Mediácia (3. časť)

Na základe Števovej žiadosti o začatie mediácie a naštudovaných podrobností sporu mediátor vypracoval a odoslal oslovenie druhej spornej strany. Paľo toto oslovenie po niekoľkých dňoch prevzal.  Pred dvomi mesiacmi podal žalobu na súd.  Len súdny poplatok a prvá odmena právnikovi ho stáli takmer  2000 Eur a preto nevidel dôvod zaoberať sa listom od nejakého mediátora. Medzitým sa však konflikty prehlbovali.  Paľo sa v podnikaní potácal na pokraji krachu, vo firme míňal rodinné úspory a to bolo hlavným dôvodom rastúceho napätia medzi rodinami. Mediátor niekoľko dní po prevzatí oslovenia kontaktoval Paľa telefonicky a požiadal ho o osobné stretnutie. Vysvetlil mu, že vzhľadom na nepríjemnú situáciu a zásadu rovnakého prístupu k obom stranám by sa mali stretnúť na neutrálnej pôde – v kancelárii mediátora. Paľa tento nestranný  prístup zaujal, navyše jeho pohľadávka už bola na súde takže nemal čo stratiť a  so stretnutím súhlasil.

V kancelárii Paľo  mediátorovi oznámil, že v spore o nesplatené faktúry už bola podaná žaloba, pretože Števo nereagoval na jeho pokusy o dohodu. Preto v tejto fáze nevidí dôvod na mediáciu.  Mediátor  si  Paľa vypočul, vysvetlil mu výhody a cenník mediácie. Paľovi sa zdali ceny privysoké, a aj keď zvyčajne platia obe strany polovicu ceny,  on už zaplatil veľa peňazí za žalobu.

Mediátor ho informoval, že alternatívne riešenie sporu  môže  prebiehať aj po podaní žaloby a v prípade dohody a jej uznania súdom pred začatím pojednávania mu bude vrátených až 90 % zo zaplateného súdneho poplatku. Pri tejto informácii Paľo spozornel.  Dozvedel sa, že ak by k dohode medzi ním a Števom došlo až po začatí pojednávania a súd by takúto dohodu uznal, bude mu vrátených až 50 % zo zaplateného poplatku a pokiaľ by vyriešili len časť sporu, stále mu súd môže vrátiť 30 % zo súdneho poplatku.

Paľa zaujímali aj následky odmietnutia mediácie z jeho strany. Dozvedel sa, že mediácia je dobrovoľná, ale v prípade, ak ju odmietne   dostane Števo potvrdenie o tom, že sa neúspešne pokúšal vyriešiť spor mimosúdnou dohodou. Toto potvrdenie môže šikovný právnik na súde využiť.

V súvislosti s  rýchlosťou  riešenia sporu nebolo pre Paľa veľkým prekvapením, že priemerná dĺžka súdneho konania v obchodnom spore bola v minulom roku 15,8 mesiaca a tieto čísla majú rastúcu tendenciu. Novinkou preňho bol fakt, že mediácia môže trvať maximálne 6 mesiacov a hoci Paľo a Števo sa môžu dohodnúť  na predĺžení tejto lehoty, mediátor  ho uistil, že polročná lehota v takomto type sporov je na uzavretie dohody dostatočná.

Paľa zaujímala aj dohoda a jej následky. Nemal istotu, že hoci by sa so Števom nejako dohodli,  dohoda o mediácii bude dodržaná. Argumentoval tým, že súd vydá platobný rozkaz, alebo rozhodnutie, na základe ktorého môže začať exekúcia a on sa k svojim peniazom postupne dostane. Mediátor vysvetlil, že mediačná dohoda je právne záväzná a práve jej uznaním na súde, alebo spísaním u notára formou notárskej zápisnice  sa tiež stáva exekučným titulom. Exekúcia však nie vždy znamená, že budú uspokojené veriteľove nároky.

Z kancelárie mediátora odchádzal Paľo nerozhodnutý. V prospech mediácie hovoril fakt, že spor môže byť vyriešený oveľa skôr, že mu môže byť vrátená veľká časť poplatku a hoci mediácia nie je zadarmo, v porovnaní so súdnym konaním ušetrí možno aj polovicu nákladov.  Za hovorili aj ďalšie fakty, napríklad to, že o mediáciu požiadal Števo (možno to s dohodu myslí vážne), a že celý proces prebehne diskrétne a dôverne. Ani Paľovi sa nepáčila predstava o pojednávaní za účasti rodiny a   požiadal mediátora o pár dní na rozmyslenie. Nakoniec sa však rozhodol súhlasiť.   O tomto rozhodnutí informoval svojho právnika aj rodinu. Niektorí členovia rodiny nevedeli o čo ide a boli skeptickí, niektorí zobrali túto informáciu na vedomie, no hádky neprestávali.

Po Paľovom súhlase mediátor s oboma dohodol termín a čas prvého mediačného stretnutia.