Denník N

Zvýšenie kvality v školstve: platy sú iba polovica cesty

Diskusia o dôležitosti zvýšenia kvality školstva na Slovensku sa postupne zúžila predovšetkým na debatu o platoch učiteľov. Tie sú totiž dlhodobo najnižšie spomedzi všetkých krajín OECD, klubu 34 ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta. Byť učiteľom by nemala byť obeta a nástupné platy by nemali odrádzať schopných vysokoškolákov od učiteľskej profesie. Efektívne zvýšenie platov, predovšetkým nástupných, je teda potrebné.

Nie je to iba o platoch

Už dlhú dobu čítame o tom, ako ešte stále máme školstvo postavené na memorovaní, ktoré nereflektuje zmenenú dobu a potrebu ovládania práce s informáciami a dostatočne nepodporuje kritické myslenie. Slovenskí žiaci sú v medzinárodných meraniach, napríklad PISA, veľmi nízko a dokonca narastá aj rozdiel v socioekonomickom zázemí. Bohatšie rodiny totiž ľahšie nahradia horších učiteľov, takže kvalitnejší učitelia pomáhajú najviac práve tým najchudobnejším. Potreba šikovných ľudí v školstve je teda samozrejmá. Ako ju docieliť? V nedávnej diskusii o školstve vyvstal názor, že zvýšenie platov je nutné, ale nie dostatočné riešenie. Zároveň treba nevyhnutne zlepšiť prípravu a zaistiť väčšiu kvalitu učiteľov.

Ako upozorňuje Peter Farárik, „slovenské školstvo nie je pre mladých a následky tohto stavu už čoskoro pocítime […] Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva poklesol v rokoch 2009 až 2014 počet mladých učiteľov do 30 rokov o 35%. (počet učiteľov do 25 rokov poklesol dokonca až o 60 %). Počet učiteľov nad 60 rokov v tomto období naopak narástol až o 71%“ Debata o zvýšení platov je nesmierne potrebná, predovšetkým kvôli možnosti odmeňovania lepších a prilákania nových učiteľov, ako píše aj Inštitút vzdelávacej politiky.

Mladých treba vedieť prilákať, no iba to kvalitu nezaručí. Ako upozorňuje analýza od The Economist, peniaze v školstve sú menej dôležité, ako si myslíme. Kvalita učiteľov je práve to, čo ovplyvňuje úspešnosť žiakov v škole najviac. Napríklad, v spomenutom rebríčku OECD je Fínsko, krajina, ktorá je dlhodobo vzorom v kvalite svojho vzdelávacieho systému, nachádza sa však na úplnom priemere platov učiteľov. Potrebná kvalita sa, podľa analýzy, nedosiahne iba jednoduchým ‘hiring and firing’ a teda prepúšťaním slabších a najímaním nových učiteľov, bez toho aby sa adresovali spôsoby, akými učitelia učia. Štrukturálne zmeny v školstve (síce tak zúfalo potrebné v tom slovenskom) teda nebudú mať veľký vplyv na samotné výsledky žiakov, pretože tu najviac záleží na tom, čo sa deje v triedach. A na to treba aj učiteľov naučiť, ako lepšie učiť.

Kritická masa?

Ako vždy, keď sa požaduje nová zmena, je potrebná určitá vrstva ľudí zvnútra, kritická masa, ktorá postupne dá veci do pohybu. Na spomínanej diskusii sa všetci zúčastnení zhodli na tom, že práve tá kritická masa učiteľov, kreatívcov, ktorí chcú a vedia školstvo zlepšovať zvnútra, na Slovensku chýba. Podmienky v školstve priam zabraňujú jej vytvoreniu, a preto sú takým zásadným krokom práve nástupné platy a možnosť individuálneho ohodnotenia.

Treba však mať na pamäti, že učitelia nie sú superhrdinovia a je určite nefér žiadať od nich nemožné. Tu sa preto žiada spomenúť aj veľmi extrémne prípady, v ktorých sa učitelia ocitajú. Ako napríklad pripomenul list učiteliek z východného Slovenska. Okrem radu iných problémov spomenuli aj fakt, že väčšina kurzov “z kreditného vzdelávania je totižto absolútne bezúčelná a takmer nič inovatívne sa tam učiteľ nedozvie [a] namiesto relaxu a času na odpočinok a tak prepotrebnú psychohygienu [sú] teda otrokmi kreditov.” Nevedia, ako najlepšie motivovať neprispôsobivých žiakov: “Urobte pre nás kurzy ako ich učiť, my to za týchto okolností a za takýchto podmienok nevieme.

Tento list ukazuje, že slovenskí učitelia sú často nedostatočne prakticky pripravení na výzvy, ktorým musia v triedach čeliť, musia sa učiť za pochodu a hlavne riešiť komplexné problémy, ktoré sú často nad ich sily a hlavne kapacity. Ukazuje to však aj nutnosť venovať lepšej príprave učiteľov, aby boli noví pripravení lepšie a tí pracujúci mali možnosť sa stále zlepšovať. Ako zhrnula spomenutá analýza, byť vynikajúcim učiteľom totiž nie je dar ale zručnosť, ktorú sa dá zdokonalovať.

Na záver by sme preto radi ukázali aj pozitívny príklad z prípadovej štúdie, ktorú vypracoval CVEK, zo školy v Hejökeresztúru (z nízkopríjmovej oblasti Slovenska), ktorá sa zapojila do Komplexného inštrukčného programu. Táto škola ukázala, že zmenou prístupu učiteľov bolo možné dosiahnuť dobré výsledky aj v statusovo zmiešaných triedach, “bez systematickej zmeny školského systému, či zmeny učebných osnov, čím ukazuje, že čakanie na obsiahlejšiu reformu školstva nie je dostatočným argumentom pre konzervovanie aktuálneho štát quo na školách.” Nejde pritom v žiadnom prípade o odpoveď na komplexné problémy v slovenskom školstve. Predstavuje to však inšpiráciu a predovšetkým jeden z možných nástrojov pre učiteľov, ako lepšie učiť a motivovať žiakov. Je to zároveň aj príklad toho, ako sme už spomenuli, že učenie je zručnosť, a preto sú (popri férovejšie nastaveným platom) tak potrebné kurzy, školenia a semináre, ktoré odpovedajú reálnym potrebám učiteľov a posunú ich ďalej.

Iniciatíva slovenských učiteľov prvého júla v Bratislave protestuje a my píšeme o tejto téme ako zahraniční študenti práve preto, že si nesmierne vážime dobré vzdelanie a chceme podporiť učiteľov, ktorí bojujú za lepšie školstvo na Slovensku. Radi by sme preto prispeli do tejto diskusie pretože veríme, že sa netreba spoliehať len na učiteľov, ktorí si vyštrajkujú a vyprotestujú väčšie platy. Treba zapojiť tých, ktorým na tom záleží. Žiakov, študentov, mladých ľudí, rodičov a každého, kto dúfa v lepšiu budúcnosť na Slovensku. Vzdelanie je totiž obrovská časť cesty k nej.

Daniela Kellerová, (ed.) Lucia Grajcarová, z organizačného tímu Iniciatívy zahraničných študentov za lepšie školstvo.

Teraz najčítanejšie