„Sú zbytočné,“ povedal údajne Pablo Picasso o počítačoch. „Dokážu vám dať len odpovede.“ V tom čase boli počítače mohutné stroje určené na spracovanie vzorcov, najmä na vedecké účely. Dnes sa omnoho sofistikovanejšie technológie môžu zdať „zbytočné“ z opačného dôvodu – preto, že podnecujú priveľa otázok.

Môžeme naozaj veriť tomu, čo tvrdí umelá inteligencia? Prečo sa nám zobrazuje práve tento reklamný banner? Snaží sa niekto ovplyvniť, čo vidíme na sociálnych sieťach? Prečo je čoraz ťažšie nájsť pravdivé informácie?

Napriek tomu nás tieto otázky neodradili od aktívneho používania technológií. Dáta hovoria za seba: internet na Slovensku v roku 2024 využívalo 3,8 mil. obyvateľov vo veku nad 16 rokov, čo predstavuje viac ako 94 % z celkovej populácie.

Závislosť od digitálneho sveta nie je nič nové. Už Tolkien v Pánovi prsteňov opisuje čarovné kamene – takzvané palantíry –, toré umožňovali komunikáciu naprieč časom a priestorom, no zároveň dokázali ovládať mysle tých, ktorí im podľahli. Rovnakú symboliku neskôr prevzala aj spoločnosť Palantir – technologický gigant, ktorý využíva umelú inteligenciu na dátovú analytiku.

Dnes je zrejmé, že nám technológie uľahčujú život, no zároveň prinášajú nové riziká. Jedným z nich je strata kontroly. V strednej a východnej Európe väčšina zariadení pochádza z Ázie a softvér spravujú firmy zo Silicon Valley. Európska únia sa preto snaží získať kontrolu späť prostredníctvom prísnejších regulácií. Otázkou však zostáva, ako účinné sú dané regulácie v praxi.

Preto think tank European Centre for International Political Economy (ECIPE) prostredníctvom agentúry Ipsos uskutočnil rozsiahly zber dát v siedmich krajinách strednej a východnej Európy, ktorý sa zameral na to, ako ľudia vnímajú európske regulácie v každodennom živote.

Výsledky ukazujú, že 46 % Slovákov sa obáva o ochranu osobných údajov, zatiaľ čo priemer regiónu je 55 %. Zároveň však 60 až 69 % ľudí naďalej akceptuje rozsiahle zhromažďovanie osobných údajov výmenou za bezplatné služby. Tento jav výskumníci nazývajú „paradox súkromia“.

Ďalší paradox sa týka samotnej regulácie. Až 55 % opýtaných podporuje prísnejšie pravidlá, aj za cenu neskoršieho prístupu k novým technológiám. V praxi sa však mnohí sťažujú, že práve kvôli reguláciám je používanie online služieb čoraz zložitejšie.

Zaujímavý paradox sa ukazuje aj pri bežnom vyhľadávaní na internete. Kedysi, keď ste plánovali dovolenku a zadali „hotely v Madride“, zobrazili sa vám prehľadné ponuky známych platforiem, doplnené o fotografie a mapy.

Po zavedení nových európskych pravidiel sa výsledky zmenili. Fotky zmizli, rozhranie pôsobí strohejšie, no na vrchole zoznamu je stále tá istá známa platforma. Regulácia mala otvoriť dvere menším hráčom, no realita ukazuje, že veľkí zostali na výslní.

Zároveň platí, že ani nové pravidlá, ktoré regulujú algoritmy technologických gigantov, zatiaľ nezmenili naše návyky. Google denne používa 81 % ľudí v regióne a Facebook 77 %. Na Slovensku sú tieto čísla ešte vyššie – 85 % a 78 %. Väčšina z nás alternatívy nevyhľadáva.

Čo z toho vyplýva? V krajinách strednej a východnej Európy túžime po väčšej ochrane v online priestore, no svoje návyky meniť nechceme. A európska regulácia zatiaľ svoje ciele nenapĺňa.