých týchto rozumných a „neatraktívnych“ hodnotách už dávno hovorí zo svojej pozície prezident Andrej Kiska, jeden z najpopulárnejších a najdôveryhodnejších slovenských politikov. Teraz už len, aby dopyt po takomto štýle politiky konečne identifikoval aj relevantný líder s budúcnosťou v slovenskej politike.

My ho k tomu môžeme inšpirovať napríklad tým, že v sobotu 25. júna prídeme o 15. hodine na námestie SNP vyjadriť nesúhlas s tým, aby sa Slovensko prepadlo z náruče zlodejov a gaunerov rovno do lona primitívnej a násilníckej hnedej luzy. Nadviazať nielen na tradíciu SNP, ktorou sa tu tak radi oháňame, ale aj hrdinstvo Jozefa Gabčíka, na ktorého sme na Slovensku šokujúco zabudli. Ako taký povinný strečing pre začiatok, než sa pustíme do tých ďalších hodnotových maratónov, ktoré ako krajina potrebujeme dobehnúť.

tldr: Byť proti kradnutiu nestačí, postaviť sa musíme najmä populistom a fašistom, pretože inak to kradnutie nebude to jediné, čo za nás vyriešia. (25.6.2016 o 15:00 na námestí SNP, event: https://www.facebook.com/events/995504117170745/ )

Teraz najčítanejšie