Denník N

Na Slovensko prišla detská armáda

Kniha Wojciecha Jagielskeho Noční pútnici je o konflikte dvoch svetov, ktorý jeden z nich zastihol úplne nepripravený.

Ak ste vôbec o Ugande počuli, príčinou bol Idi Amin alebo Joseph Kony. V oboch prípadoch to bolo z najhorších možných dôvodov, obaja predsa majú na svedomí zverstvá, ktoré sú v absolútnom protiklade s našimi hodnotami.

Brutálny svet Idiho Amina

Ešte predtým ho časť sveta obdivovala podobným spôsobom, akým dnes obdivuje Donalda Trumpa – mixom nemého úžasu, zvedavosti a odporu. Idi Amin bol, koniec-koncov, šarmantný – teda okrem situácií, kedy bol masovým vrahom – a zábavný – teda okrem situácií, kedy sa chválil kanibalizmom.

Vyzeral ako dvojmetrový boxer, ktorým aj v skutočnosti bol; prinajlepšom pologramotný mäsiar, ktorého na čelo štátu vyniesla kombinácia bezohľadnosti a náhody. Vyhlásil sa za kráľa Škótska, s britskou kráľovnou raz flirtoval a raz jej posielal vyhrážky.

idi

Vyhnal z krajiny Indov, lebo Indovia vlastnili obchody, čiže tvorili tú skromnú strednú triedu, ktorá v Ugande existovala. V Aminovom svete vykorisťovali domorodcov, ktorým má všetok majetok po zásluhe patriť, takže keď ho Indom vzal a domorodcom dal, všetko to veľmi rýchlo išlo od desiatich k piatim; presne ako v Zimbabwe a kdekoľvek v Afrike, kde sa udialo niečo podobné.

Noví majitelia totiž boli presne takí ako on – nevzdelaní, nepripravení, neschopní nielen viesť a starať sa o zverený majetok, ale ešte ho aj nedabože zveľaďovať. No a keď sa to všetko po púhych ôsmich rokoch skončilo, ostali státisíce mŕtvych, pretože Afrika uznáva nie štátne ale kmeňové hranice.

Tradičný svet duchov 

Noční pútnici je knihou o svete duchov. Duchovia sú skutoční, žijú medzi ľuďmi a majú ich vlastnosti. Ak si ich neudobríte, celé vaše vojsko sa utopí v rieke presne tak, ako sa to aj naozaj stalo. Ak sú na vašej strane, ste nesmrteľní, kráčate proti guľkám, ktoré vás nemôžu zraniť a je jedno, či je to aj naozaj pravda. Stačí, že váš protivník tomu verí.

Je to kniha, ktorá hovorí o stáročnom, nemennom svete. Aj najhoršie zločiny sa v ňom odpúšťajú, možno preto sa páchajú. V Ugande nie je ani žiadne poriadne nerastné bohatstvo, ktoré by za všetku tú krv stálo, práve preto Jagielski tvrdí, že to tu sa odohráva tá ozajstná, čistá vojna, sprostená akýchkoľvek nánosov. Ostáva len nenávisť.

Násilie, utrpenie aj smrť je pevnou súčasťou tohto sveta, jednou z tých vecí, ktoré sa jednoducho stávajú. Ak máte šťasie, ocitnete sa v utečeneckom tábore, v bezvýchodiskovej situácii, z ktorej nemáte ako a kam uniknúť. Nemáte ani čo robiť. Uganda má najvyššiu spotrebu alkoholu v Afrike, ten je jej ďalším prekliatím.

Stále je to však svet viery, tej zvláštnej zmesi katolicizmu a animizmu. Jedine v takom totiž môžu povstať ľudia ako Idi Amin alebo Alice Auma, ktorí jedného dňa povedia, že mali vnuknutie, masy ich začnú nasledovať, potom je vojna a po nej desaťtisíce mŕtvych.

Beznádej – viera, nenávisť – odpustenie, všetko to do seba zapadá a tvorí začarovaný kruh.

Detský svet Josepha Konyho

Alebo ste zrejme počuli o Josephovi Konym, o ktorom sa svet dozvedel len pred niekoľkými rokmi. Musel vzniknúť dokument, aby sa vynoril z pralesov v strede Afriky, kde neexistujú hranice a nielen ony. Spolu s ním sa vynorila aj správa o jeho detskej armáde.

Áno, sú to deti. Desať-, jedenásťroční chlapci, ktorých unesú z dedín a ako prvých im prikážu zabiť vlastných rodičov, aby sa už nikdy nemohli vrátiť. Rovnako staré dievčatá, z ktorých sú manželky veliteľov. To je tá dilema, vravia v knihe vojaci regulérnej armády. Čo urobíš, keď na teba mieri dieťa? Zabiješ ho? Je to predsa dieťa. Nezabiješ ho? Ono zabije teba.

 

SOUTHERN SUDAN - AUGUST 1: Joseph Kony, leader of the rebel group the Lord?s Resistance Army that has been fighting a war against the Ugandan government for the past twenty years, makes a rare statement to the media during peace talks on August 1, 2006 on the Congo-Sudan Border. The peace talks are are being mediated by the Southern Sudanese government.Two day later on August 3, 2006, Kony?s second in charge released a statement via a radio interview that the LRA would not take part in further peace talks without a change of mediation team and a decleration of ceasefire from the Ugandan government. (Photo by Adam Pletts/Getty Images)
Zdroj: time.com

Jedným z hrdinov Nočných pútnikov je malý Samuel, presne takýto chlapec, ktorému sa od partizánov podarilo utiecť. Rozpráva svoj príbeh, ktorý nie je pekný a nemá dobrý ani zlý koniec. Je však jeden z mála, väčšina jeho rovesníkov celý život bojuje, lebo nič iné nevie, potom umiera. Máloktorý z nich sa dožije štyridsiatky.

Moderný svet vojny

Protikladom sveta duchov je svet moderný, ten hrá podľa našich pravidiel: ide v ňom o moc a zbrane, ktoré sú prostriedkom na jej dosiahnutie. Ugandskí vládcovia sa striedajú, ale líšia len v detailoch: keď odišiel Amin, prišiel Obote a bol lepší, ale nie oveľa, keď ho vyhnali, prišiel Museweni, kedysi modelový progresívny vládca, dnes diktátor.

Jedna z najlepších a zároveň najbeznádejnejších kníh, ktorú som za posledné roky prečítal, sa volala The State of Africa. Krajinu za krajinou a rok za rokom dokazovala, že moderný progresívny vodca v Afrike, bohužiaľ, praticky neexistuje. Každá krajina v nej má svoju kapitolu, každá je neveselá.

Zdroj: absynt.sk
Zdroj: absynt.sk

Toto má totiž celá Afrika spoločné: koniec koloniálnych čias ju zastihol nepripravenú, rozdelenú podľa nelogických hraníc, uprostred studenej vojny a s množstvom problémov, s ktorými si nedokáže poradiť. Genocída alebo jej hrozba sa tak neustále prelieva z jedného štátu do druhého, povstania sa menia na občianske vojny a ak neuspejú, tí istí ľudia to jednoducho skúsia o krajinu vedľa. Sú vojaci, nič iné nevedia.

Podľa starých pravidiel žijú v novom svete: na jednej strane sa riadia poverami, na druhej vedú moderné vojny. V súboji medzi duchmi a samopalmi síce väčšinou vyhrávajú tí druhí, ale inak niet víťaza. Tomuto je nemožné dovidieť na koniec, nie je na tom nič romantické, je to však rozhodne africkejšie ako safari

Africký príbeh

Wojciecha Jagielskeho občas prirovnávajú k nestorovi poľskej reportážnej literatúry Ryszardowi Kapuścińskému, ale jeden zásadný rozdiel predsa len existuje – ak je Kapuściński Marquézom, Jagielski je Marquézom s množstvom krvi.

Noční pútnici sú africkým príbehom v malom, príbehom z neznámeho a ďalekého kontinentu, ktorého ťažoba tkvie v tom, že jeho hrdinovia majú mená, tváre a osudy. Kniha sa končí, miznú. Už nie sú. A predsa vieme, že tam kdesi stále žijú a bojujú svoje vojny. Desiatky vodcov, desaťtisíce detských vojakov.

Beznádej z tejto knhy naplno dolieha až časom a predsa v nej je čosi, čo stále núti čítať ďalej.

 

Teraz najčítanejšie