Islamský štát a cena života

Asi žiaden človek s elementárnou schopnosťou rozlišovať medzi dobrom a zlom nebude pochybovať ani sekundu: toto je zlo. Som si istá, že správa o tomto podozrení voči IS právom vydesila a pobúrila milióny ľudí v Európe a na celom svete. No nezabúdajme pritom na to, že naša humanistická a kresťanstvom formovaná západná civilizácia dnes už stále zriedkavejšie dokáže zaujať absolútne stanovisko a odmietnuť každú podobu obchodu s ľudským životom.

Iste, keď ide o srdce alebo pečeň, teda orgány, bez ktorých nie je možné žiť a ich odobratie sa automaticky rovná usmrteniu “darcu”, je všetko jasné. Nezabiješ, hovorí naša tradícia aj zákony. Tieto orgány je možné beztrestne odobrať len vtedy, ak ich majiteľa nie je možné udržať pri živote, ak nastala mozgová smrť a len s jasne prejaveným súhlasom buď jeho samotného, alebo najbližších príbuzných. No ani v takomto prípade nie je možný obchod, len neadresné darcovstvo. Iba v tomto modeli dokáže totiž spoločnosť zabezpečiť, že rozhodovanie lekárov a rodiny bude motivované výlučne najlepším záujmom potenciálneho darcu.

Ak ide o obličku alebo oko, prípadne orgány a tkanivá, ktorých odobratie umožňuje darcovi ďalší život, podmienkou je jeho informovaný súhlas a tiež dobrovoľnosť. Finančná motivácia je aj tu z rovnakých dôvodov neprípustná.

Mohlo by sa zdať, že práve dobrovoľný súhlas a zákaz obchodu je to, čo nás odlišuje od barbarov z takzvaného Islamského štátu. Keďže nemajú problém svojim zajatcom odrezávať hlavy a upaľovať ich za živa, ani so získavaním súhlasu na odber orgánov sa asi veľmi netrápia. Rovnako si nelámu hlavu ani nad ich predajom – ich interpretácia islamu totiž zahŕňa aj otrokárstvo, čiže možnosť kúpiť a predať celého človeka, nielen jeho časť.

Obráťme však na chvíľu pozornosť k problematike tzv. náhradného materstva, ktoré je legálne už vo viacerých vyspelých štátoch sveta, vrátane niektorých európskych, a jeho podpora v ďalších stále rastie. Dvaja ľudia, ktorí nemôžu splodiť alebo vynosiť dieťa, zaplatia zdravej žene, aby vynosila ich embryo a porodila dieťa, ktoré im potom odovzdá. Je to obchod ako každý iný, podpíše za zmluva, prevedie sa platba.

Majú tí, ktorí umožňujú komerčný prenájom nie jedného orgánu – maternice – ale celého ženského tela, morálne právo odsudzovať obchodovanie s ľudskými orgánmi? Sú pocity ženy, ktorej po deviatich mesiacoch tehotenstva hneď po pôrode vzali dieťa, podobné pocitom človeka, ktorý sa zobudí bez jednej obličky?

Zástancovia tzv. náhradného materstva tvrdia, že táto obchodná transakcia je podmienená súhlasom ženy, rovnako ako v prípade darcovstva orgánov, tkanív, alebo buniek. Neodpovedajú však na otázku, prečo nepodlieha rovnakému režimu založenému na neadresných zoznamoch žiadateľov, ktorí chcú mať vlastného potomka s ich genetickou výbavou, ale príroda im to neumožnila.

Niekedy sa môže zdať, že trvanie na bezvýhradnom rešpektovaní ľudskej dôstojnosti je len úzkoprsou moralizátorskou pózou bigotných kresťanov. Že takýto postoj nemá miesto v modernej dobe, pretože sa neriadi najnovšími objavmi vedy a neberie do úvahy stále väčšie možnosti ľudských technológií. No je to práve naopak: bez pevného bodu, akým je aj prisúdenie absolútnej hodnoty každému ľudskému životu, sa začneme stále viac strácať v morálnych dilemách. Najprv chceme pomôcť bezdetným manželským párom. Potom bezdetným párom. A jedného dňa rezignujeme na imperatív dobrovoľného darcovstva – lebo keď nie je problém kúpiť si deväť mesiacov života náhradnej matky, prečo by mal byť problém kúpiť si od niekoho obličku alebo kostnú dreň?

Tam kde je dopyt, vzniká aj ponuka, a to platí rovnako o barbarských teroristoch IS, ako o indických fertilizačných klinikách a ubytovniach pre tisícky náhradných matiek. No zatiaľ čo teroristi sú odkázaní na ilegálny čierny trh s ľudskými orgánmi, do Indie prúdia zástupy Európanov, aby si domov odniesli vytúžené dieťa, a to celkom legálne. Že “vedľajším produktom” umelého oplodnenia, ktoré predchádza každému náhradnému materstvu, je niekoľko zmrazených ľudských embryí, o tom sa už vôbec nehovorí. Ani o tom, ako sa bunky a orgány týchto embryí používajú pri testovaní kozmetických či potravinových produktov. A ak niečo nevyjde a dieťa sa narodí s genetickou chybou alebo dedičnou chorobou, objednávatelia ho jednoducho neprevezmú. Hodnota ľudského života sa stráca pod tlakom túžby, ba práva “mať vlastné dieťa”.

Absolútny rešpekt k ľudskému životu a ľudskej dôstojnosti je to, čo nám umožňuje odsúdiť obchodníkov s násilne odobratými ľudskými orgánmi ako neľudských zločincov. Nemusíme skúmať ich pohnútky ani svetonázor, pretože máme pevný orientačný bod, podľa ktorého vieme, že páchajú zlo. Ak však dopustíme, aby sa hodnota života a dôstojnosti ľudskej osoby stala predmetom kúpnopredajnej zmluvy, jedného dňa sa zobudíme do sveta, v ktorom bude zdravie a život na predaj Možno práve my sa ocitneme medzi tými, ktorí by chceli kúpiť, ale nemajú dosť peňazí. A možno my budeme tí, ktorí budú musieť predávať, lebo im nič iné nezostane.