Denník N

Útoky v Istanbule – čo na to Turci?

Letisko Ataturk v Istanbule
Letisko Ataturk v Istanbule

Za Turecko sa nemodlite (Do not #PrayTorTurkey), radšej vyzývajte svoje vlády, aby tlačili na Erdogana,“ hovorí jeden z miliónov tweetov v súvislosti s bombovým útokom v Istanbule. V Turecku za posledný rok pri teroristických útokoch zahynulo už vyše 290 ľudí. Na letisku Ataturk v utorok, 28. júna večer, to bolo 43 ľudí. Vyše 200 bolo zranených.

O útokoch počul alebo čítal takmer každý, tradične sa aj v našich končinách citovali prevažne svetové agentúry a najväčšie médiá. O čom ale hovoria samotní Turci a na čo sa zameriava turecká tlač a televízia?

V čase tesne po výbuchoch hlásili Turci výpadky internetu a prístup na sociálne siete bol zablokovaný. Pre média bol vydaný zákaz o udalosti informovať. Provládne denníky tak 29. júna vyšli s titulkami, ktoré o útokoch na istanbulskom letisku nehovorili takmer (niekedy vôbec) nič. Ide o tradičný postup tureckých úradov, v nepochopiteľnej snahe zabrániť toku informácií. Oficiálne ide vždy o bezpečnostné dôvody.

Akşam Gazetesi

Rozhorčenie spôsobili aj zákonodarcovia: turecký parlament, ktorého väčšinu tvoria poslanci vládnej strana strany AKP (Spravodlivosť a rozvoj), včera zamietol návrh opozície na začiatok vyšetrovania útokov. Rovnako kontroverzné bolo v tejto súvislosti aj rýchle obnovenie prevádzky letiska. Bezpečnostní analytici a kriminalisti sa pre viaceré agentúry vyjadrili, že je neštandardné, aby sa po tak masívnych výbuchoch a na miestach, kde zahynuli desiatky ľudí, spustila prevádzka po niekoľkých hodinách. Letisko v Bruseli, kde si útoky v marci vyžiadali 32 obetí, bolo čiastočne sprevádzkované až po 40 dňoch (hoci škody v priestoroch boli značnejšie).

Na obrovskom letisku

Domáci terminál letiska Ataturk (airkule.com)

Tretie najväčšie letisko Európy a jedenáste najväčšie na svete je obrovským kolosom, ktorým len v roku 2015 prešlo 60 miliónov pasažierov, denne vyše 164 tisíc ľudí. Do priestorov letiska sa nedostanete bez toho, aby ste prišli detektorom kovov, do odletovej haly navyše ďalším. V porovnaní s kontrolou na letiskách v Únii ide skutočne o omnoho dôkladnejšiu záležitosť. Cestujúci kvôli kontrolám trávi na Ataturkovom letisku v radách vždy veľa času. Preto boli aj útoky na letisko v Istanbule iné, ako napríklad v Bruseli: jeden z útočníkov sa najprv odpálil pri vstupe na letisko, následne ďalší dvaja útočníci využili chaos, ktorý prvý útok sprevádzal a dostali sa do priestorov hál. „Letisko je úplne v normálnom režime, nikde ani známka po útokoch,“ napísala mi dnes známa, ktorá z Ataturkovho letiska letela v ranných hodinách.

Medzinárodný terminál letiska Ataturk (gecce.com)

Je ťažké prestaviť si chaos, ktorý sa na letisku podobných rozmerov strhne v takejto situácii. Letiskom Ataturk som prechádzala desiatky krát a najmä v poslednom období bol pohyb pre všetkých omnoho ostražitejší. Stalo sa mi, že som bola svedkom akejsi roztržky pasažierov a ochranky. Keď ľudia zrazu začuli krik, z ničoho nič sa strhla panika a cestujúci začali utekať a hnali sa na všetky strany. V skutočnosti sa nič nestalo, je ale pochopiteľné, že kvôli bezpečnostnej situácii v krajine mohli byť podobné incidenty na letisku rutinou.

Mnohí Turci skutočne – najmä posledný rok – žijú v nepretržitom strachu. Cestovanie v hromadnej doprave je často napäté, mnohí – ak môžu – sa jej radšej vyhýbajú. Na tradične preplnené miesta, ako sú nákupné zóny, či námestia chodieva stále menej a menej lokálnych obyvateľov. Terorizovaniu bežných ľudí sa rozširovaním strachu v krajine darí tak, ako nikdy predtým.

Kto je za útokmi?

Premiér Yildirim sa včera (29.6.) nechal viackrát počuť, že dôkazy, ktoré majú tureckí vyšetrovatelia k dispozícii, naznačujú, že za útokom mohli byť militanti z organizácie Daesh (ISIS). Samotná organizácia sa však doteraz k ani jednému z útokov v Turecku neprihlásila. Súdiac z „výkonov“ v iných častiach sveta, kedy sa organizácia k svojim aktivitám ani pri akciách menších rozmerov neváhala prihlásiť, ostávajú obyvatelia Turecka podozrievaví.  Na druhej strane, provládne médiá špekulovali o tom, či Daesh vysiela krajine signál a varovanie po tom, ako sa Ankare opäť podarilo naštartovať donedávna zmrazenú komunikáciu s Ruskom a Izraelom. Práve tieto krajiny majú údajne plánovať spoločné operácie v Sýrii.

Fuat Avni, turecký whistleblower a microblogger, ktorý od roku 2014 zverejňuje detailné informácie z okruhu AKP a jeho účet sledujú takmer 3 milióny používateľov (avšak v posledných mesiacoch prišiel o časť kredibility a Turci mu vyčítajú nešpecifickosť a mylné informácie) varoval pred útokmi niekoľko hodín skôr, ako sa odohrali. Nebol však jediný. Americká ambasáda upozorňovala na zvýšené riziko svojich občanov, nachádzajúcich sa v Turecku, ešte v pondelok a o varovania 20 dní pred útokom zaslala štátnym inštitúciám infromáciu údajne aj turecká spravodajská služba.

Deň po útoku vysvetľoval Fuat Avni súvislosti útokov. Podľa neho je Turecko liahňou bojovníkov Daesh-u: „O tréningových centrách vo svojich okresoch majú informácie všetci starostovia z radov AKP,“ písal po polnoci. Priamo štátni zamestnanci sa majú podľa neho podieľať na zásobovaní takýchto centier, o liečbu zranených teroristov, či o ich vhodnú prípravu na boje. Obvinenia sú značné, dôkazy neexistujú.

Dovolenka v Turecku?

V krajine poklesla návštevnosť v porovnaní s minulým rokom o 35 percent, a to najmä v súvislosti so zhoršenými vzťahmi medzi Moskvou a Ankarou, ale aj kvôli narastajúcemu strachu dovolenkárov o vlastnú bezpečnosť. Pre Slovákov je Turecko v posledných rokoch rovnako atraktívnou dovolenkovou destináciou.

Medzi tureckými priateľmi som si na sociálnej sieti urobila menší prieskum. Pýtala som sa na to, čo by poradili zahraničným turistom,  ktorí si svoju letnú dovolenku plánujú v Turecku. Odpovede boli dvojaké. Jedni stáli na pozitívnej strane: „Poradil by som im, aby zájazdy nerušili. Strach je presne to, o čo sa (teroristi) snažia,“ napísal Deniz. Druhí boli omnoho opatrnejší a skeptickejší: „Zrušte ich (dovolenky)!,“ jednoznačne odpovedá Irem, „viac ako v súvislosti s nebezpečenstvom by som chcela, aby ste to videli ako trest pre našu … vládu.“

Obyvatelia sú polarizovaní nielen v súvislosti s útokmi, či názorom na prebiehajúce boje proti kurdským ozbrojencom z PKK, no najmä pri podpore prezidenta. Ten ostáva kľúčovou osobou v štáte, ktorý stále nedokáže zabezpečiť svoju základnú úlohu, a tou je bezpečnosť obyvateľstva. V súvislosti s teroristickými útokmi posledného roka nebol odvolaný žiadny vysoko postavený funkcionár a obviňovanie stále padá na „cudzokrajných páchateľov, ktorí sa snažia rozvrátiť republiku.“ Je však faktom, že teroristické útoky sa nanešťastie stávajú súčasťou života v krajine.

Mapa 20 teroristických útokov v Turecku od roku 2015 (jamesinturkey.com)

 

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk