Denník N

Do škôl treba vniesť príbehy a ľudskosť

Chcel by som požiadať všetky chodiace príbehy a „krabičky“ plné skúsenosti so srdcom a ľudskosťou, aby si našli čas a vyrazili medzi mladých ľudí.

Tohtoročná predvolebná kampaň sa chvalabohu, (pre niekoho žiaľbohu že chvalabohu), mala uberať jasným smerom, daným SMERom. Novodobí pseudosocialisti z najsilnejšej strany ešte pár dní pred voľbami cestovali k hraniciam do južných krajín EÚ, aby sa vyfotili za plotom spolu s, podľa ich slov, „najväčšou hrozbou Slovenska“, s migrantami. Našťastie, vyšli do ulíc učitelia, húfne podporení opozičnými stranami, a dali o sebe vedieť. Vzdelávanie a školstvo bola jedna z popredných tém, ktorá pomaličky migrantov vytláčala nabok.

Hoci by sa mohlo zdať, že prioritou boli platové podmienky, učitelia dupotali aj všeobecne za väčšie vyčlenenie financií do školstva. No podľa môjho názoru je dôležité niečo úplne iné. Školám jednoznačne chýbajú PRÍBEHY.

Nemusíme byť žiadni profesionáli či pracovníci na ministerstve školstva (a to by niektorí mladí ľudia urobili v rezorte oveľa väčší prievan, ako úradníci v kravatách, sediaci na teplých stoličkách), aby sme vedeli, čo skutočne školstvo potrebuje a kde zaostáva. Nepotrebujeme ani štatistiky, drahé publikácie a ani grafy. Nič z toho nevyrieši školstvo viac, ako ľudia, ktorí ho naozaj vyriešiť chcú a ktorí sú vzdelanejší, ako učitelia. Vzdelanejší osudom, ktorý prežili, prekážkami, ktorými si prešli a skúsenosťami.

Preberte sa, páni! 

Asi by som o vzdelávaní nemal hovoriť, keďže som si na vysokú školu nepodal ani len prihlášku, no bolo to z prostého dôvodu. Prečo by som mal chodiť do školy, ktorá má nudí? Počúvať učiteľov, ktorí nemajú motiváciu učiť? Samozrejme, česť výnimkám.

To potrebné pre život sa človek dozvie až vtedy, keď prekročí brány školy a postaví sa na vlastné nohy. Keď začne chodiť na kávu s miestnymi podnikateľmi, keď si sadne za jeden stôl s miestnymi poslancami, keď vedie tím šikovných mladých ľudí, ktorí majú svoje sny a túžby. Mladý človek sa naučí to potrebné do života vtedy, keď sa obkolesí tými pravými ľuďmi, ktorí mu odovzdajú ten svoj príbeh, a on im vzápätí odovzdá ten svoj. A to mi verte, že každý z nás má svoj príbeh. Svoje zakopnutia, svoje zlyhania, z ktorých sa poučil. Čo viac naučí mladých, ako príbeh, ktorý píše sám život? Kto iný by mal predstúpiť pred mladých a hovoriť im, čo im môže život dať a čo vziať?

Svet patrí tým, co se neposerou!

Po vzore známeho hesla, ktoré som načrtol vyššie, by som chcel ako človek, ktorý sa denno-denne pohybuje medzi mladými ľuďmi požiadať všetky chodiace príbehy a „krabičky“ plné skúsenosti so srdcom a ľudskosťou, aby si našli čas a vyrazili medzi mladých ľudí. Ak ste podnikateľmi, možno si tak sami vychováte skvelého budúceho zamestnanca. Naučte nás, mladých, o čom je svet, ako komunikovať s ľuďmi a či im vôbec dôverovať a hlavne, ako pracovať tak, aby to mladých tešilo. Porozprávajte nám svoj príbeh, ako ste začali žiť svoje sny a čo vám stálo v prekážkach. Podeľte sa aj o útrapy, ktoré vás nakoniec nakopli k činom. Poďte medzi nás, my vás potrebujeme!

Teraz najčítanejšie