Fakt chceme tak veľa?

Neverili by ste, ako často sa stretávam s otázkou so znejúcim údivom v hlase Čo vy, postihnutí, vlastne chcete?!? Priznám sa, mňa zaráža, miestami až rozčuľuje. Použijem príklady u zrakovo a telesne postihnutých.

Už sa vám stalo, že ste rozbehnutí narazili do skla, ktoré ste nevideli? Pred nejakými 20timi rokmi som bola na jednom pobyte v hoteli, kde mali takéto dvere. Neoznačené, samozrejme. Personál sme na problém upozornili, no jediná odpoveď bola – nevieme s tým nič urobiť, veď aj tak vás väčšinou vedie niekto vidiaci. My, zrakáči sme si na ne dávali pozor, ale škaredo na ich neoznačenie doplatila vidiaca slečna, ktorá možno bola zamyslená v behu do nich vrazila. Možno boli niekde nenápadne prasknuté a nešťastie bolo na svete. Myslím, že personál vtedy pochopil, na čo je dobré mať na takýchto dverách výrazné pásy, ktoré aj vidiaceho človeka (nie to ešte niekoho, kto stál v inom rade, keď Pán Boh zrak rozdával; takže sa mu ušli len zvyšky) varujú pred tým, že pred ním je síce efektné ale takmer neviditeľné sklo.

Nástup do vlaku je taký obyčajný, ničím výnimočný úkon, kým … kým vaše svaly ten úkon dokážu urobiť. Kým sa vaše ruky dokážu chytiť, po prípade vytiahnuť po madle do dopravného prostriedku. Kým si poradíte so schodom, ktorý vás od nástupu delí. Ak ste sa snažili do vlaku vytrepať kočík s malým dieťaťom, tak viete o čom hovorím. Tam je pomoc ľahká veď detský kočík váži možno 5 kg, vaše dieťa +- rovnako, takže s tým vám pomôže hocikto. Ak ale vozík váži cca 20 kg a človek v ňom povedzme 60 kg, tam už je pomoc náročnejšia. Prečo teda chceme bezbariérové vlaky? Nuž ak vám pred nosom ušiel vlak len preto, že ste sa doň nedostali, asi viete, prečo. Neradi potrebujeme vašu pomoc v situáciách, ktoré by sa dali elegantne poriešiť.

Mnohokrát totiž bezbariérové riešenia existujú, len sa so zrakáčmi, prípadne s vozmenmi akosi nikto neradil. Potom to vyzerá tak, ako môžete vidieť v mnohých prípadoch na http://lol.go-ok.eu Podotýkam – nepíšem o niečom do čoho treba investovať. Hovorím o projektoch, ktoré už boli zrealizované, lenže hendikepovaný človek ich nemôže, alebo nedokáže použiť, lebo mnohokrát sú buď nepoužiteľné (napr nájazd do polovice schodov v parku) alebo životu nebezpečné (nájazd na 10 schodov má taký sklon, že je úplne jedno, či človeka po nich vynesiete, alebo ho skúsite vytlačiť.)

Takže aj keď chápem, že mobilný, prípadne normálne vidiaci človek nemá predstavu o tom, čo nám robí problémy, celkom mi nie je jasné, prečo sa taký človek kým vysloví tú povestnú otázku, trošku nezamyslí nad iným uhlom pohľadu.