Denník N

Príbeh z krajiny hmly a rybárskych lodí

4.7.2016, Knižnica pre mládež mesta Košice
4.7.2016, Knižnica pre mládež mesta Košice

Milovníkov  španielskej literatúry istotne poteší tradičný literárny festival Mesiac autorského čítania, ktorého mimoriadnym hosťom je toho roku Španielsko. Krajina, ktorá má bohatú kultúrnu tradíciu, pričom literatúra je mimoriadne zaujímavá.

Návštevníci festivalu majú možnosť  stretnúť 31 najvýznamnejších španielskych autorov  rôzneho žánrového zamerania. Básnikov, prozaikov, autorov kriminálnych románov i tvorcu obľúbeného komiksu . Ďalším bonusom návštevy festivalu  je možnosť sa preniesť spolu s autormi    do veľmi odlišných regiónov Španielska a labužnícky vstrebávať  ich  jedinečnú atmosféru.

Ochutnávka prvá:

Provincia Galícia

Autor – Domingo Villar.

Domingo Villar je predstaviteľom súčasnej mladšej generácie španielskych autorov. Pochádza z Galície a žije v súčasnosti v Madride. Je tvorcom filmových a televíznych scenárov a spolupracuje na množstve publikácií. Už od detstva je jeho život spojený so svetom vinárstva, pracuje tiež ako gastronomický kritik pre rádio Cadena SER.

Vo svojom debute Ojos de agua (Oči vo farbe vody) po prvý raz čitateľom predstavil  inšpektora Lea Caldasa. Pre veľký úspech o ňom napísal ďalší kriminálny román  La playa de los ahogados (Pláž utopených ). Táto kniha bola preložená do češtiny,  vyšla v vo vydavateľstve  Host v roku 2013.

Pláž utopených je príbeh o pomste, ktorý si získal priaznivcov v celej Európe. Ožíva v ňom zahmlená a zádumčivá Galícia, s hukotom mora a vrieskaním čajok. Domingo Villar v ňom popisuje svet svojho detstva  a okrem sofistikovanej zápletky prináša zaujímavý pohľad do života a myslenia obyvateľov Galície, najmä námorníkov.

Váš kriminálny román by som zaradila do takej skupiny  južanskej  krimi, ktorá je mi osobne bližšia, ako severskí autori detektívok. Vaši hrdinovia sú ľudia z masa a kostí, milujú dobré jedlo a víno, dokonca, pestujú intenzívne priateľské vzťahy. Váš hlavný hrdina, i keď uštvaný z práce si nájde čas a pravidelne navštevuje svojho ťažko chorého strýka v nemocnici. Vo vašej knihe chýbajú drsné opisy porcovania mŕtvol,  ak sa niečo porcuje,  tak nanajvýš jedlo  na obed, a to je kulinársky zážitok. Podobný prístup v charakteristike postáv ako máte Vy, som si všimla v dielach francúzskych autorov.

Čím to podľa Vás je, že južanské detektívky nie sú také drsné ako tie zo severu?

 Myslím si, že kvalita románu nezávisí od miesta jeho pôvodu,  v Španielsku, v Taliansku a rovnako aj na Slovensku jestvujú detektívky lepšie i horšie. Je pravda, že možno u nás na juhu, máme viac času byť vonku na slnku, trávime viac času na ulici, skrátka venujeme sa viac pôžitkom mimo domu  a to v podnebí plnom slnka a svetla. Je celkom možné, že máte pravdu, ale tento jav nie celkom súvisí s kvalitou diela, ale je dôsledkom odlišnosti  vnútorných svetov autorov.

Vaša kniha  prináša intenzívne vhĺbenie sa do života a spôsobu myslenia ľudí z Galície. Mňa, človeka zo strednej Európy, čiže suchozemca, najviac očaril detailný  opis spôsob života námorníkov. Po prečítaní knihy  som dostala chuť vycestovať do Galície a uvidieť na vlastné oči, ako sa dražia čerstvo ulovené ryby na pláži.  I váš hlavný hrdina v rozuzlení zápletky sa prejaví ako človek, ktorý má mimoriadne vyvinutý cit pre detaily.  Zvyknete sa prechádzať po krajine zo zápisníkom, že si dokážete toho toľko zapamätať?

Zápisník ma sprevádza neustále , mám ho so sebou aj tu, na Slovensku.

Pri vašej návšteve Ostravy ste spomenuli, že Váš spôsob písania sa dá prirovnať k „vychádzke na more, pričom si so sebou na more nesiete iba  kompas, (To znie mimochodom ako typická veta z vášho románu). Čo znamená ísť na more, iba s kompasom v ruke?

Písať je ako vrhnúť sa do mora, more spisovateľa často  odnesie, kde sa mu zachce, aj úplne iným smerom ako si pôvodne vybral. Pri písaní nemám presnú predstavu, ale mám iba približnú víziu kam by som chcel ísť.

Zrejme v takej situácii sa človek môže unaviť, máte nejaké rutinu, ktorá Vám pomáha preklenúť tvorivú krízu?

Spisovateľ nikdy nevie kam dôjde, niekedy sú plodom jeho úsilia nádherné veci, niekedy všetko úsilie vyjde navnivoč. Na svojej poslednej knihe pracujem už päť rokov. Pôvodne mala byť hotová už pred pár rokmi, ale  neustále na nej pracujem a zdokonaľujem ju.

Inšpektor Leo Caldas je súčasťou Vášho literárneho sveta už desať rokov, takže predpokladám, že ho už poznáte dosť dobre. Stalo sa Vám niekedy, že Vás niečím prekvapil?

Prekvapuje ma neustále. Ak by to tak nebolo, tak by som nemal ani motiváciu pokračovať v písaní o tejto postave. V Galícii sú ľudia trochu  ťažkopádni v rozhodovaní, nie je  jednoduché ich pochopiť. Leo Caldas žije v Galícii, v meste Vigo. Máme toho veľa spoločného, on je tiež synom vinára, takisto ako ja pracuje niekoľko rokov v rádiu. Máme spoločné podniky i niektorých známych, vždy keď prídem do Viga, idem do baru, kam zvykne chodiť aj Leo Caldas. Jeho pomocník Rafael  Estevéz je impulzívny aragončan, má rád rýchle odpovede. Rozdiel medzi povahami týchto dvoch ľudí spôsobuje mnohé vtipné situácie. Môj román býva kritikmi označovaný najmä ako kriminálny, ale ja si myslím, že je tvorený rôznymi žánrami, je farbistý.

 

Vaši čitatelia sa už tešia na pokračovanie série detektívnych prípadov inšpektora Lea Caldasa. Môžete prezradiť aspoň stručne, heslovito, hlavnú myšlienku vašej novej knihy Kríže z kameňa (Cruces de piedra)

Je veľmi ťažké námet knihy zadefinovať jedným slovom. Ale môžem Vám prezradiť o čom bude dej. Je to príbeh o učiteľke keramiky, ktorá býva na druhej strane rieky. Každý deň musí cestovať loďou na druhú stranu rieky do práce. Ale jedného dňa do práce nepríde.  Jej otec sa pozná s inšpektorom Caldasom, pretože je chirurg, ktorý operoval manželku inšpektora Caldasa. Nešťastný otec inšpektora donúti, aby začal vyšetrovať tento prípad. Inšpektor začína pátrať na oboch brehoch tejto širokej rieky. Ak by som mal sujet knihy zadefinovať jedným slovom, tak je to román o brehoch rieky.

Kedy plánujete knihu vydať? Máte už konkrétny termín vydania knihy?

Nie, nemám ešte pevný termín.

Píšete v dvoch  jazykoch, vo svojom rodnom jazyku galícijčine  a samozrejme aj po španielsky. To že ten istý text prekladáte do iného jazyka pokladáte za prínosné,  presný výber slov  pri preklade vám pomáha si ujasniť  myšlienku, ktorú chcete v texte vyjadriť. Menšinové jazyky v Európe zvyknú pomaly vymierať. Aká je situácia v Galícii, pestujú tam ľudia svoju rodný jazyk, alebo je jeho používanie zúžené len na starších ľudí, niekde na dedinách a v odľahlých oblastiach ? Čítate po galícijsky na nejakých festivaloch, pre väčšie publikum?

Ak čítam zo svojho románu v Galícii, čítam iba  po galícijsky. Samozrejme, jestvuje riziko, že tento jazyk vymrie. Vo svete je iba 600 jazykov, ktoré sú materinským jazykom populácie, ktorá má menej ako 100 tisíc obyvateľov.  Galícijčina medzi ne patrí. Keď vyhynie na Zemi ľudský   jazyk,  znamená   to pre ľudstvo takú istú katastrofu,  akoby sa vyrúbal celý les.

Pracujete aj ako gastronomický kritik pre rádio Cadena Ser. Kuchyňa v Galícii je preslávená najmä morskými špecialitami. Aké jedlo by ste navrhovali ochutnať turistovi, ktorý navštívi galícijské pláže?

Určite by som odporučil ochutnať jedlá z morských škľabiek „percebes“, krabov „ centollas“ a chobotníc „ pulpo“.  Som zástancom tradičnej, to znamená galícijskej  úpravy týchto jedál.

 

Rozhovor sa uskutočnil v Knižnici pre mládež mesta Košice, v rámci Mesiaca autorského čítania (MAČ 2016)

Foto : Angela Lencsesová

Rozhovor bol krátený, nebol autorizovaný

 

Zdroje:

http://www.autorskecteni.cz/2016/cz/program/10-Domingo-Villar

http://www.siruela.com/catalogo.php?&id_autor=651

 

Teraz najčítanejšie