Prečo pri vlakoch zadarmo začnem chodiť autobusom
Vždy som veľmi rád cestoval vlakom. Napríklad tento rok, skrze rôzne cesty som vlakom precestoval desaťtisíce kilometrov. Doma aj v zahraničí. Som študent zahraničnej vysokej školy, no bohužiaľ aj čiastočný invalidný dôchodca. Nápad s vlakmi zadarmo pre študentov aj dôchodcov mi môj zdravý rozum zakázal prijať.
Nebudeme sa tu radšej baviť o ekonomických dopadoch a dôsledkoch, to je akoby sme sa učili malú násobilku s deťmi na prvom stupni základnej školy. Nemusíme si ani pripomínať výstižný highlight posledných dní, keď sme sa dozvedeli, že České dráhy a.s., zarobia denne na koženkových vagónoch, v našich bezplatných vlakoch, 200 tisíc CZK denne.
Vlakmi síce cestujem často a veľmi veľa, za vecami príjemnými aj nepríjemnými, mám ich rád a bude tomu tak naďalej. Skúsil som si rýchlovlaky, aj ruské lôžka a „plackarty“ so samovarmi. Majú svoje čaro, zdajú sa mi pomerne bezpečným dopravným prostriedkom a v našich končinách nestojí cestovanie nimi ani tak veľa. Napríklad pre takého Nemca či Brita hotový raj.
Vždy, keď som vo vlaku sedel, najmä za posledný rok, som sa snažil hromžiacim a nespokojným ľuďom oponovať. Trasu Prešov – Bratislava som, nie svojou vinou, absolvoval 37x tam a spať za necelých 10 mesiacov. Nikdy, podotýkam nikdy, môj vlak neprišiel do cieľovej stanice včas.
Zažil som cestujúcich, ktorí kričali, nadávali, trieskali do stolov a oháňali sa súdmi. Až na jeden prípad nás nikto nikdy neodškodnil. Lebo predpis A, potom zase B a nakoniec C. Na každé pre, existuje svoje proti. Pri pohľade z okna na trať pri Púchove som z každej strany počúval prečo, prečo sú ešte len tu, prečo tak pomaly a kto sa nabalí ako prvý a najmä kedy. Hovorím o modernizácii na závratnú rýchlosť 160 km/h, ktorá je spolufinancovaná z operačného programu Doprava.
Zažil som ľudí, ktorí častokrát bezdôvodne a drzo osočovali vlakový personál, ba dokonca aj rušňovodičov. Zákutia ľudskej povahy sú nekonečné a ľudia vždy prekvapia. Vo vlakoch väčšinou v negatívnom zmysle. Aj keď som väčšinu ciest strávil v IC vlakoch, viem, aké to je aj vo vlakoch, na ktoré sa toto miliónové opatrenie (vo viacerých zmysloch i ohľadoch) vzťahuje.
Aj keď toto opatrenie už platí, nerozhodol som sa ho využiť, aj keď mi zo zákona patrí. Povedal som si, že radšej, ak ešte budem nútený, pôjdem IC vlakom, Regiojetom či zaplatím za rýchlik. Nielen kvôli dobrému pocitu, osobnej revolte či ľuďom, ktorí ma na stanici či vo vlaku obsluhujú.
To som si povedal tesne predtým, ako opatrenie začalo platiť. Odhliadnuc od všetkých, podľa mňa katastrofálnych ekonomických dopadov, to má aj svoj ľudský a komfortný rozmer. Ak si chcete v súčasnosti kúpiť lístok až na stanici, tak by ste mali prísť aspoň pol hodinu pred odchodom vlaku. Ak nie, tak máte smolu, lebo aj ženy a muži v pokladniciach sú iba ľudia a nie stroje a nedokážu sa mihnutím prsta naklonovať. Ak ste rátali s tým, že aj v sobotu bude vlak prázdny, prihliadnuc, že nejde o hlavný ťah, tak omyl. Vlaky sú plné. Ráno, aj večer. Osobné aj rýchliky. Pocit, že nechcete byť sardinkou, už v beztak chabom komforte, sa stráca úplne.
Minule som bol na autobusovej stanici, kde bežne plný autobus študentov z Prešova do Košíc, odchádzal prázdny. A za ním ďalšie a ďalšie, s výnimkou obcí, kde vlaky nejazdia. Aspoň zatiaľ.
Tak som si povedal, že grotesku, ktorú nám štát pripravil, si dovediem sám do dokonalosti. Auto zatiaľ nemám, tak začnem jazdiť autobusmi. Aj keď ich nemám rád, ale skúsim to. Možno budeme s vodičom sami dvaja, ale bude to stáť za to. Pridáte sa?
P.S.: V kútiku duše stále verím, že zdravý rozum, ekonomické myslenie a ľudská snaha o dôstojnosť zvíťazia. Neviem presne kedy, ale predsa.
Foto: autor
