Postup do svetovej skupiny? Iba s pomocou žrebu alebo súpera

Kým vlani sa mečířovci medzi okteto vyvolených napokon vtesnali, tento rok im výhodnejšia pozícia o jedinú priečku v tímovom rebríčku ušla. Pravda, počet bodov v renkingu pri našej vlajke a značný odstup od posledných nasadených Japoncov ukazujú, že skôr než miesto v smotánke si zaslúžime práve miesto v druhom slede.

Papierovo sme teda najsilnejší spomedzi slabších, teoreticky by sme teda mali favoritov aj najväčšmi potrápiť. Takéto lajstro však patrí do najbližšieho koša. Naše šance na úspech sa totiž nebudú odvíjať od rebríčka, ale od zostavy (našej i súperovej), výhody domáceho prostredia či povrchu. Pri každom možnom protivníkovi pripadá do úvahy hneď niekoľko kombinácií, občas dokonca viac než by bolo vhodné.

Švajčiarsko: Osud Slovenska v rukách velikánov

Práve v prípade držiteľov legendárnej šalátovej misy z roku 2014 sa otáznikov objavuje azda najviac. Záleží však len na dvoch z nich. Roger Federer a Stan Wawrinka, švajčiarski tenisoví hrdinovia totiž svojou účasťou dokážu trpaslíka na mape bieleho športu zmeniť na obra, aký na svete nemá páru.

Ak by nastúpili proti Slovákom obaja, naše dlhé čakanie na prienik do svetovej skupiny by mohol ukončiť len zázrak. Vzhľadom na preriedený kalendár, zdravotné problémy a hľadanie formy sa 17-násobný grandslamový šampión pravdepodobne sústredí na individuálne ciele. Neúčasť svetovej šestky by však bola obrovským prekvapením. Práve hráč s excelentným jednoručným bekhendom by aj bez pomoci svojho o čosi slávnejšieho krajana bez problémov dokázal získať dva body a prispieť k tretiemu vo štvorhre bez ohľadu na dejisko stretnutia či našu zostavu.

Iba v prípade absencie oboch es by naše šance vyzerali prekvapivo ružovo. Ďalších zástupcov krajiny helvétskeho kríža totiž vo svetovom rebríčku nájdeme až v druhej stovke, možno ich tak prirovnať k Maďarom či Rumunom, ktorým slovenské kvarteto úspešne čelilo vlani. Že dvojnásobne oslabení Švajčiari nie sú žiadnym strašiakom, ukázalo pred pár mesiacmi Taliansko. V Pesare si domáci súpera po hladkom triumfe 5:0 vychutnali ako kvalitnú švajčiarsku čokoládu.

Belgicko: Úspešná odplata?

Práve družstvo z ďalšej krajiny zasvätenej čokoláde sa pred desaťročím postaralo o naše vypadnutie zo svetovej skupiny, keď v Bratislave uspelo pomerom 3:2. Kapitán Miloslav Mečíř i Lukáš Lacko si túto porážku nepochybne stále pamätajú.

A hoci vtedajší belgický hrdina Olivier Rochus už dávno zavesil raketu na klinec, na scéne sa objavil ďalší všadebol. David Goffin má hlavnú zásluhu na senzačnom lanskom ťažení, ktoré ukončili až vo finále skvelo pripravení Briti. Rodák z predmestia Liége reprezentuje so železnou pravidelnosťou a treba s ním počítať na každom povrchu proti akémukoľvek súperovi. Naši reprezentanti by navyše už tretí raz za sebou absolvovali baráž na cudzej pôde. Kližan by proti domácej jednotke možno zabodoval alebo aspoň uhral slušný výsledok, kvalitnou dvojkou nedisponujeme my ani Belgičania a vo štvorhre by sme mohli mať miernu prevahu. V celkovom súčte z toho môžu veľmi ľahko byť vytúžené tri body, ale aj smutná nula.

Austrália: Mix mladíckej dravosti a skúsenosti

Na rozdiel od Belgicka či Švajčiarska výkon protinožcov nestojí a nepadá na jednom či dvoch menách. V prvej svetovej dvadsiatke majú Austrálčania dvoch hráčov (Bernarda Tomiča s Nickom Kyrgiosom), v Top 100 dohromady štyroch. Netreba zabúdať ani na vynikajúceho bombardéra Sama Grotha použiteľného do dvojhry i štvorhry dodávajúceho družstvu potrebnú rozvahu a excelentného deblového špecialistu Johna Peersa.

Každý z tejto štvorice je schopný proti hráčom nášho rangu bodovať, dokonca aj viacnásobne. Ak by nám žreb skutočne prisúdil tohto súpera, losovať sa bude aj výhoda domáceho prostredia, keďže by išlo o prvý vzájomný zápas oboch celkov. Kým vonku by sme boli v pozícii jasného outsidera, doma by naše šance stúpli geometrickým radom. Ani nie tak preto, že náročnú cestu na druhý koniec zemegule by absolvoval náš protivník, ani z dôvodu atmosféry v Národnom tenisovom centre, ale kvôli voľbe povrchu. Antuka by mohla pomôcť Kližanovi a zároveň otupiť austrálske zbrane založené hlavne na delovom podaní.

Kanada: Povedie cesta za úspechom cez štvorhru?

Montreal, september 1997. Slovenský tím v zložení Dominik Hrbatý, Karol Kučera a Ján Krošlák na úkor domácich po prvýkrát postupuje medzi šestnásť najlepších družstiev do svetovej skupiny.

O devätnásť rokov prichádza do úvahy odveta v Bratislave aj vďaka tomu, že javorové listy si pod sebou napílili konár hladkou porážkou s Francúzskom. Osud oboch tímov by mal v rukách Miloš Raonič. Siedmy tenista sveta by si robil zálusk na dva body aj proti Slovákom, aj keď proti Kližanovi na antuke by cesta za jedným z nich mohla byť o čosi náročnejšia než obvykle. Pri absencii ďalších výraznejších osobností na oboch stranách by mohla úlohu jazýčka na váhach zohrať štvorhra. Obaja kapitáni majú v talóne jedného deblového špecialistu, pri skladaní zostavy však musia improvizovať.

Ideálne by preto bolo, ak by Raonič na Slovensko v prípade vzájomného merania síl vôbec nepricestoval. Čím dlhšie sa zdrží na US Open, tým menej času by mu zvýšilo na presun a aklimatizáciu, kvôli únave by dokonca možno odstúpil na poslednú chvíľu.

Kazachstan: Takmer ideálny súper

Časy, keď mala bývalá sovietska republika v elitnej svetovej stovke viacnásobné zastúpenie, sú už zrejme nenávratne preč. Z niekdajšej trojice Jevgenij Korolev, Andrej Golubev a Michail Kukuškin sa v širšej svetovej špičke dokázal udržať len posledne menovaný, aktuálnej kazašskej dvojke Dmitrijmu Popkovi patrí až 209. priečka.

Aj napriek možnej dlhej ceste do pre našinca pomerne exotickej destinácie (výhodu domáceho prostredia by určil žreb) sa práve Kazachovia javia ako najľahší súperi, pokiaľ berieme do úvahy silu jednotlivých tímov v ideálnej zostave. Dva body cez slabšieho z tandemu kazašských singlistov by mali byť povinnosťou, jeden by mohol získať Kližan cez Kukuškina a štvorhra by taktiež mala byť našou korisťou. Zdanlivo jasný postup, žiadneho protivníka však neradno podceňovať. Svoje by o tom mali vedieť Česi i Švajčiari, ktorí už dávnejšie v nevďačnej pozícii favoritov proti Kazachstanu vyhoreli.

Španielsko: Príliš ťažké sústo

Takmer vždy nebezpečný celok by vo vzájomnom súboji pevne vo svojich rukách azda všetky tromfy. Domáce prostredie, neporovnateľne väčšia variabilita kádra (v najlepšej stovke svetového rebríčka má 5-násobný víťaz Davis Cupu 12 hráčov) i dlhodobo zohratý deblový pár Feliciano Lopez/Marc Lopez, to všetko hovorí v prospech krajiny na Iberskom polostrove.

Navyše, antuka, ktorú by Španieli nepochybne zvolili, by síce vyhovovala Kližanovi, no ešte lepšie by sa na nej nepochybne cítili domáci matadori.

Nemecko: Nenápadní, no čoraz silnejší

Mečířovi zverenci by museli absolvovať cestu do cudziny aj v prípade duelu s Nemeckom. V porovnaní so Španielskom síce Nemci nedisponujú takými hviezdami, novovytvorená dvojica Philipp Kohlschreiber/Alexander Zverev, však dokáže potrápiť aj tých najlepších, ako už predviedla na jar proti Česku.

Obe najväčšie nemecké hviezdy dokážu vynikajúco zahrať na ľubovoľnom povrchu, Kohlschreiber je navyše nepochybne stabilnejší než Kližan. Nemeckou slabinou by však mohla byť štvorhra.

Japonsko: Nepríjemní samuraji s raketami v ruke

Tenisti z krajiny vychádzajúceho slnka mali v prvom kole svetovej skupiny veľkú smolu, keď narazili na Veľkú Britániu. Proti väčšine ostatných členov najlepšej šestnástky by totiž obstáli vynikajúco a aj v baráži budú patriť medzi najnebezpečnejšie družstvá.

Pravdepodobne sa totiž budú môcť spoľahnúť na Keia Nišikoriho. Svetová šestka v reprezentácii chýba len sporadicky, navyše mu môže sekundovať mladý Jošihito Nišioka. Keďže by o prípadnej výhode domáceho prostredia rozhodoval žreb, môže na Slovákov čakať aj náročný presun do Ázie.