Denník N

Čo vyrušuje papalášov Smeru?

Aj fungovanie slovenského parlamentu, pri všetkých svojich nedostatkoch, malo svoje dobré stránky.

Ako bývalá novinárka, ale aj nedávna poslankyňa Národnej rady si spomínam, ako sa vo vstupnej hale parlamentu pravidelne striedali rôzne výstavy. O kultúre, histórii, životnom prostredí, o ľuďoch. Bola to sympatická snaha priblížiť tieto témy či problémy nielen poslancom, ale aj zamestnancom kancelárie Národnej rady či početným návštevníkom (v roku 2013 ich bolo 17 tisíc). Tieto výstavy vždy sprevádzala aj možnosť pre poslancov aj návštevníkov porozprávať sa s vystavujúcimi, vypočuť si odborné postrehy z prvej ruky. Od istého okamihu však v tomto zaužívanom zvyku nastala zmena.

Pred viac ako rokom som spolu so spoločnosťou Downovho syndrómu na Slovensku oslovila vtedajšieho vedúceho kancelárie Viktora Stromčeka (Smer) a požiadala ho o povolenie výstavy fotografií detí s Downovým syndrómom. Zamietavá odpoveď kancelára ma naozaj šokovala. Nielen zamietnutie samotné, ale najmä zdôvodnenie. Takáto výstava by vraj vyrušovala poslancov a zamestnancov kancelárie pri práci. Po medializácii sa kancelár nechal počuť, že dáva k dispozícii priestory na tzv. Západnej terase. (Tieto priestory pod hradom sú určené pre kancelárie poslancov NR SR). Tam však – okrem zahraničných turistov, hľadajúcich pri Hrade toalety – zájde len málokto. Dokonca ani niektorí poslanci sem za celé obdobie nevkročia. A tak sa nakoniec spomínaná výstava krásnych čiernobielych fotografií uskutočnila v týchto odľahlých priestoroch.

V parlamente s výstavou mali problém, v Slovenskom národnom divadle naštastie nie.
V parlamente s výstavou mali problém, v Slovenskom národnom divadle naštastie nie.

Potom nastalo obdobie, kedy sa opäť vo vstupnom foyer parlamentu objavili rôzne akcie a aj výstavy (obzvlášť mi utkvela tá o deťoch so zriedkavými chorobami).

Keď sa pred pár mesiacmi obrátili na kancelára ďalší žiadatelia o povolenie vystavovať, došla odpoveď, že priestory vo foyer parlamentu budú dlhodobo slúžiť už len na prezentáciu NR SR, jej histórie či aktivitám. A že výstavy venujúce sa iným témam – tým z bežného života – dostanú priestor len na spomínanej Západnej terase.

Vysunutie tém zo života mimo hlavnú budovu parlamentu mi od  predstaviteľov Smeru príde viac ako výpovedné. Sú zatvorení do zlatej klietky, kde ich nikto neruší pri práci nejakými radosťami či nebodaj starosťami bežného života.

PS: Viem, že budova Európskeho parlamentu je podstatne väčšia ako náš parlament, ale za tých pár mesiacov, čo som poslankyňou EP, zažila som tu desiatky „happeningov“. O páde berlínskeho múru, o obetiach holocaustu, kampaň nevidiacich či diabetikov, kulinárske okienko, … A hoci sú vystavovatelia niekedy natlačení bok po boku a vystavujú len pár dní, aj tak to má zmysel. Ak nič iné, pripomína to nám politikom, aby sme sa držali pri zemi a neriešili samých seba, ale problémy druhých.

V Európskom parlamente  to neustále žije výstavami, prezentáciami, happeningami.
V Európskom parlamente to neustále žije výstavami, prezentáciami, happeningami.

Jana Žitňanská (NOVA) je poslankyňa Európskeho parlamentu.

Teraz najčítanejšie