Holzerova permakultúrna farma – najhoršia zoologická záhrada

Poobedná časť exkurzie začala prehliadkou udiarne. Esteticky a vyzeralo, že aj prakticky, sa jedná o podarené dielo, ktoré zrejme postavili skúsení remeselníci. Mladý Holzer práve tu začal ďalší výklad o produkcii vlastných, mimoriadne kvalitných potravín, ktoré sú určené pre jeho vlastnú spotrebu. Spomenul nejakých poľnohospodárov – chovateľov dojníc, ktorí síce produkujú mlieko, ktoré predávajú, ale pre vlastnú spotrebu si mlieko a mliečne výrobky nakupujú. To teda považuje za absolútny nezmysel a preňho je dôležité, aby si potraviny vysokej kvality vyprodukoval pre vlastnú spotrebu sám. Poznamenal tiež, že udiareň nie je úplne dokončená. Potom do nej nakukol a pustil nás dnu. V udiarni boli povešané kusy údeného mäsa, ktoré boli z prednej strany naoko v poriadku, no keď sme sa na ne pozreli z iných strán, zistili sme, že sú riadne zaplesnené.

 

Plesnivé mäso v údiarni na Krameterhove

                Vyzeralo to však, že sme si to, ako jediní z celej exkurzie, všimli iba my. Ostatní účastníci obdivne kývali hlavami, akéže to kvalitné potraviny dokáže Holzer pre svoju potrebu vyprodukovať.

Hneď vedľa udiarne boli naukladané v niekoľkých radoch zaštepené ovocné stromy v kvetináčoch. Okrem známych odrôd napr. Pinova, tam boli také, o ktorých som nikdy nepočul, pravdepodobne lokálne odrody. Zdalo sa, že štepenie bolo spravené profesionálne – rukou človeka, ktorý už niečo v živote zaštepil. Mladý Holzer však uviedol, že zaštepené stromčeky, zaštepili jeho „študenti“, ktorí sa to uňho učili.

Medzitým sa mladý Holzer zoširoka rozhovoril o problematike štepenia stromov. Informácie, ktoré je možné nájsť prakticky v každom zdroji, ktorý sa venuje štepeniu, či vrúbľovaniu, podával s takým dôrazom, ako keby ich len nedávno objavil on sám. Tieto všeobecne známe veci prekladal poznatkami o tom, aké je dôležité, aby si každý pestovateľ našiel pre svoje podmienky ten správny podpník, na ktorý zvolí správnu odrodu ovocného stromu.

A že sa ale jedná o náročnú záležitosť, dokladoval na skutočnosti, že len spomedzi hlohov, existuje pre výber podpníka 30 druhov. Kedže sme prekukli túto maškarádu, neprišlo nám už ani čudné, že väčšina ovocných stromov na Krameterhofe sú choré a odumierajúce stromy. Ktovie, možno ešte neprišiel na správnu kombináciu podpníka a odrody ovocného stromu. Pri množstve kombinácií, ktoré načrtol, sa to možno podarí jeho pravnukom.

Nasledovala vytúžená cesta do horných častí Krameterhofu. Po krátkom stúpaní sa mladý Holzer zastavil na kraji cesty, aby nám ukázal, aké strmé svahy sú pod cestou. Len tak mimovoľne sa zmienil o fóliovníku, ktorého strechu sme z hora pod cestou videli. Čo a ako v ňom pestuje sme sa však nedozvedeli.

Prišli sme k neveľkému oplôtku pre sliepky, v ktorom boli chované tak nahusto, že okrem pár výhonkov invázneho pohánkovca tu bola pôda úplne holá a rozblatená. Tento stav tu zrejme pretrváva dlhšie, nakoľko tu v dôsledku absencie vegetácie a následnej erózie, boli vrchné korene stromov obnažené. Pôdu, ktorá ich prikrývala, tu už nenájdeme, odplavila ju voda.

 

Korene borovice obnažené v dôsledku erózie

Za plotom ležal na „potrave“, ktorú sliepkam hádžu zdochnutý kohút. Či zdochol v dôsledku špeciálnej Holzerovej potravy, alebo ho zadrhla líška, to sa už nedozvieme.

Zdochnutý kohút na nachádzanej posekanej tráve

Zdochnutého kohúta si však všimli aj ostatní účastníci exkurzie, ktorí na to upozornili mladého Holzera. Ten (zdalo sa), so zármutkom skonštatoval, že kohúta napadla líška a že sa im ho nepodarilo zachrániť, o čo sa vraj snažili. Účastníci exkurzie opäť raz uznanlivo pokývali hlavami, aký skvelý človek ten Holzer je a ako sa aj neboráka kohúta snažil zachrániť.

To už sme ale v pohybe, blížime sa k chovu prasiat. „V tejto ohrade, kde mám teraz prasatá, choval niekedy môj otec kozorožce“, poznamenal mladý Holzer. Ohrada vyzerala dostatočne pevná, a vyzeralo to tak, že pletivo je zapustené do zeme, aby bránilo prasatám v podhrabaniu. Erózia v dôsledku dažďa a rýpania prasiat tu bola tak intenzívna, že povrch tvorili miestami už len holé skaly. Bylinná vegetácia, okrem tej, ktorú tu pokosenú nahádzali, sa tu prakticky nevyskytovala.

Rozpršalo sa a tak sme sa o niečo vyššie schovali pod striešku. Zdalo sa, že mladý Holzer chvíľu uvažuje, čo teraz, chvíľku to dokonca vyzeralo, že dá priestor pre kladenie otázok, no pud sebazáchovy v ňom zrejme nakoniec zvíťazil a opäť spustil dlhý monológ.

Vyzdvihol to aké úžasné podmienky vytvárajú pre chované zvieratá, a ako veľmi dbajú na to, aby podmienky chovu boli blízke prirodzeným podmienkam. Prekladateľ sa pri týchto všeobecných rečiach usmieval popod nos a keď mladý Holcer začal o tom, aké inteligentné svine chová a že sú to najinteligentnejšie zvieratá na jeho farme, vyzeralo to, že nevydrží  a nahlas sa rozrehotá. To sa však nestalo, pud sebazáchovy zrejme zvíťazil  aj v ňom.

Keď sa dážď trochu zmiernil, pohli sme sa ďalej. Teraz sme prechádzali okolo prasiatok z hornej strany, a verte bol to neveselý pohľad. Na rozbahnenom zerodovanom pozemku bola umiestnená akási napodobenina kŕmneho žľabu, ktorá však nemala bočné čelá. Trochu ďalej bola podobne ako v prípade sliepok, nahádzaná na zemi pokosená tráva (ako som neskôr videl, bola kosená okolo cesty smerom nahor).

 V nahádzanej tráve sa dala identifikovať nepôvodná lupina mnoholistá, ktorej sa tu na Krameterhofe tiež darilo. Celá rastlina je z dôvodu obsahu alkaloidov  jedovatá, pričom tieto silne poškodzujú tkanivo pečene, nervového systému, srdca a obličiek. Ďalej podľa stránky wikipedia dochádza v ťažkých prípadoch k ochrnutiu dýchacích orgánov a následnej smrti. V menších dávkach spôsobuje nepríjemné halucinácie. Zvieratá sa jej pri pasení vyhýbajú, a nechávajú ju nepovšimnutú. Tu ju však hádžu prasatám.

Ďalším druhom, ktorý sme identifikovali v nahádzanej tráve bol horec žltý s vysokým obsahom horčín, o ktorom ešte bude reč. Zaujímavé, že tento druh tu bol nahádzaný aj s koreňmi.

Tráva nahádzaná v oplôtku pre prasatá. Rastlina so širokými listami je mimoriadne horký horec žltý.

Pokračovanie v ďalšej časti.