Gerulata ako súčasť Rímskej ríše (2. časť – civilná osada, pohrebiská, zánik)

Popri vojenských táboroch sa v civilných osadách (vicusoch) okamžite usadzovalo nevojenské obyvateľstvo. V čase najväčšieho rozmachu mala Gerulata vrátane civilistov okolo 3 000 obyvateľov. Pre porovnanie Carnuntum okolo 50 000. Primárnou funkciou vicusov bolo zásobovanie vojakov pôžitkami, zábavou, luxusným tovarom a tovarom dennej potreby, ktoré armáda nezabezpečovala. Z remeselníkov je v Gerulate doložená prítomnosť kováčov, tesárov, brašnárov, obuvníkov, tkáčov, sklárov, vyrezávačov z kostí a kamenárov. Vojaci tu neraz nachádzali nielen tovar a služby, ale aj rodinné zázemie, žili tu ich ženy, družky a deti. Pohodlný životný štandard niektorých obyvateľov vicusu dokladá nález vyspelej kamennej stavby s podlahovým vykurovaním na dnešnej Irkutskej ulici.

Popri vicusoch fungovali v Gerulate aj jednoduchšie a zložitejšie poľnohospodárske usadlosti typu villa rustica (stavby s kamenným základom, honosnejšie hospodárske budovy, pozemky chránené ohradou, prípadne obvodovým žľabom). Úlohou týchto usadlostí bolo zásobovať kastel a obyvateľov vicusu poľnohospodárskymi produktmi. Obrovské množstvo jačmeňa, sena a slamy bolo potrebné aj pre kone vojakov. Veď len v čase dislokácie jazdeckej jednotky (aly) musel mať kastel pre svoje potreby okolo 700 až 800 koní. Usadlosti spravidla spravovali rímski veteráni, ktorým po ukončení vojenskej služby pridelili pôdu. Tí tak získali dôchodok a armáda spoľahlivé zázemie.

Kastel s vicusom v širokom oblúku obklopovali pohrebiská, ktorých bolo doposiaľ identifikovaných sedem. Pochovávalo sa aj popri cestách vedúcich zo sídel. Doložené máme hroby v podobe jednoduchých jám, tehlové hroby, sarkofágy, nadzemné kamenné hrobky, a to v podobe hrobov žiarových, kostrových i votívnych. Dochovalo sa množstvo náhrobných stél (mnohé len vo fragmentoch). Niektoré prekvapujú vysokým umeleckým stvárnením, môžeme predpokladať, že boli súčasťou honosnejších hrobiek (mauzóleí). Viaceré sa našli ako druhotne použitý materiál zabudovaný v murive kastelu.

V preskúmaných hroboch sa našla keramika, črepy sviatočnej terry sigillaty i terry nigry (nádoby z červenej alebo čiernej hliny), sklenené výrobky, zrkadielka, náramky, súčasti odevu (spony, pracky), toaletné potreby (vlasové ihlice, hrebene), ozdoby (jantár), mince, ale aj hracie kostené kocky. Na pohrebisku datovaného do prelomu 3. a 4. storočia je doložené spolužitie romanizovaného obyvateľstva a Germánov. Neďaleko pohrebiska sa dokonca vyskytli hroby koní, známy je aj hrob nauzdeného koňa.

Prvý drevozemný tábor bol v Gerulate postavený v druhej polovici 1. storočia a následne prešiel tromi väčšími stavebnými úpravami. Bohatý „rímsky“ život tu skončil na prelome 4. a 5. storočia. Stredodunajský Limes Romanus skolaboval a stratil funkciu hranice Rímskej ríše. Udalosti výstižne opísal Hieronymus (žil v rokoch 348 až 420): „…Panónie pustošia, plienia, drancujú Góti, Sarmati, Kvádi, Alani, Huni, Vandali, Markomani. Koľké panie, koľko Bohu zasvätených panien, koľko osôb slobodného a vznešeného rodu sa týmto šelmám stalo predmetom zábavy? Biskupi pozajímaní. Kňazi povraždení i s klerikmi rozličných stupňov. Rozvrátené chrámy, pri Kristových oltároch ustajnené kone, ostatky mučeníkov vykopané – všade len žiale, všade len nárek a vo všetkých podobách obrazy smrti. Rímsky svet sa rúca.“ Začiatkom 5. storočia dochádzalo k masívnym etnickým presunom, ktoré sú známe ako sťahovanie národov. V rokoch 405 až 406 po štyroch storočiach opustili Kvádi dnešné juhozápadné Slovensko a odišli na západ. V roku 433 vydala Rímska ríša na základe zmluvy provinciu Panónia Hunom, hranice boli nenávratne opustené a Gerulata ako rímsky kastel stratila svoj význam. Komplex začali využívať kmene Gótov a archeologické nálezy naznačujú prítomnosť Longobardov.

Poznámka:
Kamenné pamiatky sú datované podľa: KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku.

Použitá literatúra:

DVOŘÁK, Pavel. 2003. Stopy dávnej minulosti 2 Slovensko v staroveku. Budmerice : Rak, 2003. 279 s. ISBN 80-85501-24-6.

KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 –41.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – GÁFRIKOVÁ, Oľga – PINČÍKOVÁ, Ľubica. 2011. Dunajský limes na Slovensku. Rímske antické pamiatky na strednom Dunaji. Rímsky vojenský kastel Gerulata v Bratislave-Rusovciach. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2011. 15 s. ISBN 978-80-89175-53-6.

Zdroje obrázkov:

Rekonštrukcia villy rustici, Ľavo-pohľadová a pravo-pohľadová stéla s Attisom, Torzo náhrobnej stély jazdca kopijníka a vojenského kováča:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

Reliéfna doska s Daidalom a Ikarom:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Antropomorfná nádoba a hlavica kostenej ihlice, Sklenené nádoby, Vojenské cibuľovité spony:
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.