Brit(s)ké prebudenie pre Európu

51,9% britských občanov sa vyslovilo za historicky prvý odchod krajiny z EÚ. Veľká Británia rovnako ako EÚ sa týmto rozhodnutím ochudobnela a oslabila. Aj keď Británia nebola súčasťou Schengenu ani Eurozóny a do EÚ posielal nemalé finančné prostriedky, jej fungovanie na európskom poli bude značne sťažené, keďže už nebude môcť rozhodovať o jej podobe a presadzovať vlastné návrhy. Ešte viac však stratí Európa. Na stole je aj reálne riziko prípadného odchodu ďalších členských krajín, ktoré nie sú spokojné so súčasným fungovaním EÚ. Tá sa totiž stala socialistickým a byrokratickým aparátom, ktorý porušujúc princíp subsidiarity rieši namiesto skutočných problémov (bezpečnosť, kontrola hraníc atď.) nepodstatné a niekedy až absurdné záležitosti (žiarovky, wc nádržky atď.), alebo ak podstatné veci rieši, tak ich rieši nesprávne a proti značnej časti občanov krajín EÚ, čím sa im odcudzuje (kvóty pre imigrantov). Tým sa vytvára dojem, že občania EÚ sú tu pre bruselských úradníkov a nie úradníci pre občanov.

Socialistická politika Bruselu, ktorá sa mieša do vecí, ktoré kompetenčne prináležia národným štátom prirodzene vyvoláva vlny eurospekticizmu. Prihráva tiež radikálnym a extrémistickým silám, ktoré v poslednej dobe zažívajú nebezpečný vzostup. A to nie len na Slovensku, ktoré by sme mohli zaradiť do kategórie menej rozvinutých občianskych spoločností, ale aj v krajinách s dlhodobejšou demokratickou tradíciou. Tie hlásia otvorený odpor voči EÚ a NATO, ponúkajú naivné a jednoduché riešenia ako je vystúpenie z týchto štruktúr a zaujatie medzinárodne neutrálneho postoja. Tieto pomýlené  a sebadeštruktívne „alternatívy“ by však spôsobili, že Slovensko a ďalšie krajiny východnej časti EÚ by sa stali potenciálnou obeťou v hľadáčiku ruského imperializmu, ktorý na rozdiel od toho amerického predstavoval na európskom kontinente destabilizáciu a narúšanie štátnej suverenity (anexia Krymu, konflikt na východe Ukrajiny, Podnestersko, konflikt v Gruzínsku a Južné Osetsko) zavádzanie totality, popieranie demokracie a ničenie slobody (satelitné štáty ZSSR po 2. sv. vojne).

Latentné hnednutie Európy a momentálne odchod Británie z EÚ predstavujú varovný prst, že ak nedôjde k zásadnej reforme EÚ a ak sa jej vrcholový predstavitelia nespamätajú môžu čeliť ďalším odchodom až definitívnemu rozpadu tohto unikátneho projektu. To by znamenalo, najmä pre strednú Európu a Pobaltské štáty, bezpečnostnú nahotu (napriek pretrvávajúcemu členstvu v NATO) pred kremeľskými ambíciami destabilizovať európsky priestor a postupne, či už priamo alebo nepriamo tento priestor ovládnuť. Je preto nanajvýš dôležité zreformovať EÚ, a tým ju zachrániť a žiť tak v slobodnej, demokratickej a otvorenej Európe.

Napriek tomu, že EÚ je jedinečný projekt, ktorý ponúka mierovú spoluprácu demokratických krajín namiesto agresívneho súperenia a konfliktov, jej vedenie si sprivatizovalo „pravdu“, ktorej však absentuje legitimita zo strany občanov EÚ a vynucuje si jej plnenie porušovaním vlastných pravidiel (povinné kvóty, Dublinský dohovor).

Za ukážkové zlyhania EÚ považujem aj jej zdržanlivý resp. nulový postoj voči aktuálnej kauze, ktorá na Slovensku žije, a to kauze Bašternák. Pochopiteľne EÚ rieši podstatne dôležitejšie otázky (brexit, migračná kríza) ako je nejaká kauza Bašternák. Avšak Slovensko sa stane od 1. 7. predsedníckou krajinou EÚ a je neakceptovateľné, aby premiér predsedníckej krajiny bol podozrivý z prepojenia na údajného daňového podvodníka od ktorého si oficiálne prenajíma byt za zlomkovú cenu a aby ministra vnútra, ktorý odkúpil časť firmy od tohto podvodníka vyšetrovali jeho priami podriadení, ktorí sú mu vo väčšine prípadov aj osobne zaviazaní. Je tiež neakceptovateľné, aby prokurátor, ktorý má na starosti šetrenie únik informácií z Kaliňákovho účtu, bol taktiež prepojený na podozrivého podnikateľa, a to tým, že býva v jeho bytovke. Prinajmenšom by bolo legitímne, aby európski partneri od Roberta Fica žiadali vysvetlenie. Hoci EÚ (našťastie) nemá kreačnú právomoc vo vzťahu k národným vládam, bolo by morálne a symbolicky na mieste, aby sa na túto kauzu pýtala, ak sama chce byť inštitúciou založenou na právnom, transparentnom a otvorenom princípe. Aby minister Kaliňák, podozrivý z obchodovania s daňovým podvodníkom predsedal všetkým ministrom vnútra členských štátov a zastrešoval boj proti daňovým podvodom, ako jednej z hlavných agiend blížiaceho sa predsedníctva, je z tohto pohľadu dehonestujúce, a to nie len pre Slovensko, ale aj pre celú EÚ. Aj to je vodou na mlyn tým, ktorí si želajú vystúpenie z EÚ ako aj jej rozpad.

EÚ bezpodmienečne potrebuje zmenu zo socialistického na pragmatickejší model, ktorý bude riešiť reálne problémy, ktoré členské štáty nedokážu vyriešiť samé a nebudú povyšovať svoj monopol na pravdu (otázka imigrantov) nad záujem občanov od ktorých sa ich legitimita odvodzuje. Vzdialenosť európskych byrokratických štruktúr od občanov EÚ sa čoraz viac prehlbuje a môžu prerásť k absolútnemu odmietnutiu EÚ a následne vytvoriť korisť pre extrémizmus a autoritársko-sultanistický záujem zo strany Ruska, čo by bol začiatok konca slobodnej Európy po ktorej sme tak dlho túžili a za ktorú sme bojovali.