Denník N

Monika Pascoe Mikyšková: Umenie pre peniaze sa robiť nedá

Foto: Juraj Bartoš
Foto: Juraj Bartoš

Umelkyňa Monika Pascoe Mikyšková o procese tvorby umeleckého diela, vydaných publikáciach a umení tvoreného pre peniaze.

Monika Pascoe Mikyšková vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení, odbor maľba a iné média u prof. Fischera. Autorsky stojí za dvomi publikáciami Lásky a Záznam o tichu. Má za sebou viacero samostatných výstav. Jej práce medzi ostatnými boli vystavené v Nórsku, Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Organizačne stojí za výtvarným festivalom Hidden Places. Žije a pracuje v Bratislave.

Ľudia maľujú z rôznych dôvodov. Niektorí vyjadrujú svoje vnútorné nálady, iní svojimi obrazmi reagujú na spoločenské témy. Ako je to u vás?

Moje maľby nereagujú na sociálne, ani spoločenské témy. Sú zväčša späté s mojím osobným životom. To čo riešim v súkromí, sa vždy nejako prejaví aj v mojom umení. Autobiografické východisko je preto pre mňa dôležité, aj keď navonok sa to tak nemusí javiť.

Ako postupujete pri tvorení umeleckého diela?

Spočiatku si pripravím kresby, ktoré následne prenášam na papier, s ktorým idem pracovať. Istú časť teda naplánovanú  mám, no zvyšok musí byť ponechaný náhode. Dielo nesmie byť len sucho vykalkulované. Počas procesu tvorby diela môžete reagovať na rôzne podnety. Výtvarný proces nie je jednoznačný a nikdy neviete ako dopadne. Ak by bol taký predvídateľný, mohol by tvoriť každý.

Interpretujete vaše maľby?

V poslednej dobe moje obrazy nenesú žiaden názov. Patria do série, ktorá názov má, ale jednotlivo ich nepomenúvam. Meno zväčša vnikne z témy, ktorá ma v tom období zamestnáva. Nemyslím si, že každý obraz musí niesť meno. Pre mňa je dôležité, aby ako celok o niečom hovorili.

Rozumejú ľudia vašim obrazom?

Nikdy som neriešila spôsob akým ľudia pochopia a interpretujú moje obrazy. Interpretáciu nechávam na divákovi. Ak si niečo z výstavy odnesie, niečo v ňom zarezonuje, je to pre mňa výhra.

Spomínali ste, že v obrazoch vám ide o celok a spoločnú tému, ktorá nesie jednotný názov. Zohráva v obrazoch dôležitú rolu príbehovosť?

Séria obrazov, na ktorej momentálne pracujem sa volá Evolúcia. Inšpiráciou pre jej vznik mi bola rezidencia v Banskej Štiavnici, kde som strávila istý čas v mineralogickom múzeu kreslením exponátov. Tematizujem v nej môj vzťah k minerálom. Kontrast dlhovekosti neživej prírody v porovnaní s dĺžkou ľudského života bol pre mňa veľmi dôležitý, a preto som sa mu rozhodla venovať celú sériu. Niekedy kreslím minerály, inokedy prírodniny, napríklad drevo. Pri dreve ma najviac zaujíma jeho podoba po spálení, hlavne proces premeny z organického na neživé, kedy sa drevo stáva veľmi krehké. Vidím v tom istú metaforu k ľudskému životu. Samozrejme, všetky série majú príbehový charakter.

84237b_09fbeec3857c4c4c97b0f2a6aca39ad2-mv2_d_2825_2037_s_2
Zo série Evolúcia

Postupom času ste vyšli von z ateliéru a začali ste písať. Ako ste vnímali tento prechod? Bola to veľká zmena?

Áno, bola to zmena, ale v tom čase nevyhnutná. Teraz prácu na publikáciách vnímam, ako súčasť svojej tvorby, ako jej druhú polohu. Moja prvá kniha sa volala Lásky. Už dlhšie som rozmýšľala nad vytvorením projektu so seniormi, len som nevedela na akú tému. Vo svojich maľbách som vtedy často zobrazovala medziľudské vzťahy, a tak som si uvedomila, že nemusím ísť ďaleko od toho čo ma zaujíma. Vyústilo to do publikácie, v ktorej som robila rozhovory o ich prvých láskach.

Nestalo sa vám, že ste nevedeli presne odhadnúť hranicu toho, čo sa ešte môžete spýtať?

Moje otázky boli dostatočne všeobecné. Nikdy som sa nepýtala na intímne detaily. Zároveň som na seniorov nerobila žiaden nátlak. Ak ma niečo zaujímalo, opýtala som sa, no dávala som pozor na reakciu seniora. Chcela som, aby bol rozhovor príjemný pre obidve strany.

Po dopísaní Lások ste sa opäť vrátili k maľbe?

Áno, ale zmenila som médium. Predtým som robila olejomaľby, po návrate som začala pracovať na menších akvarelových obrázkoch. Postupne mi táto technika otvorila priestor, ktorý som predtým nevidela. Spôsob myslenia pri tvorbe akvarelu je úplne iný ako pri olejomaľbe, kde môžete obrazy donekonečna opravovať.

Máte rozpracovanú ďalšiu publikáciu?

Zatiaľ mám vytvorený len koncept. Témou knihy bude domov. Chcem spolupracovať so základnou školou. Kniha bude pozostávať z detských kresieb. Plánujem deťom zadávať témy, ktoré sa týkajú ich domova a oni na ne budú reagovať kreslením.

V maľbe síce spoločenské témy nerozoberáte, no mám pocit, že pri písaní sa orientujete na spoločnosť. Je to tak?

Asi áno, ale nikdy knižný projekt netvorím za cieľom rozoberania aktuálnej spoločenskej témy. Spoločenský aspekt vnímam ako vedľajší produkt toho, čo ma v skutočnosti zaujíma. Samozrejme, je to aspekt podstatný.

84237b_021cfa4c041a4a81a40a2f70d3db4f9b
Zo série Evolúcia

Máte obľúbených umelcov?

V marci sme boli s rodinou v Arizone, kde sa nachádza najznámejšie dielo Roden Crater od Jamesa Turrela. To som nakoniec, aj keď som si to veľmi priala, nevidela, lebo bolo zavreté kvôli rekonštrukcii. No videla som iné dielo, nachádzajúce sa kúsok odtiaľ. James Turrel pracuje zaujímavo so svetlom, vidieť jeho realizácie na živo je vždy zážitok. Je zásadný a zároveň známy umelec 20. storočia, ale páčia sa mi aj iní umelci, hlavne mladší.

Keď už je reč o sláve, nie je primárnym dôvodom populárnych umelcov získanie peňazí?

Podľa mňa sa umenie pre peniaze robiť nedá. Ak je umelec zaujímavý pre zberateľov, súvisí to aj s peniazmi, ale zberatelia sa o jeho obrazy zaujímajú kvôli kvalite jeho práce. Kvalita práce by nebola vysoká, keby primárnym záujmom umelca boli peniaze. Sú veľmi kvalitní umelci, ktorí síce majú veľa peňazí, no majú ich zaslúžene, pretože diela sú kvalitné.

Foto: Monika Mikyšková (archív) a www.monikamikyska.wixsite.com

Teraz najčítanejšie