Denník N

Olympiáda pred 116 rokmi: Aj so zabudnutým športom, ktorý (takmer) nikto nesledoval

Olympijské hry v Paríži 1900, v poradí druhé novodobé, mali potvrdiť víťazstvo Coubertinových ideí hovoriacich o vzkriesení starovekého športového sviatku, v skutočnosti však popri Svetovej výstave, ktorá sa pod Eiffelovkou konala súbežne s hrami, zohrali úlohu chudobného príbuzného.

Napriek svojmu rozpačitému priebehu práve v metropole Francúzska absolvovalo svoju premiéru pod piatimi kruhmi viacero disciplín, bez ktorých si súčasnú olympiádu možno predstaviť len ťažko. Išlo napríklad o vodné pólo, jachting, veslovanie či jazdectvo.

Zo šľachtických záhrad až na olympiádu

Keďže zaradeniu disciplíny do olympijského programu v tom čase ešte nepredchádzala taká zložitá procedúra ako dnes a neexistovali ani jednoznačne stanovené podmienky, ktoré by šport ašpirujúci na prívlastok „olympijský“ musel spĺňať, pri tvorbe itinerára podujatia mali občas posledné slovo domáci usporiadatelia. Tak sa do kalendára parížskych hier dostala napríklad baskická pelota, ale aj kroket – v súčasnosti už takmer zabudnutý šport. Jeho cieľ a priebeh by sme veľmi zjednodušene mohli prirovnať k biliardu hranému na tráve. Rovnako ako pri hre s tágom za stolom ani v krokete o víťazovi a porazenom nerozhoduje rýchlosť, sila či vytrvalosť. Úspech je výhradnou záležitosťou trpezlivosti a dobre zvolenej taktiky.

Hra, pri ktorej sa dvaja súperiaci jednotlivci (alebo dvojice) snažia pomocou dreveného kladiva dostať dve loptičky pomedzi šesť bránok v presne stanovenom poradí až ku kolíku v strede trávnatého ihriska, podľa niektorých zdrojov uzrela svetlo sveta práve vo Francúzsku. A hoci iní kladú jej rodisko do Írska, najväčšiu popularitu si nepochybne získala v Anglicku. Začiatkom druhej polovice 19. storočia sa stal obľúbenou zábavou tamojšej šľachty a rýchlo sa rozšíril do väčšiny anglofónnych krajín vrátane USA.

Zakrátko však kroket musel uvoľniť miesto novej kratochvíli. Čoraz väčšej obľube sa totiž začal tešiť tenis a mnohé kroketové ihriská sa zo dňa na deň zmenili na tenisové kurty. V prospech bieleho športu hovorili jednouchšie pravidlá, oveľa zrozumiteľnejšie pre laikov než tie kroketové plné rôznych nuáns. Tenisové zápasy sa navyše od počiatku vyznačovali dynamikou, akú konkurenčný šport hráčom ani fanúšikom nevedel ponúknuť.

Aj preto kroket pozvoľna upadol do zabudnutia. Časom síce vzniklo niekoľko jeho menej zložitých variantov, ani jeden si však nezískal väčšiu pozornosť. Ktorý z dvoch svojho času súperiacich športov vyšiel víťazne, najlepšie dokumentujú čísla. Kým rebríček Britskej kroketovej asociácie pozostáva z 359 nadšencov, tenisová asociácia v Spojenom kráľovstve má len medzi mužmi viac než 20-tisíc aktívnych členov.

S jediným, ale oddaným fanúšikom

V čase konania hier v Paríži mal kroket svoje najlepšie časy už za sebou, prekvapivo sa však do kalendára hier dostal. Okrem faktu, že kolískou hry bola pravdepodobne krajina galského kohúta, zrejme pri rozhodovaní usporiadateľov a Medzinárodného olympijského výboru zavážila aj jeho mierna renesancia v uplynulých rokoch.

Samotný priebeh súťaže o cenné kovy však zaostal aj za pesimistickejšími očakávaniami. Troch zápolení (vo dvojhre s jednou loptičkou, dvojhre s dvomi loptičkami i štvorhre) sa zúčastnilo 10 domácich športovcov, z toho 3 ženy, ktoré sa zapísali do histórie ako vôbec prvé zástupkyne nežného pohlavia štartujúce v histórii olympijských hier. Najväčší problém však nepredstavovala absencia zahraničnej konkurencie, ale rekordný divácky nezáujem.

Okolie kroketového ihriska v Bouloňskom lesíku doslova zívalo prázdnotou. Počas prvých dní sledoval zápasy jediný platiaci divák, podľa dobových zdrojov starší Angličan, ktorý do Paríža kvôli kroketu meral bezmála tisíckilometrovú cestu z Nice. Finálové súboje sa dokonca odohrali bez akejkoľvek diváckej účasti.

Aj keď tento dnes už takmer zabudnutý šport utrpel na hrách v Paríži fiasko, dostal ešte jednu šancu na o štyri roky neskôr na olympiáde v americkom St. Louis pod názvom roket a s mierne odlišnými pravidlami. V Londýne 1908 sa však už trochu paradoxne neobjavil, pretože medzinárodný olympijský výbor mu odňal štatút olympijskej disciplíny. Ako hlavný dôvod jeho predstavitelia uviedli, že ide o hru, ktorá má len pramálo spoločného s olympijským ideálom športu ako pestovania telesnej zdatnosti.

Mohlo by sa zdať, že bizarným disciplínam v olympijskom programe po nevydarenom experimente s kroketom odzvonilo. Aj na ďalších hrách sa však objavilo hneď niekoľko netradičných športových odvetví. Niektoré si pod piatimi kruhmi užili len pár minút slávy, iné sa medzi neodmysliteľné súčasti osláv športu zaradili na dlhé roky.

Teraz najčítanejšie