Ôsmy diel. Devätnásť rokov po

Včera nastal ten deň. Vojdem do kníhkupectva a už tam svieti medzi novinkami. O niekoľko hodín neskôr zatváram spokojne poslednú stránku. Harry Potter and Cursed Child.

Keď skončila originál HP sága (filmová/knižná) mnohí tipovali, že to pri tomto neskončí a príde nejaké pokračovanie. Iní si mysleli, že už by nemal prísť žiadny sequel. V podstate sa nemýlili ani jedni ani druhí. Prekliate dieťa nie je klasické pokračovanie. Súčasné vydanie je podľa údajov vnútri len verzia podľa ktorej sa skúšala rovnomenná divadelná hra v Londýne (premiéru mala v sobotu). Nejedná sa teda o klasickú prozaickú fantasy, pre množstvo scénických poznámok to nie je ani obvyklý dramatický text. Skôr to pripomína skutočne skript alebo scenár, uverejnený vo forme knihy až sekundárne na veľké množstvo prosieb. Avšak napriek tomu, že na zberateľskú verziu si verejnosť ešte musí  počkať, i súčasné vydanie je graficky i knihársky na obstojnej úrovni a poteší nielen tých, ktorých šalejú pri všetkom, na čom je Rowlingovej meno. Cena je trochu zbytočne vysoká (20 – 25 eur), ale čo sa dá robiť.

A čo obsah? Kniha má cez 300 strán. Prvá stovka – vykradla azda Rowlingová Yudkowského? Druhá stovka – tak toto začína byť klišé. Príliš jednoduché. Tretia stovka – no konečne! Wow!

O čom teda Prekliate dítko je? A kto sa tým prekliatym vlastne myslí?

Na začiatku treba pripomenúť, že sa jedná o sequel, teda o udalosti odohrávajúce sa po 19 rokov porážke beznosého Temného pána. Hlavným hrdinom je Harryho a Ginnin syn Albus Severus. Pamätáte si na poslednú scénu Darov smrti, keď predčasne dospelý Harry vyprevádza syna na vlak? Tak presne ten malý. Práve touto scénou Prekliate dieťa začína. Rokfortský express začína funieť a Albus sa pýta otca „A čo keď budem v Slizoline?“

1. SPOILER ALERT Albus je Potter a všetci od neho očakávajú veci zodpovedajúce jeho menu. Avšak Albus nie je ako jeho otec. Nevie lietať, neznáša metlobal. Nevychádza so svojou sestrenicou Rose (dcérou Rona a Hermiony). A nie je ani v Chrabromile. Je v Slizoline, ako jeho najlepší priateľ – Scorpius Malfoy. Ani mladý Malfoy nie je ako jeho otec. Je milý a snaží sa získať si sympatie, no všetci ho neznášajú. Pošuškáva sa totiž, že nie je Dracov syn. Že je syn Voldemorta. A Albusov argument „Veď máš normálny nos“ nikto neberie príliš vážne.

2. SPOILER ALERT Ani Albusove vzťahy s otcom (Harrym) nie sú ružové. Albus vidí, že jeho otec nie je dokonalý, a všetko jeho hrdinstvo spôsobilo veľa bolesti. Keď príde za Harrym ako vedúcim Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva starý a zatrpknutý Amos Diggory a žiada ho, aby s použitím dokonalejšieho Časovratu zachránil Cedrica, Albus si potajme vypočuje ich rozhovor. A rozhodne sa konať. S pomocou Scorpia a Diggoryho netere Delphi sa vláme do kancelárie Hermiony Grangerovej (mimochodom, ministerky mágie) a ukradne Časovrat. Plán je vrátiť sa do dôb Trojčarodejníckeho turnaja a zachrániť „nadbytočne“ zabitého Cedrica. Ale i najmenšia zmena minulosti má nedozerné následky. I také, že zrazu jeden z hlavných hrdinov nikdy nebol na svete. Avšak nie je Cedric len zástupný problém? A naozaj nemal Voldemort potomka?

(KONIEC SPOILERU)

Najprv som si myslel, že to naozaj bude riadne sentimentálna „jízda“ (jízda to naozaj je, lebo sa to číta veľmi rýchlo). Ale po zatvorení poslednej stránky… Myslím, že sa nový HP vcelku vydaril. Hoci… po naočkovaní Yudkowským mi mnohé pasáže pripadali mierne sentimentálne (musia sa tak často objímať? zase Snape a jeho zaláskovanie?) a dosť neracionálne, ale to sa dalo prežiť. Oveľa horšia však bola „miera recyklácie“: Voldemortovo syčanie Haaarrryyyyy Potttteeeeer, bolenie jazvy, časovrat, veštiaci kentaur, vniknutie na ministerstvo s pomocou všehodžúsu, záškodnícka mapa atď atď. Preto bude možno ten, kto čakal niečo nové, sklamaný.

No príbeh sa neredukuje len na splňovanie fanúšikovskej imaginácie (Hermiona ako ministerka, Draco a Harry ako kamaráti), ale rieši celkom reálne problémy – ako sa deti majú vyrovnať so slávou svojich rodičov a očakávaniami, ktoré sa do nich vkladajú? Je legitímne meniť minulosť? Hrdinovia sa charakterovo vyvíjajú a ak bolo kedysi Rowlingovej vyčítané, že jej charaktery sú morálne zakonzervované od prvého po siedmy diel, v tomto príbehu je možné vidieť psychologický vývoj hneď u viacerých (na to slúžia i paralelné reality, ktoré vznikajú neopatrnými zásahmi do minulosti, napr. Scorpius v jednej z nich je hlavný pomocník odpornej riaditeľky, guess who :P )

Suma summarum: HP a Prekliate dieťa fanúšikov rozhodne nesklame. Každý, kto po ňom siahne, by si mal uvedomiť, že to nie je podobné pokračovanie ako Dary smrti alebo iná časť z pôvodnej sedmičky. Je to vec pre divadlo a tak by to mal i čitateľ brať, aby sa vyhol zbytočnému sklamaniu. A hoci sa utápa v minulosti, neprináša veľa nových postav, skôr recykluje a vytvára paralelné reality, stojí za prečítanie. Ak ničím iným, tak aspoň pre dávku onej posadnutosti „musím-to-dočítať-ešte-dnes“. A skript tejto divadelnej hry nefunguje len na doskách West Endu, ale celkom dobre aj v hlave toho, kto ho číta.

foto: pottermore.com