… druhý rodič si neplní vyživovaciu povinnosť
V zmysle zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia na výchovu a výživu prispievajú podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V minimálnom rozsahu však vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podať návrh na súd vo veci určenia výživného môže jeden z rodičov, ak druhý rodič si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť. Rodičia maloletého dieťaťa nemusia byť rozvedení, aby im bolo súdom určené výživné pre maloleté dieťa. Ide napríklad o situácie, kedy rodičia majú manželské problémy a dobrovoľne neprispievajú na výživu dieťaťa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne odo dňa podania návrhu, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení vyživovacej povinnosti súd hodnotí odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a záujmov. V prípade, že majetkové pomery rodičov to dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Pri určení výživného v takomto prípade súd uvedie sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Návrh na určenie výživného v štyroch rovnopisoch sa podáva na príslušný súd. Je ním okresný súd v miestne bydliska dieťaťa, tým sa rozumie miesto kde dieťa žije. Nemusí to byť trvalý pobyt dieťaťa.
