Denník N

O siedmich papierikoch (prihlášková groteska v dvoch dejstvách)

Som matkou maturantky.
Okrem toho som triednou učiteľkou ďalších 28 maturantov oboch pohlaví.
Či chcem alebo nie, nedá sa jej vyhnúť.
Prihláške na vysokú školu.

Osoby a obsadenie:
Maturantka
Matka maturantky, triedna učiteľka (dvojúloha)
Tvorca
Systém
Teta na pošte
Banka
Sedem papierikov

Dejstvo prvé: Prihláška na štátne univerzity v Bratislave.
Dve ekonomické fakulty a jedna matfyzácka.
Na stránke oboch univerzít pomerne ľahko nájdeme elektronickú prihlášku rovnakého tvaru, farby i vône. Bodajby aj nie, majú toho istého Tvorcu.
Celkom sa tomu poteším, aspoň to pôjde na druhý a tretí raz rýchlejšie.
Jejdanenky, potešíme sa, známky nemusíme pracne vypisovať z vysvedčenia, stiahne nám to aj z elektronickej žiackej knižky.
Akurát to musíme celé prepísať. Systém nepozná princíp osemročného gymnázia, a tak tam máme len piaty a šiesty ročník, ktorý je v skutočnosti prvý a druhý stredoškolský. Ale dobre, nie som hudravý typ. Poctivo to vymažeme a opätovne nahodíme podľa vysvedčení.
Správanie treba vyhodiť, to nechcú. Koho už len na vysokej zaujíma, že ste slušný človek, že? Ich vlastne nezaujímajú ani tie ostatné známky, ale v písať ich tam musíte, keď už tú tabuľku Tvorca raz vymyslel.
Výborne, teraz už len podať.
Ale no taaak. Systém kričí CHYBA. Nezadali ste najvyššie ukončené vzdelanie.
Mám zlý pocit z každej čiernej mačky, čo mi prejde cez cestu, sotva nájdem odvahu dopísať do kolónky úplné stredoškolské. Maturita je až v máji, čo ak to zakríkneme? No Systém je neúprosný, dokonca vytasil do zbrane červené písmo.
Pýta sa nás: Naozaj to chcete takto odoslať? Prečo som taká nervózna, keď klikám áno?
No dobre, tak už máme hotovo.
Vlastne nie. Najprv musíme tých päť strán vytlačiť.
A zaplatiť. Na nutné výdavky s prijímačkami. Pozvánky, prospekty, ba aj Systém iste vyžaduje každý deň teplú večeru.
Pohybuje sa to okolo 30-35 €, podľa typu školy. Ale len ak si to nahodíte sami, lenivci si priplatia od 40-50 €. Kto chce byť právnikom alebo medikom, tak či tak musí obetovať viac (hádam si to raz vynahradí na klientoch).
Ozaj, nesmieme zabudnúť na výpis z účtu kvôli úhrade. Papier č. 6 priložte k tým piatim. Nonono! Neopovážte sa behať na poštu, tam by nám z tých evríkov stiahli poplatok. To by sme neboli kamaráti.
Takže už len zbaliť do obálky a poslať.
Vlastne ešte nie. Maturanti musia s vytlačenou prihláškou zájsť do školy za triednym učiteľom, nech ju overí. Čo na tom, že je tá krásna pečiatka zbytočná? Aké tam známky, môžete mať aj štvorky. My, hrdé vysoké školy, si aj tak urobíme svoje testy. Len to pekne skontrolujte, podpíšte a čušte, vy tam na strednej.
Navyše, štemplík patrí na stranu č. 3, na ktorej nie sú okrem podpisu študenta žiadne iné údaje. Škola teda potvrdí prázdny papier. Bianko. Ostatné papiere si dotvorte, ako len chcete.
Takže – teraz to už pošleme.
Vlastne ešte nie. Chcú aj životopis.
S tým majú naši stredoškoláci zvyčajne najväčší problém. (Mami, o čom mám písať? Mám už tri riadky. O základke, gymnáziu a letnej brigáde v bufete. Dám tam aj krúžok paličkovania?)
Všetky podstatné údaje sme už síce raz nahodili do prihlášky, ale to nevadí. Prijímaciu komisiu iste zaujíma, že štrikujete nádherné svetre, a aj papier č. 7 sa do veľkej obálky pohodlne zmestí.
Už to môžeme poslať?
Hurá. Už.

Čistý čas:
a) Elektronická prihláška – prvýkrát, kým sa zorientujete: 30 minút, druhýkrát tá istá škola, ale iná fakulta: 5 minút (vaše údaje sa len skopírujú), tretíkrát iná škola: 10 minút (treba sa opäť zaregistrovať, ale už ste so Systémom priatelia, takže vás ani jeho červené upozornenia nevyľakajú).
b) Banka – do tej sa už dneska nechodí, máte mať internetbanking a hotovo. Za 10 minút aj s tlačou.
c) Životopis – pol strany veľkosti A4 – povedzme, že za 20 minút (vrátane tlačenia a skajpovania s kamoškou).
d) Škola kvôli pečiatke + pošta kvôli odoslaniu papierov, ktorými ste vlastnoručne nakŕmili Systém: 1 pracovný deň.

Dejstvo druhé: Prihláška na štátnu univerzitu v Brne.
Vraj sa tam hlási pol Slovenska. Ktovie prečo. Skúsime to na jednej z ekonomických fakúlt.
Stránka školy, elektronické prihlasovanie, klik.
Zaregistrujeme sa. Jupí, slovenských študentov majú za svojich, nie za zahraničných, to ma teší. Nechcú žiadne známky, žiadne životopisy, len bežné osobné údaje a názov strednej školy.
Na prijímačky môžeme prísť aj do Bratislavy, ak chceme.
Klik, podané.
Ešte platba. Za 400 českých korún, bajočkom 15 evríkov. Portál nás okamžite navedie na platbu, nech sami nezadávame tie strašne dlhé IBANy, ktoré vyžadujú okuliare či tabletku ibalginu.
Tlačiť netreba nič. Ani prihlášku, ani potvrdenie o platbe, všetko už majú vo svojom Systéme. Len príďte a urobte skúšky.
Čistý čas: 15 minút.

Vnútorný hlas ma karhá, prepána, čo toľko frfleš? Keď si sa pred rokmi hlásila na vysokú ty, mohla si si podať len jednu prihlášku a dosť. A musela si ju vypisovať paličkovým písmom, nie ako teraz, keď všetko urobí mašinka. Potom si si musela vystáť rad u doktora, ktorý ti tam bachol pečiatku, že si schopná čohokoľvek. Dnes ideš len na poštu a si z toho paf. A vôbec – ktovie, čo sú to za školy v tých Čechách. To máš ako s benzínom, iste budú nekvalitné, keď sú také lacné.
A tak mlčím.
Chápem, že pre univerzity je to jeden zo zdrojov financovania, tak prečo nevyužiť dopyt po štúdiu, najmä keď s tým majú na študijnom toľko roboty.
A vôbec, načo si tí študenti dávajú toľko prihlášok? Mali sa lepšie učiť, to by sa dostali na tú svoju vysnívanú na prvý šup.
Našťastie, moje druhé dieťa maturuje až o sedem rokov. Máme kopec času. Preventívne však začneme písať životopis už teraz.

PS: Pri písaní tohto textu nebolo ublížené žiadnej prihláške.

Staršie články autorky nájdete aj na blogu Sme.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie