Anglický sen: Najprv sa tenisom ledva uživil, teraz môže vyzvať Federera

Na rozdiel od mnohých rovesníkov začínal s bielym športom až ako deväťročný. Možno aj preto nikdy príliš nevyčnieval. V roku 2008 sa po niekoľkých úspešných ťaženiach objavil na 15. mieste juniorského rankingu, no medzi mužmi sa k takým vysokým métam ani len nepričuchol. Jeho maximom bol prienik do tretej stovky a dohromady 8 titulov z podujatí série Futures.

Veľký fanúšik liverpoolskych futbalistov roky stagnoval, podľa vlastných slov sa márne snažil nájsť svoj herný štýl. V rozlete ho pribrzdilo aj niekoľko zranení. Najčerstvejšie z nich, poškodené väzy v kolene, ho v januári vyradilo z hry takmer na pol roka.

Hoci sa rodák z mesta Slough neďaleko Londýna v počítačovom poradí postupne prepadol o rovných 300 miest a v hierarchii britských hráčov sa zaradil na nelichotivú 23. priečku, neklesal na duchu a vynútenú pauzu využil na cestovanie. Potrebnú energiu načerpal napríklad aj na Havaji a návratom na dvorce sa spočiatku veľmi nezaoberal, uprednostnil radšej dlhší tréning v tichosti okorenený o niekoľko ligových konfrontácií. Medzičasom mu Britská tenisová asociácia LTA udelila jednu zo šiestich voľných kariet do kvalifikácie Wimbledonu.

Pri svojich dvoch predošlých účastiach na treťom grandslame sezóny zaznamenal 25-ročný Brit v bojoch o hlavnú súťaž iba jediné víťazstvo a podobný výsledok sa od neho očakával aj do tretice. Obzvlášť keď mu žreb v prvom kole prisúdil Juičiho Sugitu, skúseného Japonca nachádzajúceho sa na chvoste prvej stovky rebríčka. A po prvom sete, ktorý putoval na konto favorita pomerom 6:1, by si na úspech domáceho tenistu stavil len nevyliečiteľný optimista. Willis však príkladne zabojoval, stretnutie otočil a v ďalšom stretnutí zastavil aj talentovaného Rusa Andreja Rubľova. Od dosiahnutia míľnika, o ktorom sníva takmer každý chlapec naháňajúci žltú loptičku s raketou v ruke, ho zrazu delilo už len jediné víťazstvo. Na úspech v kvalifikačnom finále však musel získať tri sety, kým v predošlých dueloch mu stačili iba dva.

Daniil Medvedev, ďalší zástupca ruskej tenisovej školy, mal – rovnako ako jeho súper – s podobnými stretnutiami nulové skúsenosti. Po vyhranom úvodnom dejstve síce ešte kládol odpor, ani on však šťastný koniec ďalšieho výnimočného príbehu neprekazil.

Vďaka pondelňajšej premiére v hlavnej súťaži niektorého z podujatí veľkej štvorky pribudne úspešnému kvalifikantovi na účet 30 000 amerických dolárov. Počas celej dekády strávenej na profiokruhu pritom Marcus Willis zarobil len o 65-tisíc viac.

Napriek relatívne skromným príjmom si mladý Angličan potrpí na značkové oblečenie. Na rozdiel od mnohých mužov vyhľadáva nakupovanie, najmä vo svojich obľúbených obchodoch Pirmark a Calvin Klein. Aj preto si vo voľnom čase privyrába ako tenisový tréner a príležitostne nastupuje vo francúzskej i nemeckej tenisovej lige.

Práve tieto stretnutia mu výrazne pomohli. „V ligových zápasoch som dlho nenašiel premožiteľa, takže som so svojou hrou spokojný a snažím sa hrať agresívnejšie,“ prezradil tajomstvo svojho zlepšenia.

Pri dodatočnom losovaní mal Willis hneď niekoľko dôvodov na radosť. Nielenže si v prvom kole zmeria sily s relatívne prijateľným súperom Ričardasom Berankisom z Litvy, ale v prípade úspechu sa v druhom kole zrejme ocitne na dvorci zoči-voči legendárnemu Rogerovi Federerovi. Motivácia tak ani jednému z protagonistov úvodného duelu rozhodne nebude chýbať.

Pre jedného z najväčších outsiderov celého turnaja by možnosť zahrať si proti jednému z najslávnejších športovcov všetkých čias predstavovala vrchol dlhej, no mimoriadne skromnej kariéry. Jeho tohtoročná wimbledonská púť však už beztak získala punc výnimočnosti.