Denník N

Chlebodarcom

Desať rokov na pracovnom trhu ponúkam zo seba to najlepšie. Žiadam, prosím aj žobrem. Som dlhšie číslom v štatistike nezamestnaných ako v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere. Aj napriek tomu sa Vás snažím pochopiť a porozumieť, že prečo a kvôli čomu. Neželám Vám karmu ani neposielam Božie mlyny.

 

Ctení zamestnávatelia,

majitelia, spoločníci, konatelia, manažéri, riaditelia, vedúci, personalisti –  ženy aj muži  – všetci, čo máte to šťastie, tú moc, to právo a tie možnosti ovplyvňovať výber, firemnú kultúru, vzťahy, postavenie a vôbec všetko, čo sa bárs  len okrajovo dotýka pracovného života Vašich podriadených, Vašich zamestnancov. Oslovujem Vás, ktorí sa, hoc neradi, nájdete v mojich nasledujúcich riadkoch. Chcem veriť, že ste skôr výnimkou a že drvivá väčšina závislých na Vami ponúkajúcej práci a Vami vyplácanej oprávnenej mzde bude moje slová považovať za sci-fi.

Blahoželám Vám. Už len skutočnosť, že Vás môžem takto osloviť znamená, že ste úspešní, odolní, silní jedinci. A pritom Vaše postavenie nie je vonkoncom závideniahodné. Obstáť v prostredí neustálych legislatívnych zmien, rôznych príkazov, zákazov, nariadení, vyhlášok, pravidiel, spleti kontrolných úradov, druhotných platobných neschopností, kríz a problémov prelievajúcich sa formou negatívnych externalít z činnosti ostatných vo Vašom poli pôsobnosti chce nadľudské výkony, hrošiu kožu, vytrvalosť, trpezlivosť, sebazaprenie aj obetavosť. Veru, niekedy musíte obetovať priveľa. Nielen zo svojho voľného času a času prežitého s rodinou, ale aj empatie, súcitu, ľudskosti a  svedomia, aby ste obstáli. Lebo kto chce s vlkmi vyť…

Čo my obyčajní smrteľníci vieme o mukách, ktoré Vás sužujú pred termínmi priznaní Vašich daňových povinností, ako Vás ťažia vysoké čísla a Vaša nechuť poslať do spoločnej štátnej kasy viac než je Vám sympatické? Čo my môžeme tušiť o bezsenných nociach, keď sa ohlási kontrola (alebo môže prísť len tak bez upozornenia), či niečo skryté neobjaví a či sa dá potom ukecať? Či bude ochotná privrieť oči a cit pre právo a spravodlivosť alebo či prijme vopred ponúkaný prezent a nič sa hľadať nebude. Čo my vieme o napätí šéfa, keď horí termín?

Čo my tušíme o Vašej malosti, keď Vás Vaši nadriadení alebo zriaďovatelia predvolávajú na koberec? Čo my obyčajní vieme, o strachu z výsledkov volieb, ak je Vaša pozícia podmienená aktuálne vládnucou stranou?  Poznáme my Vaše súkromie, ako ste doma pod papučou alebo žijete v nešťastnom, alebo dokonca žiadnom vzťahu, aké problémové deti máte a svoju frustráciu si ako sako dennodenne obliekate do práce? Dokážeme si my, prostí smrteľníci, vôbec predstaviť pod akým tlakom a v akom strese Vy zamestnávatelia a vedúci žijete a pracujete? Čo my o Vás vieme?

Nevieme nič. Neskúsili sme na vlastnej koži, nejedli rovnakou lyžicou a nekráčali v tých istých topánkach po tých istých cestách ako Vy. Nemáme Vás preto právo súdiť. Zostáva nám len pochopiť, že keď využívate svoju silu na bossing, je to preto, že inak neviete, nedokážete a ani nechcete. Že si iba chránite svoju pozíciu, že sa bojíte o svoje postavenie, že máte osobnostné problémy, že ste sklamaní, lebo napríklad Vaše flirtovanie neprinieslo želaný efekt.

Alebo, keď tolerujete a zakrývate oči a tvárite sa hlucho voči mobingu na priečkach pod Vami a necítite, že pracovná kultúra už zďaleka nie je kultúrou, ale skôr koncentrákom pre tých, čo nie sú na zozname Vašich obľúbených. Keď nováčik fasuje príučku, keď je niekto nad priemer, keď je iný – viac poctivý, pracovitý  a menej klebetný. A vy celú situáciu neriešite spravodlivo a čestne, ale najprv tolerujete ohováranie, výsmech, umelé vytváranie stresu, potom keď už obeť balvan pred sebou nevie tlačiť a dochádzajú jej sily a hapruje zdravie, lebo však Vás aj napriek upozorneniu ten balvan nezaujíma, lebo skorej veríte svojim sympatickým (donášavým) spriaznencom a nespravodlivo z kolektívu vylúčite nie zlo, ale šikanovaného. Všetko sa deje pod Vašou taktovkou len preto, že to inak neviete, že Vaša inteligencia ďalej nepustí, že Vaše schopnosti sú veľmi obmedzené.  Aby bol na pracovisku „pokoj“, konáte zbabelo.

Nič nevieme a nič nezmôžeme. Lebo vy disponujete mocou a kto má moc, môže všetko. A Váš dosah sa vyhodením „škodnej“ ešte nekončí. Váš hnev neutícha, Vaše nadsadené  ego Vami naďalej lomcuje. Posúvate negatívne informácie, nerešpektujete ochranu osobných údajov. Nedisponujete právom, nedovoľujú Vám to normy, ale bez zaváhania poskytujete referencie, vďaka ktorým sa človek stáva definitívne nezamestnateľným.

V živote to už tak chodí, že vždy je niečo za niečo. Možno ste obeťou svojich ambícií a museli ste celkom pochovať svoju ľudskosť, umlčať svoje srdce, znehybniť empatiu a prestať vnímať, že ten človek, čo má (alebo už dlho nemá) vďaka Vám na chlieb, je niekoho otcom, mamou, je dcérou, synom, sestrou, bratom. Hoci Vy by ste určite nikdy nedovolili, aby sa podobne nakladalo s tými Vašimi príbuznými, správate sa neľútostne len preto, aby ste si svoje postavenie, svoje kompetencie, svoju vysnívanú prácu a lahodne chutiacu moc v tomto nemilosrdnom svete udržali.

Drahí šéfovia, adresujem Vám svoje prísne slová pri príležitosti môjho okrúhleho výročia. Čas neskutočne rýchlo letí. Mám pocit, akoby to bolo len včera. Ale čas je relatívny a pocity subjektívne. Uplynulo desať rokov odo dňa, keď  som na žezlo Národohospodárskej fakulty v Bratislave sľúbila, že získané poznatky ekonomickej vedy osvojené si počas štúdia, budem tvorivo a iniciatívne uplatňovať vo svojej ďalšej práci v záujme rozvoja Slovenskej republiky, že svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomito a zodpovedne. A pre mňa to, čo sľúbim na kríž a žezlo, je sväté a nedotknuteľné.

Desať rokov na pracovnom trhu  ponúkam zo seba to najlepšie. Žiadam, prosím aj žobrem. Som dlhšie číslom v štatistike nezamestnaných ako v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere. Strácam všetky ideály a ubúda aj z nádejí. Aj napriek tomu sa Vás snažím pochopiť a porozumieť, že prečo a kvôli čomu. Neželám Vám karmu ani neposielam Božie mlyny.

hand-648445_1280

Viem, ešte môžem aj sama seba zamestnať, môžem podnikať. A to aj robím. Od rána do večera sa zamestnávam. Niekedy za ďakujem, niekedy za pán Boh zaplať, inokedy za čokoládu, víno či zopár peňazí, no najviac len pre  svoj dobrý pocit. Žiadna čiernota, na to nemám odvahu. Je mi jasné, že za svoj dobrý pocit si nedám opraviť kaziace sa zuby ani nekúpim okuliare na zhoršujúci sa zrak, ani nevymením odchádzajúci notebook a starý mobil, ani si nenašetrím na dôchodok a celkom reálne mi hrozí chudoba. Ale sú aj ťažšie formy chudoby.

V každom prípade, pod nohami mi leží mnoho polien a tehál – skvelý stavebný materiál na vybudovanie niečoho pozitívneho. Takého, aby som sa vždy vedela pozrieť nielen do zrkadla a nezľaknúť sa svojho charakteru, ale aby som v súlade so svojím svedomím dokázala v pokoji prežiť ešte veľa príjemných rokov a aby sa za mňa moje deti nemuseli niekedy, keď sa hodnoty sveta napravia, hanbiť.

A to, ctení zamestnávatelia, moji bývalí, budúci a aj všetci „nemoji“, z celého srdca prajem aj Vám.

 

Ostávam s úctou a láskou

 

Za obrázky ďakujem pixabay.com

Teraz najčítanejšie

Jana Ščepková

ekonómka, mama troch detí, žena jedného muža, kresťanka, zo Záhoria