Gerulata ako súčasť Rímskej ríše (1. časť – objavenie, stavebné etapy, dislokované jednotky)

V rokoch 19 až 9 pred n. l. obsadil Augustov nevlastný syn Tiberius (cisár 14 – 37 n. l.) územie dnešného východného Rakúska a západného Maďarska. Okolo roku 10 pred n. l. za vlády prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) vznikla prevažne na tomto teritóriu nová rímska provincia Panónia (najprv ako súčasť provincie Illyricum). Hranicu Rímskej ríše v mieste, kde sa provincia Panónia dostala do styku s naším územím tvorila rieka Dunaj. Oblasť pravého brehu pripadla Rimanom a územie ľavého brehu bolo obývané barbarmi, ako obyvateľov mimo Impéria nazývali Rimania. Časť Slovenska (Bratislava – mestské časti Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo) sa stala približne na štyri storočia neoddeliteľnou súčasťou Rímskej ríše. Najvýznamnejšou časťou „slovenskej“ Panónie bol rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata s priľahlým zázemím pre civilné obyvateľstvo v Bratislave-Rusovciach.

Kastel Gerulata bol súčasťou opevnenej rímskej hranice Limes Romanus. V jeho bezprostrednej blízkosti (okolo 45 km) sa nachádzalo hlavné mesto provincie Carnuntum (dnes katastrálne územie obcí Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku).

Názov „Gerulata“ prebrali Rimania pravdepodobne od pôvodného keltského obyvateľstva. Kelti prichádzali na naše územie od prelomu 5. a 4. storočia pred n. l. a s Rimanmi mali aktívny kontakt. Málokto si uvedomuje, že pojem Gerulata, s ktorým dnes narábame je starý minimálne 2 000 rokov!

Ďalšia informácia, ktorá môže prekvapiť je, že bola objavená len pre 55 rokmi. O jej existencii v tejto polohe sa tušilo. Svedčili o tom nálezy z doby rímskej, ale napríklad aj antická mapa Tabula Peutingeriana, na ktorej bola Gerulata vyznačená.

Viaceré pokusy nájsť ju zlyhali. Nakoniec sa nenašla zásluhou archeologického výskumu, ale vďaka prácam na spevňovaní dunajských hrádzí. V roku 1961 sa rozhodlo, že niekoľko metrov vysoké návršie vedľa kostola sv. Márie Magdalény nazývané Bergl sa rozoberie a použije ako stavebný materiál. Stavebný stroj počas prác narazil na masívne kamenné murivo. Išlo o stavbu 4. stavebnej etapy kastelu Gerulata.

Na základe archeologického výskumu boli identifikované štyri stavebné etapy datované do 1. až 4. storočia. V prvej etape bol niekedy v druhej polovici 1. storočia vybudovaný drevozemný tábor. Už v priebehu 2. storočia bol tábor prebudovaný. Rozlohou presahoval drevozemný tábor a bol postavený z kameňa. Tretia etapa je datovaná do konca 3. a začiatku 4. storočia. Výsledkom bol plošne zmenšený takmer štvorcový kastel rozmerov približne 150 x 150 m obohnaný mohutným kamenným múrom. Posledná štvrtá etapa spadá do obdobia vlády cisára Valentiniana I. (cisár 364 – 375), resp. tesne po roku 375/380. Tábor bol výrazne zmenšený vybudovaním vežovitej pevnosti rozmerov 30 x 29 m v severnom rohu pôvodného kastelu. Hrúbka múrov dosahovala až 240 cm. Veža mala 12 mohutných pilierov, ktoré tvorili nádvorie. Základové murivo obvodových múrov a pilierov siahalo do hĺbky 3 až 4 m. Na základe týchto parametrov sa dá uvažovať až o trojpodlažnej stavbe, v strede ktorej bola asymetricky umiestnená studňa.

Postupne boli v Gerulate umiestnené rôzne vojenské jednotky, ktoré vieme identifikovať aj na základe kolkov (označenie jednotky) na tehlách a škridlách. Boli to napríklad Ala I Cannanefatum (1. jazdecký oddiel germánskych Kananefatov, ktorí pôvodne žili na území dnešného Holandska), ktorá bola dislokovaná v Gerulate od začiatku 2. storočia. Kolky dokladajú taktiež prítomnosť XV. légie, o ktorej vieme, že sa zúčastnila židovskej vojny, ktorá prakticky skončila v roku 70 dobytím Jeruzalema. Išlo ale o iných vojakov, ako tých, ktorí boli neskôr prítomní v Gerulate, keďže tá v roku 70 pravdepodobne ešte nestála.

Pri výskume Gerulaty sa našli aj prakové strely veľkosti slepačieho vajca z vypálenej hliny. Možno slúžili ako stelivo pre prakovníkov. Prakovníci patrili medzi ľahkoodencov a zväčša otvárali bojový stret zo zadných radov vojska vrhaním projektilov cez hlavy vlastných spolubojovníkov. Prakovníci boli regrutovaní najmä z pastierov a roľníkov a dosahovali vysokú presnosť. Spomedzi rímskych zbraní mal prak najdlhší dostrel, okolo 350 až 400 m. Tým prevýšil luk so štandardným dostrelom do 180 m.

Hlavnou úlohou vojska dislokovaného na hranici bola ochrana voči vonkajšiemu nepriateľovi. Vojna ale nebola trvalým stavom a nečinnosť mohla vojakov značne demoralizovať. Preto boli zamestnávaní rozmanitými úlohami. Neustále prebiehala strážna služba, prieskumy a výzvedné výpravy, úradníkom poskytovali vojenskú ochranu, v tábore prebiehalo upratovanie, čistenie latrín, údržba vodovodov, oprava ciest a opevnení. Využívaný bol aj potenciál rôznych špecialistov spomedzi radových vojakov. Dokladom toho môže byť napríklad nález bronzového kružidla, ktoré môžeme spojiť so zememeračstvom a kartografiou.

V nasledujúcom diele budem pokračovať civilnou osadou, pohrebiskami a zánikom Gerulaty.

Použitá literatúra:

DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

PELIKÁN, Oldřich. 1960. Slovensko a Rímske impérium. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 349 s.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – GÁFRIKOVÁ, Oľga – PINČÍKOVÁ, Ľubica. 2011. Dunajský limes na Slovensku. Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji. Rímsky vojenský kastel Gerulata v Bratislave-Rusovciach. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2011. 15 s. ISBN 978-80-89175-53-6.

Zdroje obrázkov:

Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus):
VARSIK, Vladimír. 2015. Život v rímskom štýle. Germánske panské sídlo v Cíferi-Páci. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 48 – 53.

Antická mapa Tabula Peutingeriana s vyznačením Gerulaty:
DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

Vyznačenie polohy I. a III. stavebnej etapy v súčasnej zástavbe, Pozostatky IV. stavebnej etapy, Tehla s kolkom Ala I Cannanefatum:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Kastel Gerulata. Rímsky vojenský tábor v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 29 – 34.

Vizualizácia stáleho a dočasného legionárskeho tábora:
KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 – 41.