Denník N

Kašlite na westerny, pozrite si film o samurajoch

Nemožno poprieť, že najlepšie westerny sa nechali inšpirovať práve filmami s japonskými bojovníkmi aristokratických klanov. Bez nich by ani Eastwoodova najznámejšia postava z Leoneho slávnej trilógie nebola tým, čím je. Ktoré easterny sa oplatí vidieť?

Samurajská trilógia (1954 – 1956)

V roku 1954 sa Hiroši Inagaki rozhodol sfilmovať príbeh jedného z najchýrnejších samurajov japonských dejín, Musašiho Mijamota, ktorý údajne porazil viac než 60 protivníkov a svoju techniku a stratégiu boja popísal v Knihe piatich kruhov. Do hlavnej role obsadil legendárneho Tošira Mufoneho a z projektu napokon vzišla trilógia (Musaši Mijamoto, Bitka pri Ičidžódži, Súboj na ostrove Ganrjú).

Film síce trpí pridlhou stopážou, ale je výborným exkurzom do dejín Japonska a predstavuje samurajov tak, ako ich poznáme z „romantických predstáv“. Má zručnú réžiu, podmanivý farebný vizuál a hneď niekoľko nezabudnuteľných scén.

Jeho prvý diel získal Oscara za cudzojazyčný film, no z celej trilógie najlepšie obstojí práve diel posledný, kde je majstrovsky natočený záverečný súboj s Mijamotovým najsilnejším protivníkom, Kódžiróm Sasakim. Inagaki nechal charizmatického Mufoneho naplno vyniknúť až tu a ten dokáže diváka upútať len jedným pohľadom, ktorým vás posadí do kresla.

Sedem samurajov (1954)

Bolo by kacírstvom opomenúť Kurosawovo majstrovské dielo, predlohu pre podobne kultových Siedmich statočných. Príbeh siedmich samurajov, ktorí sa postavia za bezbranných dedinčanov je až notoricky známy a nedá sa povedať, že by bol bezdôvodne vychvaľovaný.

Opäť sa v jednej z hlavných rolí objavuje Mifune, ktorého dokonale šialenej postavičke však výborne sekunduje Takaši Šimura. Film ma mechanicky presný scenár, v ktorom ani jedna scéna nie je navyše (aj v 207-minútovej špeciálnej edícii) a prelomovú réžiu. Chváliť ho však je bezpredmetné, treba ho vidieť a urobiť si vlastný názor. Každému však určite nesadne.

Seppuku (1962)

Pomyselné prvé miesto medzi samurajskými filmami má u mňa film režiséra Masaka Kobajašiho (u nás sa distribuuje pod názvom Harakiri, ktorý ale popisuje akúkoľvek samovraždu, no termín Seppuku definuje rituálnu samovraždu samuraja horizontálnym prerezaním brucha a následným sťatím hlavy sekundantom). Seppuku je v našich končinách pomerne neznámy, možno aj preto, že hlavnú úlohu pre zmenu nehrá Mifune, ale takmer rovnako výborný Tacuja Nakadai, ktorého záverečný monológ je zážitok sledovať.

Pokiaľ je Samurajská trilógia romantickým zobrazením samurajov, tak Seppuku jednoznačne ukazuje ich povrchnosť, pokrytectvo a svojvoľné narábanie s morálnym kódexom samurajov, Bušidó. Ide o sociálnu štúdiu mierového obdobia v japonských dejinách (17. storočie, obdobie Edo), keď sa samuraji ocitli v kríze, na pokraji chudoby a objavilo sa množstvo Roninov (samurajov bez pána). Jeden z nich zaklope na dvere klanu Lji a požaduje rituálnu samovraždu, no už na pohľad je jasné, že má niečo za lubom.

Sepukku je skromný film, v mnohých momentoch až teatrálny, no napriek tomu z neho nedokážete strhnúť oči. Je prerozprávaný retrospektívne, má plno zvratov, nenudí a nechýba ani morálne posolstvo na záver. Milovníci bojového umenia si prídu na svoje v prekrásnom, dlhom, samurajskom súboji na poli (viď obrázok hore). Je natočený statickými zábermi, ktoré v kombinácii so silným vetrom vytvárajú zaujímavú koláž filmu a fotky a tá sa vám nadlho vryje do pamäti. Ak si máte pozrieť len jeden film o samurajoch, vyberte si tento.

Ďalšie tipy:

Krvavý trón (1957), Yojimbo (1961), 47 Roninov (1962), Vzbura (1967), Ghost Dog: Nemilosrdný samuraj (1999)

Tipy z komentárov:

Sanjuro (1962), 13 Assassins (1963), Kiru (1968), Lone Wolf and Cub (1972-1974), Kagemusha (1980), Ran (1985), After the Rain (1991), Twilight Samurai (2002), Zatoichi (2003), Hidden Blade (2004), Love and Honor (2006), Samuraj z Ayothaya (2010), Ruroni Kenshin (2012)

Teraz najčítanejšie