Hviezdičkový piesok, čerstvé ryby a americké základne – vitajte na Okinave!
Japonsko pre väčšinu turistov začína v Tokyu a končí v Kjóte. Aj keď sú obe mestá právom najpopulárnejšími destináciami krajiny vychádzajúceho slnka, tento štát toho ponúka oveľa viac. Od prekrásnej prírody severného ostrova Hokkaidó, cez hory v strednej časti až po tropickú Okinavu na juhu. A práve tá predstavuje v Japonsku snáď najzaujímavejšiu kombináciu všetkého.
Geografické okienko na úvod – to, čo Európania bežne chápu pod pojmom Okinava, je v skutočnosti niekoľko stovák kilometrov dlhé súostrovie s názvom Rjúkju, tiahnuce sa od „hlavnej časti“ Japonska takmer až po Tajvan. Okinava je iba najväčší, najľudnatejší a najznámejší spomedzi týchto ostrovov.
Okinava sa preslávila ako miesto krutých bojov a tisícok samovrážd Japoncov počas druhej svetovej vojny. Dnes ako spomienka no toto obdobie zostali pamätníky, cintoríny a niekoľko desiatok aktívnych vojenských základní USA. Popri cestovnom ruchu predstavuje práve americká vojenská prítomnosť hlavnú zložku ekonomických príjmov súostrovia a napriek občasným protestom časti lokálneho obyvateľstva sa na tejto situácii v najbližších rokoch určite nič nezmení.
Druhá svetová vojna zanechala stopy aj na kultúrnom dedičstve – v praxi ho celé zničila. Pamiatky ako zámok Shuri boli síce nanovo postavené a pre našinca dýchajú exotikou, v porovnaní s Kjótom však, celkom pochopiteľne, blednú. Koniec-koncov, dôvody na návštevu Okinavy sú úplne iné: Jedinečná miestna kultúra, ktorá spája japonské, americké a tradičné rjúkjuské vplyvy, a nádherné, prázdne pláže.
Rjúkjučania sú hrdí na svoju históriu, kultúru a tradície. Ak si odmyslíme tradičné japonské prvky – autá v tvare krabičiek, elektroniku, 100-yenové obchody, herne a automaty na studené nápoje na každom rohu – odlišností od zvyšku Japonska je dosť už na prvý pohľad. V prvom rade majú Rjúkjučania tmavšiu farbu pokožky a mnohí z nich rozprávajú vlastným jazykom (aj keď cudzinci asi rozdiel od japončiny postrehnú len ťažko). Ich kuchyňa sa okrem rýb zakladá na bravčovom mäse. Z ošípanej zjedia absolútne všetko a koža z prasačej tváre či ucho sú vyhlásené delikatesy. Obľúbeným dezertom sú koláčiky z fialových sladkých zemiakov a aj tradičný miestny alkoholický nápoj – awamori – sa líši od bežného saké a vyrába sa z thajskej ryže.
A potom sú tu pláže. Pri pomyslení na leňošenie pri mori v Ázii našincovi asi skôr napadne Thajsko či Dubaj, japonské pláže sú však neobjavenou perlou. Krásny biely piesok, tyrkysové more, koraly niekoľko metrov od brehu a minimum ľudí. Japonci aj návštevníci z Tajvanu či Kórey za ideál krásy považujú bielu pokožku, preto sa slnku vyhýbajú. Väčšina pláží tak zíva prázdnotou. Tie najkrajšie sú na ostrove Ishigaki na juhu súostrovia. Jedinečný zážitok ponúka aj maličký ostrov Taketomi, kde možno v pieskových plážach nájsť stovky malilinkých hviezdičiek.
Obľúbenou atrakciou je okinavské akvárium. Oplatí sa ho vidieť i napriek tisíckam turistov, ktoré doňho každý deň merajú cestu. Je zasadené v obrovskom parku s vlastnou plážou. Popri gigantickej nádrži so žralokmi, bazéne pre delfíny alebo dugongy, má aj malú nádržku, v ktorej sa každý môže dotknúť hviezdice alebo pohladiť ostnatokožca.
Pri cenách spiatočných leteniek pohybujúcich sa v okolí 400 eur môže byť súostrovie Rjúkju zaujímavou alternatívou štandardným ázijským letným destináciám s preplnenými plážami. A ktovie – možno pri svojom pobyte naďabíte aj na stopy Milana Rastislava Štefánika, ktorý niektoré časti tohto súostrovia navštívil!
(Na Okinavu sa za najrozumnejšiu cenu dostanete s odletom z Prahy alebo z Budapešti s prestupmi v Londýne a Tokyu. Ideálnou možnosťou s jediným prestupom je let z Prahy cez Šanghaj. Medzi jednotlivými ostrovmi Rjúkju prevádzkujú japonské aerolínie hustú sieť cenovo výhodných letov.)
