Denník N

Husi v klietke na Holzerovej farme

Druhá časť blogu o návšteve permakultúrnej farmy Krameterhof popisuje jej neveselé poznávanie vrátane držania husí v klietke počas bieleho dňa.

Nasledoval obed v hodnote 13,- eur, ktorý sme si za túto cenu popravde objednali len z dôvodu, že budeme môcť ochutnať (hoci len sčasti) produkty farmy Krameterhof. Potraviny však boli dovezené z nejakej reštaurácie v blízkosti, no údajne však zaručene BIO. Či boli BIO neviem, zaručene však neobsahovali ani gram mäsa. Keď som dojedal prišiel ku mne priateľ a hovorí, že sa bol trochu porozhliadnuť, a že vykosený chodníček, ktorým sme šli k prvému jazierku je vykosený len kúsok nad jazierko a ďalej to je riadne zarastené. Videl však aj druhé jazierko a v ňom malé rybky. Oči mi zasvietili radosťou a už sme šli.

Bolo to tak ako povedal, chodník vykosený pri prvom jazierku bol vykosený len kúsok nad neho (asi tak, aby exkurzie mali pocit, že niekam smeruje). V skutočnosti bol uťatý z ničoho nič vo svahu a ďalej sme si kliesnili cestu medzi zárastom buriny a šípkových ruží. Vtedy popred nás prebehla líška.

To, čo som ďalej videl, ma riadne ohromilo. Nie v tom zmysle, že nechápem, že príroda má svoje zákonitosti a niekedy nemusí pôsobiť veľmi estetickým dojmom. Videl som viacero vyschnutých a rozlámaných porastov, kde príroda dostala šancu starať sa sama o seba a prirodzene sa vyvíjať, toto však bolo iné. Bol som tam s dvoma priateľmi a na moment sme onemeli. Riedky, miestami prerušený porast limby, sprevádzali nepôvodné smreky pichľavé, či dokonca záhradný kultivar borievky, alebo dáždniková forma bresta. Jedna živoriaca jabloň bola úplné zatienená javorom a na kmeni mala olúpanú kôru, pravdepodobne dávno zabudnutá.

Voľnejšie plochy sa snažili obsadiť prípravné dreviny ako breza a jelša, tie však nedostali šancu a boli rúbané a ponechávané zväčša na mieste vytvárajúc tak ťažko prekonateľné prekážky, v ktorých sa darilo inváznym rastlinám, najmä boľševníku obrovskému. Prípravné dreviny, ktoré boli rúbané, nemohli zatieniť povrch pôdy a tým aspoň čiastočne obmedziť rast boľševníka. Darilo sa tu aj pohánkovcu japonskému. Tieto plochy sa nedali spásať, tieto plochy sa nedali ani riadne kosiť. Takýto prístup len podporoval rozvoj inváznych druhov rastlín a vytváral ideálne podmienky pre to, aby neveľké počty hydiny na Krameterhofe zožrala líška, ktorá má v týchto spustnutých a nepreniknuteľných terénoch doslova raj.

bolševník1

Boľševník obrovský pred limbami, v strede vyrúbaná jelša. Nepriechodný pozemok poskytuje ideálnu ochranu líške.

V tejto časti sme našli dve pretiahnuté jazierka, široké približne 2 metre. V jednom som videl niekoľko čereblí a dva okrasné Koi kapre. V duchu Holzerových teórií boli v jazierkach nahádzané konáre a časti vyrúbaných stromov, ktoré pomerne husto obrastali vodné rastliny. Jazierka boli úzke a komplet zarastené, pričom prvé malo dĺžku približne 30 a druhé 15 metrov. Píšem to zámerne, pretože pri jednom odtoku z nich, (nech je na ktorejkoľvek strane) nemôže dôjsť k tomu, že potrava (malé raky, bezstavovce a drobné rybky) pre spodnejšie jazierka jednoducho odtečie odtokovým potrubím. Skúsim to vysvetliť na príklade rýb – tieto by pri poklese hladiny v takýchto zarastených vodách  jednoducho udržiavali svoje stanovište aj napriek poklesu vodného stĺpca a v extrémnom prípade pri odtečení všetkej vody by jednoducho zahynuli.

Na to, aby sme si toto predstavili, nie sú potrebné kvetnaté teórie pána Holzera, ale obyčajný „sedliacky“ rozum. Predstavte si vaňu, do ktorej dáte maličké ryby, tieto plávajú vo vode až kým ju nezačnete vypúšťať. Postupne odtekajúci prúd strháva plávajúce rybky a odnáša ich preč. Časť rýb ostane na „plytčine“, ale väčšinu odplaví prúd preč. Prestavte si ale, že Vám vo vani rastú vodné rastliny napr. lekno, či iné. Pri odtoku vody a postupnom poklese hladiny uviaznu ryby medzi rastlinami a ostanú tam aj po vypustení všetkej vody. Trochu sa ospravedlňujem za vaňovú metaforu pokiaľ hovoríme o živom systéme, ale považujem to za pomerne  výstižný model, obzvlášť ak si uvedomíme, že z pohľadu pomeru strán majú tieto jazierka podstatne pretiahnutejší tvar.

O 13:00 mala končiť obedná prestávka, tak sme nepokračovali v našom depresívnom odhaľovaní, ale pomaly sme sa vrátili. Chceli sme sa pozrieť ešte na jednu vec, pretože, keď sme boli pri jazierkach, všimli sme si, že za preskleným oknom búdy pre kačky je plastová podložka, v ktorej bolo niečo nasypané. Mohol to byť piesok, alebo kŕmna zmeska pre kačky. Rozhodne sme chceli v tomto mať jasno.

Po chvíľke otáľania sme opatrne vošli do domčeka ku kačkám a zistili sme, že to, čo mali nasypané na podložke bola kŕmna zmes. Pri troche blahosklonnosti by sa dalo predkladať, že kŕmnu zmes im tam dali len nakrátko, kým sa kačky po príchode na Krameterhof neaklimatizujú (Holzer spomínal, že ich priviezli len včera). Zase pri troche sedliackeho rozumu, človeka napadlo, že ak hlavným zdrojom potravy kačiek má byť  vegetácia na brehoch jazierka a v okolí, už teraz sú tieto kačky na jedálnom lístku líšky, ktorú sme pred chvíľou videli tesne nad jazierkom.

Zvláštne mi prišlo aj to, ako sa snažili do búdy s domácimi kačkami dostať divé kačky – jedna tam dokonca podplávala napriek zatvoreným dverám. Pokiaľ by tam boli nové domáce kačky len od včera, tak divé kačky pochopili nesmierne rýchlo, že vo vnútri je nejaká zmeska. Pravdepodobnejšie vysvetlenie je, že sa pre nich jedná o dlhodobejší zdroj potravy.

Tesne nad miestom poobedňajšieho stretnutia boli menšie polykarbonátové skleníky na betónovej garáži a boli sme mimoriadne zvedaví, čo sa v nich permakultúrne pestuje.  Odbočili sme teda doľava a pri prvom skleníčku sme videli množstvo priesad rôznych druhov zeleniny. Na tom samozrejme nie je nič zlé, akurát v týchto priesadách boli štítky s odkazom na spoločnosť Gartenbau Wagner, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou tieto priesady vypestovala. Do akej miery toto súvisí s permakultúrou, to už ponechám na čitateľoch, dovolím si len poznamenať, že podľa webovej stránky, sú skleníky spoločnosti Gartenbau Wagner vzdialené od Krameterhofu cca 240 km.

Medzi polykarbonátovýmii skleníkmi bola ďalej opletivovaná oceľová konštrukcia veľkostne a tvarom podobná skleníkom. Vo vnútri na ploche cca 2 x 6 m bolo sedem dospelých husí, ktoré mali na podlahe nahádzanú nasekanú trávu. Toto nás šokovalo, bolo poobede bez dažďa, na tieto podmienky pomerne teplo a husi, ktoré sa mali voľne pásť a máčať vo vode, boli zatvorené s ušľapanou nasekanou trávou.

Zrazu sme to celé pochopili – zatvorené kačky so zmeskou, zatvorené husi, líška, ktorá popred nás prebehla, preľaknutý výraz na tvári mladého Holzera, keď zagágala hus… Tieto zvieratá jednoducho nemôžu ísť von, lebo by ich okamžite zožrala líška. A že vonku ani nechodili, bolo vidno aj podľa stavu vegetácie okolo, vegetácia nebola ani spásaná, ani ušľapaná a ani tam neboli stopy po husích výkaloch.

Husi

Husi zatvorené v klietke medzi skleníkmi

Husi tu nemajú dokonca ani prístrešok, kde by sa v čase nepriazne počasia mohli schovať. Toto už podľa nášho názoru hraničilo s týraním zvierat.

Pokračovanie v ďalšej časti.

Teraz najčítanejšie