Denník N

Súmrak nacionalizmu

Nárast podpory nacionalizmu je len prejavom jeho úpadku. Pokiaľ bude táto podpora dostatočná pre jeho návrat do exekutívy, úpadok nacionalizmu sa prejaví úpadkom štátu.

Márna snaha, svet sa zmenil a svetové politické systémy táto zmena ešte len čaká. Žijeme vo svete revolúcií, ktoré s bohorovnosťou prehliadame. Technologická revolúcia nám umožňuje ignorovať tú demografickú, sociálnu, či environmentálnu. Prestretý stôl  globalizovaného sveta dával zabudnúť na globálny rozmer jeho problémov. Pripomenuli sa nám až tvári v tvár neudržateľnosti zaostávajúcich politických modelov 19. storočia. Nebývalá spoločenská dynamika má svoje zákonitosti, ktoré začínajú ovplyvňovať aj súčasný politický systém. Oživenie nacionalizmu je  len akútnym prejavom jeho neudržateľnosti. Je v defenzíve proti spoločenským zmenám, ktoré popierajú jeho ďalší význam.

Podstata národných štátov ako ich dnes poznáme bola výsledkom romantických predstáv intelektuálnych elít minulosti. Evolúcia politických systémov je vždy pomalšia ako tá spoločenská. Politický systém pochopiteľne nevie držať krok so spoločenskou premenou a vždy zaostáva. O to viac, keď  je premena tak dynamická ako dnes. Len politické revolúcie menia systém s cieľom dosiahnuť aj spoločenskú zmenu. Keďže štáty a ich identita boli budované na národnom princípe a tento stav je zmenou vonkajšieho sveta neudržateľný,  nacionalizmus sa vo svojej defenzíve stáva agresívnym, aktívnym a teda viditeľným a atraktívnym.

Kríza nacionalizmu sa však najviac odhalí pri pohľade na tváre jeho predstaviteľov. Pri jeho vzniku boli nositeľmi vrcholné elity národov. Dnes sú jeho predstavitelia naprieč svetovým poriadkom zväčša, jemne povedané, intelektuálne vyprázdnení. Takí sú aj jeho voliči. Nevidím nacionalistu, ktorý by mal schopnosti a kompetencie na riadenie štátu bez negatívnych dôsledkov pre jeho obyvateľov. Na zmierlivejšie hodnotenie je treba priznať, že v globalizovanom svete to s týmto presvedčením objektívne ani nie je možné. Nacionalizmus nie je kompatibilný s dnešným svetom a už vôbec nie so svetom zajtrajška.

Politickí predstavitelia tejto ideológie sú denne konfrontovaní so zmenou reality sveta okolo nás a v záujme zachovania príťažlivosti svojej ideológie museli skĺznuť do pasce populizmu. Nadobudnutím populistickej formy sa nacionalizmus stal viditeľným a hlučným. Vyvolalo sa tým zdanie, že je stále aktuálny. Muselo by ale dôjsť k deštrukcii globalizácie, aby mal nacionalizmus opäť svoj pôvodný význam. Toto je cieľom jeho reprezentantov. Nemyslím, že im dochádzajú negatívne následky, ktoré robia z tejto vízie utópiu.

Národné štáty predstavujú hmatateľný výsledok romantického nacionalizmu a zrejme pretrvajú v tejto forme aj naďalej. Myslím na hranice. Avšak obsah a ideologický koncept národného štátu sa práve teraz mení preformulovaním spoločenskej zmluvy na zabezpečenie kompatibility s vonkajším dynamickým svetom. Tam kde to nepôjde, aj vďaka populizmu politikov a stále väčšej obmedzenosti voličov, bude štát v úpadku. Už nedokáže ponúknuť kvalitnú verejnú službu za rozumnú cenu. Zlyhanie štátu v tejto jeho základnej funkcii prinesie aj možnú zmenu jeho formy. Stále myslím na hranice.

Preto ak chceme zachovať národný štát čo do formy, musíme sa zmieriť so stratou jeho národného obsahu. Štát, ktorý to nedokáže, bude nasledovné dekády v úpadku prinášajúcom konečný rozvrat tradičného spoločenského poriadku. Všetko v záujme zachovania národnej identity. Resuscitácia nacionalizmu tak vo výsledku povedie len ku koncu národného štátu v jeho súčasnej podobe. Bude to však cesta zbytočne dlhá a bolestivá, na ktorej konci nebudeme mať národný tím, ktorému by sme fandili na štadiónoch a ani kultúru, ktorá je jedinou podstatou národného sebavedomia.

Teraz najčítanejšie