Denník N

Mestá sú odrazom ľudí, ktorí v nich žijú

12.7.2016, Knižnica pre mládež mesta Košice
12.7.2016, Knižnica pre mládež mesta Košice

Jordi Llobregat je španielsky prozaik.  Jeho románová prvotina  El secreto de Vesalio  (2015) sa veľmi rýchlo  stala medzinárodným bestsellerom. Bola preložená do osemnástich jazykov. V Česku vyšiel tento historický thriller pod  názvom Vesaliovo tajemství (2016)

Keď som sa do vašej knihy začítala, fascinovala ma najmä atmosféra viktoriánskej doby.V 19. storočí sa žilo omnoho pomalšie, ten zvláštny pocit spomalenia životného tempa sa vám podarilo preniesť aj na stránky vášho románu. Ale súčasne držíte čitateľa  v neustálom napätí, v tom sa podobáte na moderného autora thrilleru.

Som rád, že na vás moja kniha takto pôsobí,  presne to som mal v úmysle dosiahnuť. Keď spisovateľ píše knihu, hrá s čitateľom určitý spôsob hry. V mojej knihe  spomínam legendu o čiernom psovi, ktorý mrzačí a zabíja mladé dievčatá v Barcelone. Legenda o čiernom psovi je britská legenda, ktorá inšpirovala aj Sira Conana Doyla pri písaní „Psa baskervilského“. Keď som sa stretol so svojimi čitateľmi v Barcelone, jedna čitateľka mi vážne tvrdila, že legenda o čiernom psovi jestvuje  v tomto meste od nepamäti. V skutočnosti sa legenda o čiernom psovi nikdy v španielskej kriminálnej literatúre nevyskytovala. Priniesol som ju tam ja. To je ten dôsledok hry spisovateľa s čitateľom. V súčasnosti, keď navštívite Barcelonu,  možno vám porozprávajú o prízraku čierneho psa „perro negro“.

Čím je Barcelona taká výnimočná, že ste si toto mesto vybral za jednu z hlavných postáv?

Najdôležitejším dôvodom je, že Barcelona je rodným mestom mojej mamy. Moja mama zomrela veľmi mladá a bola to pre mňa veľká strata. Pamätám si na obdobie, keď som bol malý, niekedy som cestoval s rodinou do Francúzska. Okolo Barcelony sme vždy iba prešli, nikdy sme sa tam nezastavili.  Mňa to vždy trochu mrzelo. Neskôr som  rád cestoval do Barcelony za kamarátom, bola to príležitosť si pripomenúť  mamu. Pripomínal mi ju prízvuk ľudí na ulici,  rôzne vône. Keď som sa rozhodol situovať svoj román do Barcelony,  začal som tam pravidelne cestovať kvôli materiálu na knihu. Bola to  opäť skvelá príležitosť pozdraviť moju mamu. Druhým dôvodom prečo som si vybral toto mesto je 19. storočie, ktoré bolo kľúčové v histórii tohto mesta. Vždy ma toto storočie fascinovalo. A posledným dôvodom je, že zbožňujem mestá, lebo mestá sú odrazom ľudí, ktorí v nich bývajú.

A prečo vás fascinuje práve 19. storočie?

Koniec 19. storočia  mal obrovský význam  pre Barcelonu a pre celé Španielsko. Bolo to také hraničné obdobie, počas ktorého sa veľmi prudko zmenil ráz mesta. Román je situovaný do obdobia, keď sa uskutočnila  Svetová výstava, ktorá reprezentovala mimoriadny rozkvet priemyslu. Ale ľudia, ktorí žili v tom čase, boli veľmi rôznorodí. V porovnaní s ľuďmi 19. storočia sme my, moderní ľudia veľmi homogénni.  Všetci sme vyznávačmi toho istého náboženstva. Veríme  technológiám. Nikto z nás sa nepýta ako funguje mobil, alebo autá či televízor. V 19. storočí si ľudia nevedeli predstaviť ako môže fungovať  stroj. V tom období boli všetky spoločenské vrstvy veľmi poverčivé, mnoho vecí pripisovali duchom a mágii.

V čase, keď sa v Barcelone otvárala Svetová výstava v Barcelone, sa tam  konal aj Medzinárodný kongres špiritistov. Veľa ľudí, keď uvidelo nejaký nový stroj na Svetovej výstave si myslelo, že za fungovanie stroja je zodpovedný nejaký duch ukrytý vo vnútri.

V tom období ešte nebola elektrina, to znamená, že ulice boli veľmi nebezpečné. Na cestách neboli autá, ale bolo tam veľmi veľa koní . V zdravotníctve sa práve objavila anestézia, ktorá dovtedy  neexistovala. Postavenie žien v spoločnosti sa zmenilo, ženy začínajú bojovať za svoje zrovnoprávnenie. Toto všetko je zdrojom mojej inšpirácie a spisovateľskej vášne.

V románe sa hlavná postava vráti po rokoch späť do Barcelony, vyšetruje vraždu svojho otca. Počas vyšetrovania ju začína prenasledovať vlastná minulosť. Prečo pri opise postáv kladiete dôraz na ich minulosť?

Minulosť a tajomstvá sú spolu prepojené. Zbožňujem tajomstvá. Každý máme nejaké tajomstvá. Niektoré tajomstvá sú drobné, napríklad to, že sme odjedli svojim  deťom z  maškrty. Existujú aj veľké tajomstvá, ktoré poznačia náš život, tajomstvá ako napríklad nejaký milenec, nejaká nehoda alebo nedorozumenie. Náš život bez tajomstiev by nebol horší ani lepší. Ale tajomstvo robí náš život zaujímavejší, lebo nás spája s naším osudom Všetky moje postavy majú tajomstvá. Každá postava  má svoje tajomstvo, hoci o ňom netuší. A keď sa o ňom dozvie, je to pre ňu niečo strašné. Je to obraz, o ktorom veľmi rád píšem. Tajomstvá robia náš život zaujímavým.

Vyzerá to tak, že nielen ľudia majú tajomstvá, ale aj  preklad vašej knihy do českého a poľského jazyka ukrýval jedno tajomstvo.  Na autorskom čítaní v Čechách ste ho odhalili.

To je neuveriteľná príhoda. V Brne aj vo Wroclawi  sa ma ľudia často pýtali na „moju lásku k moru “
„K moru?“  pýtal som sa zmätene.
„No áno, k moru. Musíte mať veľmi rád more, keď ste mu venovali svoju knihu!“
„Ja som venoval knihu svojej mame! Napísal som jej to venovanie po katalánsky, v reči, v ktorej sme sa spolu rozprávali“
Potom mi svitlo, že prekladatelia spravili chybu. Slovo „ mame“ sa povie po katalánsky mare  a toto slovo znamená po taliansky more. Keď sa o tom dozvedeli moji prekladatelia, vyzerali, že sa pôjdu už-už od hanby niekam schovať. Musel som sa smiať. Moja mama sa tomu určite smeje. Kultúrna rozmanitosť je naozaj fantastický zdroj zábavy!  Už sa teším na čínsky preklad mojej knihy.

Koľko dlho ste písali svoj román? Obsahuje impozantné množstvo historických reálií, predpokladám, že štúdium materiálov vám zabralo veľa času.

Smejem sa, pretože rovnakú otázku ako vy, mi  položili už v 15 krajinách. Ľudia sa ma často pýtajú túto otázku, nechápem prečo. Napísanie knihy mi trvalo menej ako dva roky.

Čo všetko musí urobiť spisovateľ preto, aby si historické reálie dôkladne naštudoval?

Hľadal som informácie na internete, preštudoval obrovské množstvo kníh. Tiež bolo potrebné si prediskutovať  medicínske otázky s  lekármi a vycestovať do Barcelony, aby som vstrebával tamojšiu atmosféru.

Je o vás známe, že pracujete ako manažér na projektoch pre rozvoj miest. Manažéri sú mimoriadne pracovne vyťažení ľudia. Kedy ste stihli napísať taký obsiahly román?

Sám nechápem, kedy som ho stihol napísať, pretože nemám vôbec čas. Okrem práce mám ešte malú dcéru. Nuž, vstávam niekedy ráno o piatej a píšem. Píšem po nociach a potom idem do práce. Rád píšem vo vlaku.

Vy musíte mať pre písanie veľmi silnú motiváciu, keď ste sa románu venovali po nociach.
Čo vám písanie prináša?

Porozprávam vám, prečo píšem. Písať som začal, keď som mal som 12 rokov. Bol som vtedy na dovolenke  s rodinou vo Francúzsku. V televízii  dávali  film Muž z Acapulca, v hlavnej úlohe s Jean Paul Belmondom. Film je o spisovateľovi, ktorý je napoly šialený. Keď píše, tak sa premení na Jamesa Bonda, a jeho manažérka sa premení na dračiu ženu. Bol som očarený. Keď som dopozeral film, išiel som pohľadať písací stroj, ktorý mala moja teta ako ozdobu v dome a začal som písať. Písal som celé leto. Nenapísal som dobrý príbeh. Ale, a to je podstatné, písanie som si užíval. Písací stroj bol v spálni mojej tety a uja, každú noc ma museli zo spálne vyhodiť , napriek tomu, že som im sľuboval, že budem klopkať na stroji potichu. Dobrý koniec tohto príbehu je, že všetky tie pocity, ktoré som cítil, keď som ako malý chlapec  písal, sa znovu vrátili, keď som po rokoch začal písať Vesaliovo tajomstvo. A to je ten dôvod, ktorý ma prinútil opäť písať.

Kritici označili váš román za dôstojného dediča veľkých príbehov a postáv sira Arthura Conana  Doyla   Aké sú vaše ďalšie literárne vzory?

Som osoba, ktorá sa rada nechá ovplyvniť a nemusia to byť iba literárne diela. Inšpirovať ma dokáže pekný obrázok, hudba, ale samozrejme aj romány. Mám rád klasikov  všetkých možných žánrov  ako napríklad Conan Doyle, Umberto Eco, Jo Nesbo, John Connolly, Rosa Montero a  Javier Marías.

Ste riaditeľom podujatia Festival Negra vo Valencii, ktorý je multižánrový, okrem detektívnych románov tam možno nájsť  ďalšie druhy umenia ako je film, fotografia, divadlo.

Podstatou festivalu je literatúra, tvorí 40 % jeho obsahovej náplne. Ale zaujímajú nás aj iné umelecké žánre. Vysoké zastúpenie na festivale má kinematografia , pretože mnoho ľudí v súčasnosti nečíta, ale chodí do kina. Iní  si nekupujú beletriu, ale čítajú komiksy. Snažíme sa zostaviť program festivalu tak, aby sa jednotlivé žánre prelínali. Chceme  detektívne príbehy  ukázať všetkým.  Dokonca môžem povedať,  že detektívny žáner nám slúži ako taká výhovorka, pod ktorou zastrešíme všetko. Našim hlavným cieľom je doniesť kultúru do mesta. Žijeme v spoločnosti, kde je nekultivovanosť populárna . To, že ľudia nepoznajú vlastnú kultúru, je bežné. Musíme si uvedomiť, že treba bojovať za to, aby naša kultúra prežila.

Môžete aspoň čo-to  prezradiť o vašej ďalšej knihe? Bude sa tiež odohrávať v 19. storočí?

Dej knihy sa bude odohrávať v období od konca 19. storočia do začiatku druhej svetovej vojny. Ďalej už o knihe nie som ochotný hovoriť, pretože spisovatelia neradi rozprávajú o svojich plánovaných knihách. Som ochotný prezradiť ešte jeden detail: Príbeh sa bude odohrávať v prostredí, ktoré čitatelia veľmi dobre nepoznajú.

 

Rozhovor sa uskutočnil v Knižnici pre mládež mesta Košice, v rámci Mesiaca autorského čítania (MAČ, 2016)

Prekladateľ zo španielskeho jazyka:  Martina Töröková

Foto : Angela Lencsesová

Rozhovor bol krátený, nebol autorizovaný

Zdroje:

http://vesaliussecret.com/

http://www.autorskecteni.cz/2016/cz/program/9-Jordi-Llobregat

 

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie