Denník N

Farage zdúchol ako gáfor

Nigel Farage
Nigel Farage

Farageovi som fandil, i keď som jeho zásadný postoj k EÚ nezdieľal (a preto som v EP nevstúpil do jeho frakcie) a teraz ma sklamal, lebo povzbudil tých, ktorí nesú zodpovednosť za to, že posledné roky sa únia potáca od krízy ku kríze.

Celý svoj politický život sa Nigel Farage snažil o to, aby Veľká Británia vystúpila z EÚ. Jeho vystúpenia v Europarlamente, keď nakladal Barrosovi a van Rompuyovi a neskôr Junckerovi sú legendárne. A pravdivé. Spolu s Borisom Johnsonom bol jednou z dvoch tvárí brexit-kampane a nakoniec, 23. júna tohto roku sa míľovým krokom priblížil k svojmu životnému cieľu – v referende sa väčšina Britov vyslovila za brexit. Píšem Farage sa priblížil k svoju cieľu a nie, že ho dosiahol, a to preto, že k vystúpeniu chýbajú ešte dva kroky – podanie žiadosti o vystúpenie z EÚ (aktivácia článku 50) a ukončiť výstupové rokovania. Teraz abdikovať z čohokoľvek je fatálne.

Ak už nič iné, dáva to obrovský vietor do plachiet eurooptimistom, teda tým, ktorí sa snažia o stále viac integrácie, stále viac kompetencií do Bruselu, stále viac centralizácie a stále viac Európy. Teda tí, ktorí sa snažia o „ever closer union“ (stále užšiu úniu). Takto aj prebiehala dnešná debata v Európskom parlamente. V podstate všetci rečníci sa zhodli v tom, že existujúci stav je neudržateľný a že ho treba meniť. Juncker, Schulz a spol. tvrdia, že treba pokračovať v integrácii a práve Faragovým odstúpením (aj Johnsonovým, ale tam išlo o zradu jeho šéfa kampane Govea) sa cítia vo svojej pravde potvrdení.

Od Faraga samozrejme nikto nečakal, že sa musí ďalších 20 rokov venovať Británii, že musí byť národohospodár, že on musí byť tým osvieteným vodcom, ktorý Britániu povedie k svetlejším zajtrajškom. Ale rozhodne sa od neho čakalo, že v tomto búrlivom období on bude tým stabilizujúcim prvkom, ktorý dá Britom dobrý pocit a nádej, že sa rozhodli správne. A tak to v utorok v Europarlamente dostal riadne vyžrať, zgustli si na ňom všetci eurohujeri a azda najlepšie to vystihol Juncker „žiariaci brexit-hrdinovia včerajšku sú tragickými hrdinami dneška“.

V samotnej Británii to vidia kľudnejšie. Konzervatívci si začali vyberať svojho nástupcu a veru majú z čoho. Obzvlášť dve dámy (terajšia ministerka vnútra Theresa May a terajšia štátna sekretárka na ministerstve energetiky Andrea Leadsom) majú dobré predpoklady byť plnohodnotnou nástupkyňou Margaret Thatcherovej. Britský minister financií Osborne sa nechal počuť, že po vystúpení Británie z EÚ navrhne znížiť daň z príjmu právnických osôb na 15%, plánuje sa obmedzenie prisťahovalectva, obmedzenie sociálnych dávok pre osoby, ktoré v Británii nežijú a tak ďalej. Briti sa každopádne budú musieť posnažiť, s ich ekonomikou to nevyzerá najružovejšie. A nepomohlo by ani zotrvanie v EÚ, brexit len možno celý proces urýchli a odkryje, že Británia potrebuje odvážne reformy ako soľ.

Skutočný problém má však EÚ, teda zvyšných 27 krajín. Ak sa presadia eurohujeri, čomu Johnson a najmä Farage svojimi rezignáciami výdatne napomohli, bude sa pokračovať v marazme. Brusel bude naďalej bojovať o viac kompetencií, viac integrácie, o „ever closer union“. Kto bude namietať a kritizovať, bude za extrémistu, nacionalistu, nie dobrého Európana (a samozrejme nerozumie geopolitike) a EÚ sa bude naďalej potácať od krízy ku kríze. Európa trestuhodne nevyužije príležitosť vrátiť sa späť k pôvodnej myšlienke o voľnom pohybe tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Vystúpenie ďalšej krajiny bude len otázkou času.

Samozrejme vystúpenie platiacej krajiny. Krajiny, ktoré sú netto príjemcami alebo krajiny eurozóny, ktoré vďaka Draghimu a zničujúcej politike ECB (výkup štátnych dlhopisov, nulové úroky) môžu robiť dlhy, ktoré by inak robiť nemohli, určite vystupovať nebudú. Budú sa hrať dovtedy na dobrých Európanov, kým to tých platiacich Európanov neprestane baviť.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.