Denník N

Rusko nie je zlé

Foto – TASR
Foto – TASR

Keď som naposledy bola v Moskve, snažila som sa nevnímať negatíva svojho rodného mesta. Nie preto, lebo som sa rozhodla prehodnotiť svoj postoj k Rusku ako celku, ale hlavne kvôli sebe. Lebo som sa nechcela úplne sklamať a mala som naozaj na mále.

Nechcela som sa sklamať. Nechcela som vyhľadávať trhliny sociálneho a zdravotníckeho systému alebo nadávať na nefunkčné školstvo. Nechcela som frflať na predražené potraviny, nízke platy a dôchodky, kvôli ktorým väčšina mojich spoluobčanov trpí. Chcela som vidieť pozitívne Rusko, ktoré prináša nádej, že raz sa to zmení a zlepší.

Som taký človek, ktorý sa všetko snaží hodnotiť objektívne, rátajúc všetky plusy a mínusy. V poslednom čase mínusy prevažovali, dokonca sa dalo povedať, že zlomili tú moju pomyselnú váhu, na ktorej som si všetko ako zahraničná Ruska rátala. Ale nakoniec som pochopila, že v Rusku váhy fungujú úplne inak ako všade inde na svete. Tam, to málo, ktoré existuje často preváži aj to veľa, ktoré je. A preto sa snažím naučiť mať svoje Rusko rada.

Chcem mať svoje Rusko rada, lebo odtiaľ pochádzam a svoj pôvod nikdy v živote nezmením. Lebo bez ohľadu na všetko, čo nefunguje, existujú tam ľudia, ktorí v rámci starej ruskej hrdinskej tradície bojujú za lepší život nielen pre seba.

Môžem mať Rusko rada, lebo tu stále existujú novinári, ktorí svoju pohodu obetovali kvôli vyššej myšlienke. Novinári zo súkromnej televízie „Dožď“ napríklad. Áno, museli bojovať o prežitie, stále to nemajú ľahké, ale robia to, čo považujú za správne. Kvôli tomu je Rusko hneď o trocha lepšie.

Môžem mať Rusko rada, lebo stále existujú hrdinskí aktivisti ako Navaľnij a dievčatá z Pussy Riot. Politickí väzni, ktorí sa snažia bojovať s korupciou alebo otrasnými podmienkami v ruských väzniciach si naozaj zaslúžia obdiv. Neviem prečo, ale hlavne kvôli ním sa cítim, že som na  svoju rodnú krajinu hrdá.

Mám Rusko rada, lebo existuje ruská kultúra. Lebo existovali Puškin, Lermontov, Dostojevskij a pre mňa Bulgakov a Nabokov. Lebo sa točia filmy ako „Leviafan“. Lebo existujú ruskí maliari a múzea, kde sú ich diela vystavené.

Mám rada Rusko, lebo existuje Moskva. Taká rôznorodá, taká rýchla, že tam nevydržím ani týždeň, ale taká unikátna a krásna. Taká ďaleka môjmu srdcu, ale zároveň taká blízka. Ten pocit sa nedá opísať.

Doma sa cítim na Slovensku. Ale zároveň existuje niečo, čo ma púta k Rusku. Takému nedokonalému, v niečom skazenému. Ale o nedokonalostiach niekedy nabudúce. Teraz mám chvíľu príjemného rozjímania sa. Lebo aj to je realita.

Teraz najčítanejšie