Ako sa z bežnej veci stane šialenstvo?
Ktorékoľvek mesto/mestečko/dedina v Rakúsku, alebo vo Švajčiarsku príjme nejaké konkrétne Všeobecne záväzné nariadenie (VZN), oboznámi s ním občanov a tí dostanú tak spravidla dva až tri týždne na to, aby sa mu prispôsobili. Rozumej – aby ho akceptovali a začali sa podľa neho správať. A nesprevádza ho dokonca ani žiadna informačná kampaň. Jednoducho sa plní.
VZN mesta Košice o tom, že sa zavádza rezidentské parkovanie v desiatich stanovených zónach prevažne centrálnej mestskej časti, je presne z kategórie takýchto uznesení. Vydalo ho mesto po tom, ako ho schválili mestskí poslanci, ktorých do funkcií zvolili občania mesta. A tí ho zase schválili preto, pretože ich voliči, obyvatelia daných zón, im už roky rokúce pília uši s tým, že parkovanie sa stáva stále väčším a väčším problémom.
Zaviesť veľký parkovací systém, vystavať ku tomu príslušnú infraštruktúru a následne ho aj spravovať, nie je bežná vec. Vo veľkých mestách (Košice sú veľké mesto) to robia takmer výlučne privátne firmy. Model je väčšinou približne takýto – firma investuje a výmenou za to získa nejakú zmluvu o prenájme na platené parkovanie, kde potom realizuje zisk a zhodnocuje tak svoju investíciu. Bežné, normálne, rozumné, logické, prirodzené. Po uplynutí doby nájmu prechádza celá vybudovaná infraštruktúra do majetku mesta a to sa následne rozhodne, či bude so súkromnou firmou pokračovať (väčšinou za iných podmienok, keďže investícia je už spravidla splatená), alebo nie. Bežné, normálne, rozumné, logické, prirodzené.
(strih) Doposiaľ nepoznané Košice
Všetko vyššie uvedené sa stalo. S jediným rozdielom. Skupina občanov Košíc sa rozhodla, že nebude VZN akceptovať. Založili iniciatívu „Nezaplatím EEI ani cent – občianska neposlušnosť“ a rozhodli sa, že povedú svätú vojnu proti súkromnej firme, ktorá má systém vybudovať (za vlastné), spravovať a po šiestich rokoch odovzdať mestu. Apropo, firme, ktorá za posledné štyri roky vyplatila mestu na základe zmluvy o prenájme parkovacích plôch v Starom Meste viac ako dva milióny eur (ročne 516 tisíc), po novom bude platiť približne milión ročne a navyše ide investovať vlastné dva milióny eur.
Názor iniciatívy je jasný – parkovanie nie je biznis a má to robiť mesto. Keby sa diskusia točila naozaj iba okolo tejto jedinej otázky – teda či je lepšie, aby to robilo mesto, alebo je lepšie aby to robila súkromná firma, dalo by sa povedať, že by šlo o ako-tak odbornú, ale najmä do istej miery aj zmysluplnú a v podstate relevantnú otázku.
Lenže to tak nie je. Diskusia nie je žiadna. Po meste vyčíňajú bandy vandalov, ktorí systematicky ničia majetok našej firmy – parkomaty, dopravné značky. A nielen to. Na facebookovom profile (bohužiaľ na tom istom, ktorý založila spomínaná iniciatíva) sa šíria výzvy podporujúce násilie a výzvy na útoky proti naším zamestnancom.
A vrcholom je karikatúra mňa – som vyobrazený v napodobenine uniformy fašistickej SS. Nikomu neprajem takýto zážitok.
Rovnako tak dochádza k systematickej snahe očierniť našu firmu, ako nekompetentnú a neprofesionálnu, čo sa deje vcelku jednoduchým spôsobom. Nami osádzané dopravné značky vandali znefunkčnia (odstránia z nich určujúci nápis, čím ju urobia úplne nelogickou), takto znehodnotenú značku odfotia a pošlú na Facebook s poznámkou, že nevieme ani len značky osádzať.
(strih) Normálne Košice
Popri týchto abnormálnych dejoch prebieha aj normálny život v meste. Občania s trvalým pobytom na území daných zón si v pokoji kupujú rezidentské karty a podporujú nás. Keď sme nedávno začali s vymaľovávaním čiar, ktoré označujú miesta pre rezidentov, ľudia ochotne vyparkovávali svoje autá. V niektorých prípadoch sa dokonca takíto občania obracajú sami na políciu, keď sú svedkami ničenia nášho majetku. Pýtate sa prečo? Nuž jednoducho preto, že títo ľudia vedia, že značky, ktoré osádzame a čiary ktoré maľujeme ohraničujú ich životný priestor a vytvárajú ich občiansky komfort.
Napriek tomu si nemyslíme a nikdy sme si ani nemysleli, že sme najmúdrejší na svete. Systém, ktorý zavádzame je veľký a robustný. Po dvoch, troch mesiacoch určite vyhodnotíme všetky aspekty jeho fungovania a budeme sa snažiť ho optimalizovať tak, aby čo najlepšie slúžil občanom mesta.
Keď sme sa s ponukou na diskusiu obrátili aj na spomínaných aktivistov – odpoveď bola jasná a stručná: Nikdy, nechceme Vás v meste.
Tak fajn, my v ňom zostaneme a budeme občanom tohto mesta poskytovať službu, ktorú nielen potrebujú, ale navyše aj chcú.
