Horúčka štvrtkovej noci…

Ospalý pohľad na hodinky…Cca 4:00 AM zo štvrtka 24/6 na piatok 25/6… „Čekujem“ twitter, online spravodajstvo na Times & The Daily Telegraph. Začínajú sa objavovať relevantné dáta: Newcastle nad očakávania v prospech Brexitu…Proeurópsky Londýn hlasuje za zotrvanie, ale podpora „Remain“ je tesnejšia ako sa predpokladalo…Na twitteri píše komentátor Dan Hodges: „Začínam si uvedomovať, ako sa musel cítiť Al Gore v roku 2000“…Prichádzajú výsledky z veľkých miest -Manchester, Liverpool a Birmingham, cítiť opatrný optimizmus, že britská rozvaha, umiernenosť a náchylnosť k status quo sa prejaví aj na výsledkoch a krajina zotrvá v Únií.  Nigel Farage dokonca priznáva, že Brexit nebude úspešný, čo následne vezme späť, aby potom znovu potvrdil že kampaň „Leave“ predsa len prehrá…Neskoršie sa ale objavia niektoré regióny na severe Anglicka, kde s veľkou prevahou vedie Brexit. Známy „pollster“ (volebný analytik a štatistik) tweetuje: „Teraz to vyzerá omnoho tesnejšie. Víťazstvo tábora za zotrvanie už nie je isté.“  Misky váh sa nebezpečne vychyľujú v prospech Brexitu. „Tesné. Príliš tesné, aby sa oznámil výsledok, bude to trvať celú noc“.

 Okolo 6 AM je verdikt jasný. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (otázka dokedy bude mať krajina taký názov) sa v pomere 52:48 rozhodlo vystúpiť z Európskej Únie…Šokovaná novinárka tweetuje: „This is f***ng happening!“ Na druhý deň upadám do ťažkej melanchólie, hlavou mi víria pochmúrne myšlienky a pocity (Končí sa konštruktívne obdobie budovania, začína sa rozklad, rozpad a deštrukcia pod rúškom suverenity…Ľudia sa majú príliš dobre, tak ako sa naposledy mali v 20. rokoch 20. storočia, preto začali vymýšľať…Ako nám to mohli Briti urobiť? Kedy Rusi začnú okupovať Pobaltie? Prečo neinvestujú Donald Trump, Boris Johnson aj Wilders do kaderníka?  Atď.) Ponurá nálada postupne opadáva, netreba byť hysterický ani prepadať pesimistickým víziám…Tento blog je však veľmi osobný…

Kde zmizlo staré dobré Anglicko?

V podstate sa považujem sa za anglofila. Mám rád W. Shakespeara, K. Amisa, D. Lodgea, James Bonda, Rolling Stones a Oasis (celý brit-pop)… Britský zmysel pre sarkazmus, nadhľad, ironický humor…Útulnú atmosféru pubov, vibrujúcu energiu hlavného mesta, londýnske mulatky a aziatky, obleky na Saville Row, kamarátske veveričky v Hyde Parku, škridlové domčeky a pokoj malebného britského vidieka, zmysel pre tradíciu & zvyky, symboly monarchie, stáročiami odskúšanú parlamentnú demokraciu a v tejto súvislosti Churchilla, Thatcherovú, Burkeho, aj Camerona!  Na Britoch  som vždy oceňoval miernu a rozvážnu povahu (dnes už ošúchané „KEEP CALM & CARRY ON“). Britská DNA má všetky výhody Európanov a žiadne nevýhody Američanov. V dejinách Európy vždy pôsobili ako stabilizačný faktor, hrádza proti sociálnemu inžinierstvu, pokryteckým revolučným pokusom a totalitným experimentom. O to silnejšie je prekvapenie nad tým, čo sa stalo 23. júna…Zmysel pre stabilitu, rovnováhu, umiernenosť a realizmus sa vytratil!

Za všetkým je psychológia…

Už som spomínal, že mnoho slušných, inteligentných a rozhľadených Britov strednej a staršej generácie uviazlo v sieti falošných sebaklamov a romantických ilúzií. Jednoducho odmietli akceptovať a dynamiku svetového vývoja. Začali lobovať za BREXIT. Staré schémy uvažovania z 19. storočia chceli  preniesť do globalizovaného sveta 21. storočia: „Čaká nás žiarlivá budúcnosť!“ „Oslobodíme sa od európskych okovov!“ „Veľkú Británia privíta nový úsvit!“  Camerona, ktorý trpezlivo vysvetľoval, čo Britániu čaká, aký bude spätný náraz v prípade BREXITU, obvinili zo „scaremongering-u“ (zámerné zavádzanie a strašenie za účelom politických ziskov). Nie, to neboli LEN sebaklamy a romantické ilúzie o znovunadobudnutej suverenite! To bol psychotický, iracionálny odpor voči EÚ, ktorý mal silu náboženského presvedčenia (teda ťažko vyrátateľný). To bol TRANZ!

Precitnutie…

Politici, euroskeptickí publicisti, bežní občania, ktorí hlasovali proti „bruselskej byrokracií“ a „imigrantom z východnej Európy“, však plné vedomie nadobudli veľmi rýchlo. Kapitálové trhy začali prudko klesať, libra padá, finančné domy sa plánujú odsťahovať do Luxemburgu, prípadne Frankfurtu. Škóti (tentokrát celkom pochopiteľne) už oznámili, že môžu požadovať ďalšie referendum o nezávislosti, nedá sa vylúčiť, že to isté urobia Severní Íri. Tento tranz bude veľmi bolieť Britániu a celú Európu. Po ekonomickej, psychologickej, geopolitickej (sic!) stránke. (Výsledky privítal ISIL, Donald Trump, Le Penová, nepochybne aj Putin).

Je až fascinujúce sa pozerať, ako sa v priebehu pár hodín otočil celý diskurz. Z Cameronovho „strašenia“ sa stala realita. Naopak, kampaň za vystúpenie monarchie z EÚ utrpela víťazstvo. Nigel Farage pár hodín po oznámení výsledkov priznal, že  záväzok investovať 350 miliónov libier do verejného zdravotníctva – National Health Service (NHS), ktoré UK posielalo každý týždeň do Bruselu, je vlastne nereálna. Hups!

Boris Johnson vôbec nevyzeral ako triumfujúci bojovník za britskú nezávislosť. Zrazu povedal, že nie je dôvod niekam sa ponáhľať, Cameron má jeho plnú podporu. Hups!

Ako vážení publicisti euroskeptickej orientácie, známi svojou rozvahou, vedomosťami, vráskami múdrosti a striebrom vo vlasoch, zrazu zostali zarazení a zaskočení aktuálnym vývojom. Uchýlili sa k neuveriteľne povrchným a lepkavým klišé ako „Išlo o sviatok demokracie“, „Pohľad do histórie nám dáva dôvod na optimizmus“. Možno si už  uvedomili, že orodovali za detinský, pubertálny experiment, ktorého prvé hmatateľné dôsledky bolo cítiť už pár hodín po ohlásení výsledkov…Hups!

Britské zomieranie na krásu…

Briti sa nechali zaviesť a oklamať. Skupina politických šarlatánov využila prirodzený strach z imigrantov z ostatných častí EÚ (referendum v skutočnosti pre bežných ľudí nebolo o Únií ale o lacnej pracovnej sile z východnej Európy). TOP predstavitelia „LEAVE“ kampane zámerne zavádzali a klamali. Intelektuálna elita, zaľúbená do svojich nostalgických sloganov o žiarivej budúcnosti poslúžila ako užitoční idio…, uhm, pracovníci….Voliči sa zbavili sa jedného z najtalentovanejších politikov 20. storočia. Cameron nebol nikdy „jedným z nich“! Na rozdiel od Borisa Johnsona, ktorý je, človek z ľudu! Vtipný, šarmantný, a vzdelaný – občas povie niečo po latinsky (A to je tak všetko).

Bude to veľmi ťažké, škody z (geo)politického zemetrasenia sa budú odstraňovať roky. Ráno v piatok 24. júna bolo hnusné… Ale napriek tomu som optimista. Británia, ako aj celá Európa to zvládne…Tak ako vždy…KEEP CALM and CARRY ON!

P.S. Je šokujúce ako sa k výsledkom referenda (ne)vyjadruje slovenská politická elita. Okrem F. Šebeja a možno M. Lajčáka (ktorý to má v popise práce) a primitívnych výbojov Borisa K., Mariana K., a Richarda S. Inak som nezaznamenal žiadne fundované stanovisko, hlbšiu myšlienku, alebo postoj, ktorý by odrážal vedomosti v medzinárodnej problematike, celoeurópsky presah, znalosť histórie a geopolitiky…Mechanické a kŕčovité frázy premiéra len odzrkadľujú jeho neschopnosť a neochotu oprostiť sa od provinčnosti a malicherností domáceho piesočku…