Nesmrteľnosť Harvardu a neudržateľnosť našich univerzít

Z filmov Woodyho Allena som sa dozvedel, že Francúzsko vraj udáva tón celej Európe, takže pri povrchnom porovnaní univerzít v USA a na starom kontinente bude azda vhodnejšie, keď k americkým nebudem pripodobňovať slovenské univerzity, kde som prežil väčšinu svojich akademických dní, lež francúzsku Univerzitu Blaisa Pascala, na ktorej som práve odslúžil tretí rok. Naša univerzita patrí cca medzi 2 – 5 % najlepších univerzít vo Francúzsku (v závislosti od spôsobu hodnotenia), a tak ju zbežným pohľadom možno prirovnať na celoštátne pomery k prinajmenšom rovnako elitnej Michiganskej univerzite v USA, kde som krátko predtým pôsobil (táto je napríklad podľa známeho šanghajského rebríčka zo stoviek amerických univerzít na 17. mieste).

Prvé dojmy klamú, ale pravdou je, že kým v USA ma po prílete čakal šofér s obrovským autom ako hiphopovú hviezdu, aby ma zobral do môjho šokujúco veľkého poschodového domu so záhradou, vo Francúzsku sa nič také nekonalo. A v podobnom rytme sa niesli aj druhé dojmy. Skvelá vlastná americká kancelária proti úbohej francúzskej s jedným staručkým počítačom, čo som mal zdieľať s tromi kolegyňami, je len nepodstatná drobnosť. Zato knižnica, ktorá je dušou každej univerzity, sa na Michiganskej nikdy nezatvára (študenti tam naozaj sedia aj o štvrtej ráno!) a človek v nej nájde doslova všetko, kým tá francúzska je prakticky bez kníh, takže ani nevadí, že býva otvorená len na pár hodín a v sobotu poobede, v nedeľu a cez prázdniny ostáva úplne zatvorená. Hlavný rozdiel spočíva však v tom, že zatiaľ čo moji americkí kolegovia boli celosvetovo uznávaní odborníci, ktorým som nesiahal ani po päty, vo Francúzsku som stretal skôr intelektuálov významných pre krajinu či región.

Zbežným pohľadom porovnateľná americká a francúzska univerzita sa v skutočnosti len ťažko dajú porovnávať. Michiganská univerzita má byť síce podľa šanghajského rebríčka v USA 17. najlepšia, ale to znamená, že je podľa toho istého rebríčka 22. najlepšia na svete, kým francúzska Univerzita Blaisa Pascala sa v hodnotení ani nevyskytuje. V čom spočíva tajomstvo úspechu univerzít v USA? To nie je žiadnym tajomstvom, ich úspech má korene, ako je všeobecne známe, hlavne vo financovaní. No menej známe je, že základ bohatstva amerických univerzít netvoria pominuteľné dary absolventov, lež samotné výnosy nadačných fondov. Napríklad Michiganská univerzita má nadačný fond v sume 10 miliárd dolárov a taký Harvard už bezmála 37 miliárd.

Ak si niekto myslí, že univerzity na kontinente budú tie americké dobiehať, je na veľkom omyle. Bude to presne naopak, pretože čisté reálne ročné výnosy z nadačných fondov najbohatších amerických univerzít presahujú v priemere 10 %, čo v prípade Harvardovej univerzity znamená, že by jej nadačný fond napríklad mohol každoročne s veľkou rezervou hradiť výdavky celého slovenského školstva, a pritom by z neho neubudol ani cent: takou veľkou sumou na svoj chod disponuje len z výnosu fondu (bez darov absolventov a sponzorov, školného atď.). Tento výnos je taký obrovský, že univerzita z neho jednoducho musí zväčšovať aj základinu. Kým dnes má jej nadačný fond hodnotu cca 37 miliárd, pred desiatimi rokmi to bolo o vyše desať miliárd menej (a to po vypuknutí krízy zaznamenal fond za jediný rok stratu v závratnej výške 11 miliárd). Nadačný fond takej Michiganskej univerzity rástol ešte prudšie, na dnešných 10 miliárd sa dostal za desať rokov z 5 miliárd.

Money makes money. And the money that money makes, makes money, hovorieval ešte Ben Franklin. Americké univerzity čaká skvelá budúcnosť a ich náskok v kvalite pred univerzitami na kontinente sa bude stále viac a viac zvyšovať. A pri tom všetkom budú neustále bohatšie a bohatšie. Cambridge a Oxford to už pomaly chápu, na kontinente tápu. Týmto ale nechcem, samozrejme, v žiadnom prípade tvrdiť, že najhorší absolvent Harvardu ap. musí byť zákonite vždy oveľa lepší ako najlepší absolvent nejakej univerzity na kontinente vrátane nejakej slovenskej univerzity. Nie je to všetko len o peniazoch a netreba automaticky padať pred prestížnymi univerzitami do mdlôb. Mali by sme sa však vážne zamyslieť nad podmienkami vytvárania nadačných fondov, pretože tie pri šikovnom a trpezlivom investovaní predstavujú pre financovanie univerzít skutočný trvalo udržateľný zdroj rozvoja.