Denník N

Neznesiteľná ľahkosť komunálnej politiky

Čo sa to vlastne deje okolo Mestských lesov v Bratislave

 

Diskusie a hlasovania v mestskom zastupiteľstve o rôznych otázkach  sa nepodobajú na nič, čo som doteraz zažila. Tak si  teda v polčase volebného obdobia začínam klásť otázky o motívoch – vlastných aj svojich kolegov – a snažím sa porozumieť. Prečo sa niektorí ľudia chcú stať politikmi? Odchýlky, odklony od  toho, čo obyčajne považujeme za prijateľné normy správania, spôsobujú, že odpovede neprichádzajú a otázok je stále viac a viac.

Prípadová štúdia: Mestské lesy v Bratislave. 

Tvrdenie, že Bratislava patrí k najzelenším mestám, ustupuje po preštudovaní verejne dostupných informácii o zazelenení európskych miest. Bratislava výrazne zaostáva za Prahou aj za podobne rozľahlým Brnom a dokonca aj za väčšinou krajských miest na Slovensku. Či už ide o podiel mestskej zelene k celkovej ploche – táto tvorí 1,32 % alebo o celkovú plochu aj s lesmi – tu je to 11,05 % z celkovej plochy. Možno preto sľubujú kandidáti na bratislavských politikov takmer vždy zeleň zachovať a zveľaďovať. V posledných voľbách celú jednu kapitolu, ako sa budú lesy, zeleň a všetko čo s tým súvisí zveľaďovať, mal vo svojom programe aj súčasný primátor.

Prelomové uznesenie o lesoch v BratislaveMnohoročná diskusia a zápas o to, ako sa majú Mestské lesy rozvíjať, sa úspešne skončila už pred voľbami v  roku 2014. Prijaté uznesenie bolo považované za veľké víťazstvo, ktoré sa rodilo ťažko. Poslanci vtedy vypočuli požiadavky verejnosti a Bratislavský lesopark má byť podľa neho využívaný prioritne na šport a oddych v prírode. Názorovo pestrá pracovná skupina, zložená nielen z lesníkov a odborníkov ale aj z bežných ľudí, ochranárov, športovcov, aktivistov, a tiež rodičov s malými deťmi, bola rozhodujúca pre kompromisný a profesionálne spracovaný výsledok. Na dokumente spolupracovali odborníci na jednotlivé oblasti, tie boli priebežne konzultované s verejnosťou aj poslancami tak, aby finálne riešenie bolo prospešné pre čo najširšiu skupinu občanov.

Spokojnosť nestačila vychladnúť. Argumenty o pralese a hrozbe kalamity, znevažovanie aktivistov a strašenie temnou budúcnosťou až úmrtiami detí, zasiahnutých suchým padajúcim stromom, ktoré bolo prítomné v diskusii v roku 2014, sa opäť objavili v argumentácii niektorých poslancov v novom zastupiteľstve v roku 2016. Aby nakoniec skončilo aj slávne prelomové uznesenie pri polnočnom hlasovaní.

 

Čo tomu predchádzalo?

1.Výber riaditeľa Mestských lesov a jeho stratégia rozvoja

Keď terajší primátor vyhlásil transparentné výberové konania na riaditeľov mestských podnikov, niektorí sa úprimne potešili. (Nielen) v prípade Mestských lesov však bol riaditeľ  vymenený v tichosti, bez účasti verejnosti, bez dohľadu toľko citovanej Transparency International. Vstupný internetový test kandidátov v prvom kole obsahoval vtipné otázky tipu: „Pozeráte sa radi na blčiace plamene?“ Niektorí kandidáti   napriek tomu odhodlane pokračovali ďalej a vypracovali  požadovanú koncepciu rozvoja lesov.

Nie všetci. Kandidát Jaro Šíbl sa vzdal kandidatúry so slovami: „Zloženie komisie bolo neodborné, nebol zverejnený zoznam kandidátov ani ich koncepcie o rozvoji mestských lesov. Odmietam svoju nomináciu, nebolo by to fér voči ostatným kandidátom, ani súčasnému riaditeľovi. Viete vôbec, aké ja mám plány s lesmi, alebo aké ich má môj protikandidát?“  Primátor len lakonicky poznamenal: “Nikoho nemôžeme nútiť, aby kandidoval proti svojej vôli.“

Budúci riaditeľom MLB sa nakoniec stal pre odbornú verejnosť absolútne neznámy Juraj Zigmund. Nikto nezaznamenal žiadny jeho záujem, keď sa bojovalo za zníženie ťažby. Z dostupných zdrojov bolo zrejmé, že podniká v oblasti ťažby a pílenia dreva. Súťažná koncepcia nového riaditeľa nebola nikdy na stránkach mesta zverejnená.

2.Pripomienkovanie nového lesného plánu na najbližších 10 rokov.

V marci 2016 zaslala odborná aktívna verejnosť primátorovi mesta žiadosť o stanovisko. Chcela aby sa vyjadril k podkladom k rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Mestské lesy Bratislava na obdobie rokov 2016 – 2025 pred jeho vydaním. Okresný úrad Bratislava dáva účastníkom správneho konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa, pred vydaním rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy na obdobie rokov 2016 – 2025, mohli oboznámiť s podkladmi k rozhodnutiu a vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Program starostlivosti o lesy predstavuje z tohto hľadiska dokument zásadného významu, ktorý predurčuje ako budú lesy na území nášho mesta vyzerať minimálne najbližších 10 rokov. Hlavnou a zásadnou pripomienkou odbornej verejnosti bolo  dôsledne zapracovať do návrhu všetky požiadavky vyplývajúce z u6 spomínaného uznesenia č. 1798/2014. Návrh bol konzultovaný aj so zástupcami príslušného orgánu štátnej správy (Okresný úrad Bratislava), a bol plne reálny a to aj z hľadiska lesníckej legislatívy, teórie a praxe. Jeho dôležitosť spočívala v zabezpečení ekologickej stability, biologickej diverzity a ekosystémových služieb, čo by malo priaznivý dopad nielen na krajinu ale aj na miestnych obyvateľov a množstvo turistov, ktorí navštevujú toto územie.

Hoci predkladané pripomienky a požiadavky k návrhu boli zásadné a nevyhnutné pre zabezpečenie hlavných mimoprodukčných funkcií týchto lesov, Bratislava,  ako dotknutý subjekt v stanovenom termíne oficiálne stanovisko k návrhu nezaslala. Bolo to v čase, keď prepukla kauza výrubu na Sihoti. Bratislava sa však zrejme ani neprihlásila ako dotknutý účastník konania, pripomienky skupiny si neosvojila a tak ju narýchlo a v poslednej chvíli nahradili verejnosťou zburcovaní starostovia niektorých mestských častí a niektorí poslanci ako volení zástupcovia verejnosti.  Ako budú ich stanoviská vyhodnotené a či vôbec budú akceptované, sa ešte len ukáže.

  1. Rada Mestských lesov. 

Uznesenie č. 1798/2014 obsahovalo pôvodne návrh, aby primátor mesta zriadil Radu Mestských lesov, ktorá bude obsadzovaná všetkými reprezentantmi záujmových skupín vrátane odbornej verejnosti a ktorá bude monitorovať jeho napľňanie, prípadne podľa potreby navrhovať jeho zmeny. Na poslednú chvíľu bol tento bod vypustený. Vďaka niektorým poslancom sa komisia aj zastupiteľstvo v priebehu roka 2016 k tomuto návrhu vrátili. Opakovane interpelovali primátora, aby takúto radu zriadil. Jeho argument, že to nie je možné, lebo sa tam všetci len hádajú, nepotrebuje komentár.

  1. Ako sa bude viesť diskusia.

V marci 2016 sa na druhý pokus podarilo bratislavským poslancom okresať priestor na diskusiu. S návrhom prišla trojica poslancov, primátor tento návrh podporil. Zmenu rokovacieho poriadku označili poslanci, ktorí s návrhom nesúhlasili, za náhubkovú:

Čas na jeden diskusný príspevok sa skrátil, obmedzili sa aj faktické poznámky. Dovtedy sa poslanci mohli prihlásiť o slovo pred začatím alebo počas rokovania. Po novom sa táto možnosť politikom obmedzila a na prihlásenie do rozpravy majú len 60 sekúnd od jej začiatku. S tým, že ak sa nikto do rozpravy po skončení úvodného slova nehlási, môže predsedajúci rozpravu ukončiť ihneď. Terajšie vedenie mesta s obľubou tento postup uplatňuje.
Argumenty, že zastupiteľstvo trávi dlhé hodiny siahodlhými diskusiami a názory sa často opakujú a pri veľmi podstatných materiáloch sa pritom často diskutuje menej, sa nepotvrdili. Poslanci dnes na diskutovanie využívajú inštitút faktickej poznámky a svoje príspevky do diskusie musia ponižujúco kúskovať. Občas ich vedenie zastupiteľstva označí za tých, ktorých poznámky nie sú k veci a snaží sa ich umlčať.

Keďže nefunkčný rokovací poriadok obmedzuje všetkých, občas vedenie urobí výnimku a diskusiu pripustí mimo pravidiel. Občas a občas nie. Podľa vlastného výberu. Nespokojnosť, vykrikovanie a dožadovanie sa slova prináša nepriateľskú atmosféru aj tam, kde by sa dalo diskutovať vecne. Zasadnutia sa tak predlžujú rovnako, ako to bolo pred schválením náhubkového rokovacieho poriadku.

Tento spôsob rokovania vás po 15 hodinovom zasadnutí, skutočne vyčerpá a a vaša pozornosť otupí, a vy o pol dvanástej v noci netúžite už ani po žiadnych hádkach a už vôbec nie potom, aby sa zastupiteľstvo opakovalo na druhý deň alebo o mesiac. Ak popri tom máte vlastný bod programu, ktorý predkladáte a je tiež zaradený ako jeden z posledných, sústreďujete sa najmä na ten. A druhou polovicou hlavy sledujete rokovanie.

  1. Koncepcia Rozvoja Mestských lesov Bratislavy 

 Aby bolo divadlo dohrané do konca, poslanci, ktorí spôsob výberu riaditeľa potvrdili a ktorým na výberovom konaní koncepcia lesov nechýbala, navrhli a schvalili uznesenie, aby sa takáto koncepcia predsa len niekde zjavila. Skrátim to:

Komisia, kam lesy patria, si so záujmom opakovane vypočula Koncepciu rozvoja mestských lesov, takmer do písmena skopírovanú od predchádzajúceho vedenia lesov. S malou zmenou – s návrhom na zvyšovanie ťažby. (Len tak pomimo sme sa dozvedeli, že vyťažené drevo sa predáva cez sprostredkovateľskú spoločnosť, na ktorej meno si nový riaditeľ ani nevedel spomenúť.) Popravde, návrh sa objavoval na stole komisie a mestského zastupiteľstva opakovane, opakovane bol však zamietnutý. Na júnovom zastupiteľstve, o pol noci, napriek nesúhlasu komisie, sa to konečne podarilo. Zrušiť celé, ťažko vybojované a odrobené uznesenie z roku 2014, na ktorom participovalo niekoľko skupín obyvateľov mesta vrátane odborníkov niekoľko rokov.

Vedenie mesta po hlasovaní, neskrývalo radosť….. A ako v rozprávke sa na druhý deň od neho dištancovalo. Aj časť poslancov, ktorí zaň hlasovali.

 

Poznámka na záver: Poľa zákona o obecnom zriadení a rokovacieho poriadku pozastavenie výkonu uznesenia mestského zastupiteľstva je potrebné v krátkom čase (domnievam sa, že do 7 dní) prerokovať v Mestskej rade. Pokiaľ táto nebude zvolaná, uznesenie pravdepodobne nadobudne platnosť.

Teraz najčítanejšie

Lucia Štasselová

Som členka predsedníctva strany Spolu. Od roku 2014 pôsobím v komunálnej politike, som poslankyňa v Ružinove aj v hlavnom meste za Ružinov. V roku 2018 som bola druhýkrát zvolená do mestského zastupiteľstva Bratislavy, stala som sa viceprimátorkou hlavného mesta Bratislava, pre oblasť sociálnych vecí a rozvoj dostupného nájomného bývania. Som tiež členka predsedníctva Slovenského centra fundraisingu.  Spoluiniciovala som založenie Kolégia pamäti národa pri občianskom združení Post Bellum. Spoluzakladala som Nadáciu pre deti Slovenska, projekt Hodina deťom. Som vydatá, manžel je riaditeľom Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave,  máme spolu 5 detí a desať vnúčat.